Denník N

Odovzdala som svoju DNA a dostala diétu šitú pre mňa. Niečo ma však vážne znepokojilo

Foto: Flickr.com/Hamza Butt
Foto: Flickr.com/Hamza Butt

Kalifornská spoločnosť Habit prišla s novými personalizovanými diétami. Objavuje sa však i otázka, čo nám pomôže žiť dlhšie a lepšie. Ak budeme venovať väčšiu pozornosť hladine triglyceridov alebo spoločným večeriam s rodinou a priateľmi?

Píše Sophie Eganová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Myslíte si, že existujú potraviny, ktoré sú dobré či zlé pre všetkých? Tak na to na chvíľu zabudnite. Spoločnosť Habit, jeden z najnovších hráčov v potravinárskom priemysle, pracuje na tom, aby sme tento prístup navždy zavrhli. Habit je totiž súčasťou nového trendu, ktorý nesie názov personalizovaná výživa.

Salón Habit, ktorý nájdete v sanfranciskej zátoke, testuje vzorky, ktoré ste odborníkom poskytli, a na základe týchto zistení vám vypracuje podrobnú analýzu toho, ako vaše telo reaguje na rôzne potraviny. Tento obraz je u každého človeka jedinečný, v podstate je to náš „nutričný odtlačok prsta“. Po analýze vám firma vyberie experta na výživu a ponúkne vám na mieru ušitý jedálny lístok. Ten bude obsahovať ideálny pomer cukrov, tukov, bielkovín a jedlá vám donesú až predo dvere vášho domu. A to všetko s prísľubom vytýčenia cesty „za novým ja“.

Musela som to zažiť na vlastnej koži. Zaťala som zuby a podstúpila domáci test, pri ktorom som si nechala odobrať krv a vzorky DNA. Výsledky testov si so mnou prešiel samotný riaditeľ spoločnosti a ja som len pozorovala, ako novoodhalená diagnóza čoskoro od základov zmení môj vzťah k jedlu. Ako som sa zžívala so svojou novou identitou a čo to môže znamenať pre budúcnosť amerických stravníkov?

Domáce tristodolárové jatky

Domáci testovací balík od firmy Habit nie je pre slabé povahy. Musíte si na to vyhradiť takmer desať hodín, odpovedáte na veľmi intímne otázky, urobia vám výter z hrdla a odoberú vzorky DNA, no a napokon vám ostrým skalpelom prepichnú bruško prsta, odkiaľ vezmú vzorku krvi.

Na prvé počutie to znie drsne, no musím priznať, že najhoršie zo všetkého bolo pre mňa vypiť na ex ich špeciálny Habit Challenge Shake. Môžete si ho predstaviť ako kokteil, ktorý obsahuje 950 kalórií, 75 gramov cukru a 130 percent dennej dávky nasýtených tukov.

Ak by som chcela opísať chuť a vôňu, najviac by sa to podobalo mexickej kávovej pálenke kahlúa. Keď ju pijem, cítim sa desivo – nos zovretý, malíčky vystrčené nahor, tvár zvraštená a verím tomu, že z vášho pohľadu to vyzerá ešte horšie. Bolo to až také zlé, že som musela obetovať aj svoj sobotňajší ranný omeletový rituál.

Po treťom odbere krvi vyzeral môj jedálenský stôl ako na jatkách. Na dvoch prstoch som mala leukoplasty, dezinfekčné tampóny sa povaľovali kade-tade a višňovočervená krv stekala mojím predlaktím. Lakťom som manévrovala ako vznášajúci sa vrtuľník, len aby som zachránila každú kvapôčku krvi a poslala ju do ampulky, nech už sa moje utrpenie konečne skončí. Keď sa mi to podarilo, spakovala som všetky vzorky a odoslala ich do firmy v taške s nápisom „biohazard“. Táto procedúra trvala približne tri hodiny a stála ma vyše tristo dolárov.

Odporúčania nemusia byť prospešné

Odkázali mi, že výsledky testov dostanem v priebehu pár týždňov. Kým som čakala, vrátila som sa na internetovú stránku Habitu a zblízka sa pozrela na texty, ktoré boli na samom spodku popísané malými písmenkami. Začali ma mátať vety typu: „môžete pociťovať stres, úzkosť alebo psychické či fyzické nepohodlie, keď sa dozviete o svojich potenciálnych zdravotných problémoch“. Alebo: „Odporúčania ohľadom diéty, ktoré vám budú poskytnuté, pre vás môžu, ale i nemusia byť prospešné a môžu vám privodiť alebo zhoršiť zdravotné problémy.“

No a čo teda teraz? Keď výsledky dorazili, bola som, našťastie, označená nálepkou „široký výber“ (range seeker). V oficiálnej reči Habitu to znamená niečo ako „môžete byť flexibilní pri prijímaní základných živín a profitovať zo širokej škály jedál“. Super, toľká úľava.

Podľa typológie Habitu existuje sedem typov ľudí – od „pomalého“, pre ktorého sú vhodné potraviny bohaté na vlákninu a cukry, čo sa vstrebávajú pomaly, až po „tučného“, ktorému dodá potrebnú energiu tuk. Spolu s tým, ako vás zaradia do príslušného „kmeňa“, dostanete na mieru zostavený jedálny lístok, dozviete sa, ako by malo vyzerať vaše ideálne menu, a rozhodne sa o tom, aké výživové ciele budete musieť dosiahnuť a koľko kalórií denne prijmete.

Neklaďme nástrahy vlastnej DNA

Klamala by som, ak by som tvrdila, že výsledky testov neovplyvnili môj výber jedál alebo aspoň pocity, s akými som si potraviny vyberala. Tak napríklad odkedy mi prišli na to, že moje telo pomaly produkuje omega 3-mastné kyseliny, bažila som po mäse z lososa ako medveď grizly. Taktiež som prišla na to, že mám predispozíciu na precitlivenosť na kofeín. Mnoho rán som preto presedela za svojím pracovným stolom celkom bez energie, premýšľajúc, že sa musím vzdať šálky svojej aromatickej rozkoše. Celý svoj dospelácky život som pritom doteraz mala neodmysliteľne spätý s dennou dávkou kofeínu.

Keď sa však na to pozrieme zblízka, personalizovaná výživa dáva zmysel. Prečo by som nemala chcieť pochopiť svoje jedinečné stravovacie túžby a mala klásť nášľapné míny vlastnej DNA? Mnohí ľudia majú pocit, že univerzálna národná dietetická príručka zlyhala, a preto neveria už ničomu. Je to choré, sami sú celkom zmätení, nevedia, čo si majú kúpiť a čo objednať.

Čo však vlastne obetujeme, keď obmedzujeme množstvo prijatej potravy, aby sme dosiahli individuálnu výživovú optimalizáciu? Aké dôsledky z toho plynú pre našu kultúru jedenia a budúcnosť stravovania? „Och, ako rada by som s tebou išla na sushi, no musím utekať domov, kde mám v chladničke dózu s jedlom pre človeka so ,širokým výberom‘,“ hovorím si občas.

Varenie s outsourcingom

Neil Grimmer, zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Habit, si uvedomuje, že jedlo je spoločenský fenomén. Vraví, že práve potrava „drží našu kultúru pohromade“ a tým, že jeho spoločnosť spája na Facebooku ľudí s podobným výživovým programom, umožňuje im ľahšie zdieľanie tipov a skúseností. Rozhodne sa mi to zdá lepšie ako zvládať novú diétu osamote. Tak som si to predstavovala ja, v skutočnosti to však nie je ničím iným než zdieľaním obrázkov jedla.

Spomínate si na tých 300 dolárov, ktoré som minula na domáci test? Treba povedať, že v cene je zahrnuté aj sedenie s odborníkom na výživu, ktorý vám pomôže zužitkovať všetky získané informácie. Registrovaná dietetička Jae Bermanová mi bola počas stretnutia veľkou oporou. No veci nie sú vždy také ružové, ako sa zdá, preto sa radšej pýtam, ako by som mala Habit začleniť do svojho bežného života.

„Záujemcovia sa nás často pýtajú na to, ako sa majú o tejto téme rozprávať s rodinou. Ja komunikáciu nepovažujem za zásadný problém, keďže chcem, aby vzali život do vlastných rúk a mali silu príbuzným povedať: ,Áno, takto teraz vyzerá môj tanier a podobne by mal vyzerať aj ten váš.‘ A potom pokračovať ďalej,“ hovorí mi Bermanová a trvá na tom, že tento spôsob jedenia stojí za to, aj keby mal mať každý z rodiny na tanieri niečo iné. Nie je to však vôbec jednoduché, veď si len stačí predstaviť, že by ste sa narobili tak ako kuchár v minútkovej reštaurácii. Zdá sa, že už ani príprava jedál sa viac nezaobíde bez outsourcingu.

Diéta až k dverám domu

Predstavte si vystresovanú matku, okolo ktorej pobehujú hulákajúce deti, manžel je mimo, ona sama nemá žiaden voľný čas pre seba, trápi ju nadváha a popri tom sa snaží vymyslieť, čo uvarí na večeru. „Väčšina ľudí sa o nepríjemných veciach rozprávať nechce,“ vysvetľuje Bermanová. „No ak pošlete deti do McDonaldu, manžela necháte, nech si poradí sám, a pre vás tu bude tanier od firmy Habit… Nemusíte urobiť naozaj nič, donesú vám ho až ku dverám.“

Túžba prispôsobiť si stravovacie návyky pramení z jedinečného amerického individualizmu. Často je to iba podvedomé, no túžba vymaniť sa z väčšieho kolektívu, odlíšiť sa od ostatných a byť výnimočný naozaj existuje a môže sa prejaviť i týmto spôsobom. Na druhej strane, mnohé iné kultúry po celom svete sú založené na vzájomnej závislosti. Vyzerá to tak, že individualizmus formuje naše stravovacie návyky viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Torta a priateľstvo každý deň

Habit je najnovším príkladom toho, keď nové technológie umožňujú reagovať na vrodené potreby organizmu. Paradoxné je, že postupom času nás tieto technológie čoraz častejšie ťahajú ďalej od stola. Keďže smartfóny máme neustále poruke, pri jedení osamote sme zrazu menej sami a mobilné aplikácie nám umožňujú objednať si jedlo a zvoliť si čas jeho doručenia oveľa precíznejšie. Dnes je realitou, že zhruba v polovici prípadov jeme osamotení a oberáme sa tak o príležitosti jesť v spoločnosti ostatných.

Táto skutočnosť má veľký dôsledok na našu stravovaciu kultúru a čoraz vyššiu mieru sociálnej izolácie v Spojených štátoch. Tušíte, čo je najspoľahlivejším indikátorom prítomnosti šťastia? Asi vás neprekvapí, že je to práve spoločenská prepojenosť. A tá zároveň zohráva dôležitú úlohu i pri dlhovekosti.

Isteže chcem, aby ľudia jedli to, čo je pre nich správne. No nemali by sme pritom zabúdať na otázku: „Čo nám pomôže žiť dlhšie a lepšie? Ak budeme venovať väčšiu pozornosť hladine triglyceridov, alebo spoločným večeriam s rodinou a priateľmi?“

Moja stará mama tento rok oslávila storočnicu. Popri narodeninových oslavách a návštevách bridžového klubu stojí za jej dlhovekosťou aj aktívny spoločenský život. So železnou pravidelnosťou trikrát denne zaklope na dvere svojich susedov v domove dôchodcov a spolu sa vyberú do jedálne. Či už práve prežúvam šalát s tvárou prilepenou na svoj iPhone, alebo jej ponuku na raňajky odmietam pre nízkoglykemickú tyčinku Kind, zakaždým mi povie: „Torty a priateľstvo – to môžem mať každý deň.“

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie