Denník N

Prekrásny nový svet značí aj koniec civilizácie

Aldous Huxley, okolo roku 1946.
Aldous Huxley, okolo roku 1946.

V rubrike Zabudnuté knihy predstavujeme dnes román Aldousa Huxleyho, odohrávajúci sa v Londýne v roku 2540, konkurujúci Orwellovmu dielu 1984 a dodnes varujúci.

Aldous Huxley prešiel podivuhodným vývojom – od anglického džentlmena georgiánskej éry cez sci-fi vizionára až k mystikovi a experimentátorovi s psychotropnými látkami.

Pochádzal z významnej britskej rodiny vedcov, lekárov a literátov. Narodil sa v roku 1894 v Surrey. Ako dieťa pre chorobu takmer prišiel o zrak a až do konca života trpel očnou chybou. Študoval anglickú literatúru v Oxforde, vydával tam časopis Oxford Poetry, neskôr prestúpil na Eton študovať francúzštinu. Od dvadsiatich rokov sa živil ako spisovateľ a písal predovšetkým úspešné satirické romány (napríklad Crome Yellow či Kontrapunkt), básne, poviedky, cestopisy a eseje. V mladosti chvíľu pracoval vo firme na výrobu chemických prostriedkov a táto skúsenosť ho v roku 1932 inšpirovala na napísanie románu Brave New World – spolu so správami z Mussoliniho Talianska a zo Stalinovho Sovietskeho zväzu.

Od roku 1937 žil v USA, v Los Angeles, kde sa zaoberal východnou filozofiou, mysticizmom a experimentovaním s psychotropnými látkami. Okrem iného napísal filozofickú esej Doors of Perception (v ktorej opisuje experimenty s meskalínom), tá sa neskôr stala inšpiráciou pre názov kapely The Doors – a práve vďaka Jimovi Morrisonovi sa dnes Huxley občas vynára.

Sedem nominácií na Nobelovu cenu

Na konci života Huxleyho považovali za popredného intelektuála a významného predstaviteľa moderného myslenia. Sedemkrát bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. V šesťdesiatych rokoch ochorel na rakovinu krku. Pred smrťou požiadal manželku, aby mu podala LSD (vďaka čomu sa šírila klebeta, že sa predávkoval). Umrel 22. novembra 1963 – mimochodom, v ten istý deň opustil svet aj jeho spisovateľský kolega C. S. Lewis a bol zavraždený J. F. Kennedy.

Brave New World (v našich končinách vyšiel aj pod titulom Koniec civilizácie) je prvá autorova dystopická kniha. Originálny ironický názov, vo voľnejšom preklade Prekrásny nový svet, pochádza zo Shakespearovej Búrky (reč Prosperovej dcéry Mirandy, piate dejstvo, prvá scéna).

„O wonder! / How many goodly creatures are there here! / How beauteous mankind is! / O brave new world / That has such people in it!“

Huxley tvrdil, že ho utopickými textmi inšpiroval H. G. Wells a podľa všetkého aj Jevgenij Zamjatin s románom My (trochu zlomyseľne to tvrdil predovšetkým jeho rival George Orwell). Svoju knihu opisoval ako „negatívnu utópiu“.
Príbeh sa odohráva v Londýne v roku 2540, čo je podľa nového letopočtu rok 632 po Fordovi – presnejšie 632 rokov po vynáleze Fordovho modelu T, roku 1908 –, rozpráva o presne zorganizovanom svete, kde sú emócie nežiaduce a každý občan má svoje miesto presne podľa kasty. S týmto „dokonalým“ svetom je konfrontovaný slobodný človek, Divoch z rezervácie.

O milej drobnosti, ako sú povinné sexuálne hry, sa dozvedáme hneď na úvod v scéne so škôlkou. Slúžia, samozrejme, predovšetkým na to, aby sa sex stal úplnou banalitou.

„Z blízkeho krovia sa vynorila sestra a viedla za ruku nahého plačúceho fagana. Za nimi stiesnene kráčalo dievčatko. – Čo sa stalo? – spýtal sa riaditeľ. Sestra pokrčila plecami: – Nič zvláštne. Zdá sa, že ten malý nemá žiadnu chuť zúčastniť sa na obvyklých milostných hrách. Všimla som si to už niekoľkokrát. A dnes zasa. Dokonca sa rozplakal… –Prosím… – ozvalo sa dievčatko bázlivo, – prosím, ja som mu naozaj nechcela nič urobiť. Prosím, naozaj nie. – Samozrejme, že nie, zlatíčko – upokojovala ju sestra a obrátila sa k riaditeľovi. – Zavediem ho k psychológovi na prehliadku. Len aby sa pozrel, či tu nie je niečo abnormálne.“

Deti sa už nerodia

Riaditeľ potom v spoločnosti pobavene rozpráva, že kedysi sa neškodné erotické hry detí pokladali za krajne nevhodné a nemorálne. Dokonca ich zakazovali aj u adolescentov. Všetci sa búrlivo smejú. V dobe, v ktorej sa odohráva príbeh, sa už deti, samozrejme, nerodia. Starostlivosť o potomstvo prebrali prísne riadené štátne Ústredne predestinácie.

Hoci z fyzikálno-chemického hľadiska sú si všetci ľudia rovní, občania v románe sú prísne rozdelení na kasty, do ktorých ich včleňuje „predestinácia“. Podľa inteligencie a postavenia v spoločenskom rebríčku sa rozlišujú na Alfy, Bety, Gamy, Delty a Epsilony – a pre každú skupinu vychádzajú špecifické noviny, ktoré svojich čitateľov utvrdzujú v tom, že sú tí najlepší. Alfy z vrcholu pyramídy majú, samozrejme, vedúce funkcie.

Embryá sa u Huxleyho pestujú v skúmavkách. V prevažnej väčšine prípadov totiž plodnosť pôsobí len starosti. Ako hovorí riaditeľ liahne: „Pre naše účely by plne postačoval len jeden plodný vaječník z každých tisícdvesto. My však chceme dobrý výber. A tiež musíme mať pre istotu niečo do zásoby. Preto nechávame tridsať percent ženských embryí vyvinúť normálne. Ostatné dostávajú na každom dvadsiatom štvrtom metri dávku mužského pohlavného hormónu. Výsledkom je, že sa dekantujú ako neplodné – pokiaľ ide o výzor, sú celkom normálne – až na to, že potom majú nepatrný sklon k rastu fúzov.“

Oficiálna droga

A ako sa vyrába Epsilon? „Znižujeme počet obrátok za minútu. Krvná náhrada obieha pomalšie. Prechádza potom pľúcami v dlhších intervaloch a embryo tak získava menej kyslíka.

– Ale prečo chceme udržiavať embryo pod normálom? – opýtal sa naivne jeden zo študentov. – Somár! Vám nenapadlo, že epsilon-embryo musí mať nielen epsilon-pôvod, ale aj epsilon-prostredie? –

Pri svojom putovaní purpurovým šerom sa na stosedemdesiatom metri dostali ku krytu na polici 9. Od tohto miesta bola polica 9 uzavretá a nádoby dobiehali zvyšok dráhy akýmsi tunelom, tu a tam prerušovaným dvojmetrovými až trojmetrovými medzerami.

Adaptácia na horúčavu. Horúce tunely sa striedajú s chladnými. Zároveň s chladom znepokojujú embryá tvrdé lúče X. Až budú embryá dekantované, budú mať z chladu hrôzu. Sú predestinované emigrovať do trópov, stať sa baníkmi, práčkami acetátového hodvábu a robotníkmi v oceliarňach. Neskôr bude ich rozum uspôsobený tak, aby potvrdil skúsenosť tiel. Adaptujeme ich na to, aby im šla horúčava k duhu!“

Obraz dotvára ešte hypnopédia – učenie v prenatálnom období života v spánku z pustených nahrávok s dôraznými posolstvami – a soma. Soma je štátom schválená, fiktívna „neškodná“ droga, ktorá potláča nepríjemné pocity a navodzuje zážitky bezpodmienečného šťastia. Štát jej prostredníctvom drží svojich občanov na uzde. Aj keď sa to mnohým nezdá – podobne funguje aj alkohol alebo cigarety, však?

Nepoškvrnený divoch

Jednou z hlavných postáv je Alfa-plus Bernard Marx, odborník na hypnopédiu. Ako jeden z mála si uvedomuje, že v tomto svete už neexistuje individualita, ale len obrovský sociálny organizmus. Jeho šéf s ním nie je spokojný a hrozí mu preložením. Preto radšej odchádza s kolegyňou Leninou Crowne do Nového Mexika navštíviť divošskú rezerváciu a študovať primitívny život.

Stretáva tam aj ľudí, ktorí boli vyhlásení za nezvestných – napríklad Lindu, stratenú milenku riaditeľa, ktorú sa rozhodne priviesť späť do civilizácie. Tá, keďže neužíva prostriedky na večnú krásu a mladosť, je tučná a strhaná, a odmietajú ju aj divosi. Divoch John, Lindino dieťa, neprešiel vymývaním mozgu a matka ho navyše oboznámila so Shakespearovými spismi. Je nepoškvrnený a čistý. John sa v civilizovanom svete búri, ale pochopí, že ľudia, ktorí nepoznajú význam slova sloboda, po nej ani netúžia.

Huxley tu, okrem iného, zaviedol jednu formálnu zvláštnosť – v aktuálnom čase sa pokúša zachytiť dialógy viacerých postáv tak, že sa postupne prekrývajú, čo navodzuje pocit rýchlo strihaného filmu.

Orwellovský svet románu 1984 je známejší než Brave New World – Huxley sa totiž na staré kolená začal zaoberať psychedelickými drogami a to takmer úplne zatienilo jeho predošlú tvorbu. Obe knihy však čím ďalej tým viac naberajú na aktuálnosti a hrôzostrašnosti, stávajú sa vážnym varovaním. Najmä pred priveľmi racionálnym usporiadaním spoločnosti, kde už nezostáva miesto pre ľudskosť.

Pri čítaní Huxleyho Prekrásneho nového sveta možno budete aj mierne sklamaní, medzitým ho už totiž vykradlo viacero autorov sci-fi a ešte väčší počet tvorcov filmov – pestovanie ľudí, štátom podporovaná droga, prísne odľudštené pravidlá, potláčanie emócií ako zdroja všetkého zla. Predstavte si to však napísané v roku 1932 a k tomu tú znepokojivú hĺbku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zabudnuté knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie