Denník N

Toto nie je vláda stability. Aké hádky ešte čakajú Fica, Bugára a Danka

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak aj koalícia prežije, s Andrejom Dankom sa bude ešte trápiť. Toto sú momenty, ktoré takmer určite spustia spory.

Toto už nie je vláda stability. Po koaličnej kríze a skratoch predsedu SNS Andreja Danka už nemožno očakávať pokojné vládnutie, a to ani po tom, keď sa šéf SNS vráti do bežného režimu koaličného politika.

Ďalšie problémy môžu prísť už v najbližších týždňoch a niektoré jednoducho nastanú samy od seba.

1. Kto dostane z rozpočtu viac pre svojich voličov

Danko a jeho strana už pred krízou prišli s opatreniami, ktoré by mali byť skôr ľavicové než pravicové a mohli by stáť desiatky, ale i stovky miliónov eur. Kým vytvorenie národného leteckého dopravcu je vo vládnom programe len naznačené, o povinnom 13. a 14. plate, ktorý nebude zaťažený odvodmi, sa v ňom nepíše vôbec. SNS navyše prichádza s návrhmi v auguste, keď už zvykne byť štátny rozpočet minimálne v hrubých rysoch hotový, takže dopĺňanie ďalších výdavkov doň nebude jednoduché.

Navyše, Smer po zverejnení Dankových požiadaviek kontroval, že je pripravený „predložiť svoje požiadavky, viažuce sa k budúcoročnému štátnemu rozpočtu, pri plnom zachovaní finančnej disciplíny krajiny“.

Napríklad vybudovanie národného leteckého dopravcu je vec, ktorá môže na začiatku stáť milióny, ale aj stámilióny eur (len jeden nový Boeing 737 môže stáť aj vyše 90 miliónov eur). Minimalistický variant, ako napríklad prenájom lietadiel či vytvorenie „virtuálneho“ národného dopravcu z flotily existujúcej súkromnej spoločnosti, by si však štát dovoliť mohol.

Oveľa zložitejšie to môžu mať Smer a Most-Híd pri prípadnej podpore 13. a 14. platu. Dosah takéhoto kroku na verejné financie doteraz nikto presne nevyčíslil. Okrem toho, že by štát minul viac na ďalšie platy pre svojich zamestnancov, súkromní zamestnávatelia by mohli kvôli väčším výdavkom odviesť menej na daniach.

SNS ani tým s naťahovaním ruky smerom k Petrovi Kažimírovi nekončí – ministerstvo obrany má pokračovať v rozsiahlych nákupoch novej techniky a strana si do priorít dala aj viac peňazí na podporu kúpeľníctva. Ďalšie spory so Smerom na túto tému tak môžu prísť aj v najbližších dňoch či týždňoch.

2. Eurofondová kauza sa neskončí ani s novým ministrom

Aj z dôvodu, že Peter Plavčan skončí, ale ministerstvo školstva zostane SNS, bude celá kauza okolo eurofondov pokračovať. Jeho nástupca, nech pôjde o „odborníka“, alebo človeka priamo zo strany, do veľkej miery za rozdeľovanie miliónov prevezme zodpovednosť. Spolu so SNS bude pod tlakom, aby vymenil úradníkov, ktorí mali eurofondy na starosti. Navyše, bude musieť zorganizovať rozdeľovanie eurofondov tak, aby peniaze neprepadli a Brusel čo najviac z projektov preplatil.

Jedným z ústupkov Plavčana bolo, že firmy, ktoré eurofondy dostali, budú musieť na jeseň verejne ukázať svoje projekty. Škandál sa tak môže prehlbovať, keď sa ukáže, že išlo o nezmyselné projekty, ktoré s vedou a výskumom nemajú nič spoločné. Pri novom rozdeľovaní eurofondov tiež politici budú chcieť upokojiť veľké výskumné univerzity, ktoré pôvodne nedostali nič. Môžu tak mať problém s firmami, ktorým už peniaze sľúbili.

Pri nastavení Andreja Danka, ktorý vidí za kauzou komplot na úrade vlády, z pokračujúcej kauzy eurofondov môže byť ďalší konflikt s premiérom a jeho ľuďmi.

Mimochodom, pre škandál okolo emisií Fico za svojej prvej vlády vymenil ministrov za SNS Jaroslava Izáka, Jána Chrbeta a Viliama Turského a nakoniec tejto strane ministerstvo úplne zobral.

3. Do župných volieb idú rozdelení

Napriek tomu, že sú Smer, SNS a Most-Híd takmer rok a pol vo vláde, koalícia nedokázala vytvoriť spoločné kandidátky v župných voľbách. SNS sa nakoniec rozhodla, že pôjde do volieb samostatne, čo by v praxi mohlo spôsobiť, že nebudú mať župana a zle dopadnú aj pri voľbe župných poslancov.

Neschopnosť koalície vytvoriť zväzky v župných voľbách by navyše mohla spôsobiť, že pri jednokolovom hlasovaní v jednom či dvoch krajoch vyhrá kandidát fašistov. A to by mohlo spolu s tlakom verejnosti do koalície vniesť ďalšie animozity.

Už vopred sa na to Andrej Danko sťažoval. „Som znova pod politickým tlakom toho, keďže som nechcel meniť zákon o voľbách, dvojkolový systém, že sme povinní, ako som čítal, uzavrieť koalíciu v Nitre, pretože keď, tak znova Danko bude zodpovedný za to, že sa môžu fašisti dotknúť moci,“ hovoril minulý týždeň, keď si bral pár dní na rozmýšľanie o budúcnosti vlády a svojej politickej kariére.

V roku 2018 nás navyše čakajú voľby do samospráv miest a obcí, čo bude ďalšou skúškou pre Smer, SNS a Most, ktorá ukáže, či dokážu spolupracovať aj inak než vo vláde.

4. Danko sa Smeru bojí

Predseda SNS sa ukazuje stále viac ako nevypočítateľný politik, ktorý hlavne v strese reaguje skratovito. Vypovedanie koaličnej zmluvy Andrejom Dankom v dôsledku pocitov, že naňho na úrade vlády niečo pripravili, ľudí z vedenia Smeru a Mosta veľmi prekvapilo. Zvláštne pôsobí aj jeho komunikácia s Ficom a Bugárom cez SMS správy, ktorými z dovolenky odvoláva svojich ľudí z vlády.

„Najväčší problém je prirodzená rivalita o voliča medzi Smerom a SNS. To je najväčší problém. Najväčší problém je aj taký generačný súboj o voličov, ktorých oslovujem ja a predseda vlády. Najväčší problém je, že na jednej strane musíme byť vo vláde a na druhej strane sa politicky kanibalizujeme. To je najväčší problém – tento konflikt záujmov,“ zveril sa Danko so svojimi obavami časopisu Týždeň. Strach z Fica spolu s Dankovým záhadným správaním v stresových situáciách a neustále „rýpanie“ do predsedu parlamentu zo strany opozície ešte môžu tejto koalícii zavariť.

5. Stále je tu kauza Kaliňák a Bašternák

Kauzy známeho viacerých ľudí z vedenia Smeru Ladislava Bašternáka a ministra vnútra Roberta Kaliňáka sú aj po roku a pol stále živé, a hoci sa v koalícii dohodli, že nebudú otvárať kauzy z minulého volebného obdobia (Béla Bugár), všetko môže byť inak. Stačí, ak sa objaví jedna väčšia kauza spojená s Kaliňákom alebo ďalšie vážnejšie podozrenia, že sa „nášho človeka“ snaží ťahať z problémov, mohol by sa ozvať Bugár, ale hlavne Danko.

Navyše, kauza Bašternák sa natiahla aj do tohto volebného obdobia. Napríklad vlani v júni sa odohral podozrivý postup polície, ktorá sa stiahla pred prehliadkou vo firme Ladislava Bašternáka a právnika Mareka Turčana, blízkeho Robertovi Kaliňákovi. Polícia síce tvrdí, že tento prípad nevie vyšetriť, nemusí sa tým však skončiť.

A keďže predsedovi SNS už premiér jedného ministra odstavil, tlak na odvetu a odchod ministra Smeru môže byť silný aj pri malých podozreniach. Tak ako to bolo pri nateraz skôr opatrných požiadavkách na odchod ministra práce Jána Richtera. Jeho koniec za kauzu Čistý deň však SNS žiadala v najzvláštnejšom momente – keď ministerstvo po mesiacoch otáľania odňalo akreditáciu Čistému dňu.

Na Kaliňáka, dvojku v Smere, si v SNS nateraz netrúfli.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie