Nechcel sa vrátiť ani za miliardu. Zomrel posledný americký zbeh v Severnej Kórei

Bol posledným žijúcim americkým vojakom, ktorý utiekol do Severnej Kórey. V krajine, kde prežil 55 rokov, sa naučil jazyk, hral vo filmoch a stal sa nástrojom propagandy režimu. Hovoril, že by sa nevrátil, ani ak by na stôl položili „miliardu dolárov v zlate“.

O minuloročnej smrti svojho otca Joa Dresnoka informovali vo videu na štátnom portáli jeho dvaja synovia, ktorí sa narodili už v Severnej Kórei.

„Náš otec bol v rukách republiky a dostalo sa mu iba lásky a starostlivosti strany až do jeho smrti vo veku 74 rokov,“ povedal starší syn Ted Dresnok vo videu, o ktorom agentúra AFP informovala v pondelok. Jeho otec prežil v Severnej Kórei 55 rokov.

Narukoval v sedemnástich

Príbeh Jamesa Josepha Dresnoka sa začína smutným detstvom. Narodil sa do chudobnej rodiny v Richmonde v štáte Virgínia. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal 10 rokov, pubertu prežil v detskom domove. Nedokončil strednú školu a presne deň po svojich sedemnástych narodeninách narukoval do armády.

Najskôr prežil dva roky na základni v západnom Nemecku. Už vtedy ho lákalo prebehnúť za železnú oponu, keď po jednom incidente musel zubnou kefkou vyčistiť obrnené vozidlo.

Keď sa vrátil domov, zistil, že manželka ho opustila pre iného muža. Odišiel tak na ešte vzdialenejšie miesto – do Južnej Kórey, kde slúžil ako vojak neďaleko demilitarizovanej zóny, ktorá tu vznikla pár rokov dozadu po Kórejskej vojne.

Pre známosť s istou Kórejčankou falšoval prepúšťacie povolenia, na čo mu prišli. V auguste 1962 mu preto hrozil vojenský súd. Dresnok sa rozhodol, že s armádou, aj celým životom, aký doteraz viedol, sekne raz a navždy.

„Mal som po krk svojho detstva, manželstva, vojenského života, všetkého. Skončil som. Bolo iba jedno miesto, kam som mohol ísť. Pätnásteho augusta napoludnie, keď všetci obedovali, som vyrazil. Áno, bál som sa. Budem žiť alebo zomriem? Keď som vstúpil na mínové pole a videl som to na vlastné oči, začal som sa potiť. Prekročil som však hranicu a tešil som sa na nový život,“ povedal v roku 2006 v dokumentárnom filme, ktorý odvysielala americká televízia CBS.

Americký bastard

Západným novinárom sa vyhýbal, až na pár výnimiek. V roku 2008 sa s ním stretol reportér britského Guardianu.

„Kričali na mňa: ‚Hej, Dresnok, stoj!‘ Ja som však vystrelil do vzduchu, aby som ich vystrašil. Ničoho neľutujem,“ povedal mu.

Na druhej strane ho zadržal severokórejský vojak a vlakom ho odviezli do hlavného mesta Pchjongjang.

Najmä na začiatku však život v Severnej Kórei nebol taký, aký si predstavoval. Ľudia, kŕmení rokmi propagandou, nenávideli Američanov, s čím sa musel vyrovnať. „Ľudia na mňa hovorili: to je ten americký bastard,“ spomínal pre Guardian.

Spolu s ním tam boli ďalší traja americkí vojaci, ktorí zbehli do Severnej Kórey (ostatní už zomreli, alebo sa vrátili). V roku 1966 všetci štyria ušli na ambasádu Sovietskeho zväzu a požiadali o azyl.

Ten ich však vydal naspäť severokórejskému režimu. Dresnok vraví, že sa bál zlého zaobchádzania, no údajne k ničomu takému neprišlo.

Inak to vo svojej knihe opisoval jeden zo štyroch Američanov, Charles Jenkins, ktorý v roku 2004 opustil krajinu. Podľa neho Dresnok ostatných zradil a najmenej 30-krát ich na žiadosť väzniteľov zbil. On to popieral.

Slúžil propagande

James Dresnok, ktorému hovorili aj súdruh Joe, odvtedy verne slúžil propagande režime. V roku 1974 ho rehabilitovali a dostal občianstvo.

Účinkoval vo filmoch, ktoré v 70. rokoch točil Kim Čong-il, neskorší líder krajiny a otec súčasného vládcu Kim Čong-una. Hovorili mu aj John Wayne Severnej Kórey. Neskôr učil na miestnej univerzite angličtinu.

Dresnok si v Severnej Kórei našiel aj manželku. Oženil sa s tajomnou Rumunkou a hovorilo sa, že režim ju uniesol, aby si Američania založili rodiny. S Rumunkou mal dvoch synov, ktorí oznámili svetu jeho smrť. Po jej smrti sa oženil ešte raz (vzal si dcéru diplomata z afrického Toga a Severnej Kórejky, s ktorou má ešte jedného syna).

Dresnok režim chválil. „Severokórejský systém by som nevymenil za nič,“ povedal napríklad.

Na oplátku sa o neho režim postaral. Napríklad počas hladomoru v 90. rokoch dostávala jeho rodina potravinové balíčky.

„Prečo? Prečo nechali svojich vlastných ľudí zomrieť od hladu, aby nakŕmili Američana? Veľký vodca nám venoval špeciálnu starostlivosť. Vláda sa o mňa postará až do môjho posledného dňa,“ povedal.

V stopách otca

Vo chválení režimu pokračujú aj jeho dvaja synovia. Mladší James slúži v severokórejskej armáde, v roku 2016 dosiahol pozíciu kapitána.

Súčasné napätie medzi oboma krajinami po skúške balistickej strely označili ako „vojnové hysterické šialenstvo amerických imperialistov“, a ak vypukne vojna, „nepremeškáme príležitosť vymazať USA z povrchu zemského“.

„Máme nášho najvyššieho vrchného veliteľa Kim Čong-una. Keď je na našej strane, naše víťazstvo je nezvratné,“ povedal James Dresnok mladší podľa AFP.