Slovenská Máša a Medveď cestuje po svete. Po Abú Dhabí muzikál uvedú aj v ďalších mestách

Robiť ľadovú šou pre detského diváka je náročné. No muzikál Máša a Medveď vznikol na Slovensku pred dvomi rokmi a od premiéry už precestoval niekoľko krajín. Nedávno nadchol publikum v Spojených arabských emirátoch.

„Prišla aj kráľovská rodina, tamojšie deti reagovali naozaj vrúcne, chceli sa veľmi fotiť. Deti z detských domovov a siroty sa mohli s našimi účinkujúcimi na ľade korčuľovať,“ vraví hovorkyňa spoločnosti Comunique Tomajková.

Teraz čakajú, kým sa im odtiaľ vrátia kulisy, medzi nimi aj desaťmetrový medvedí dom. Účinkujúci vedia vyjsť hore do okienka, je tam jazierko ako súčasť scény, kde sa chytajú ryby, aj kopce.

Nápad vytvoriť prvé licencované predstavenie odohrávajúce sa na ľade prišiel spontánne. „Veľa našich pracovníkov má deti, a v tom čase Máša a Medveď mali u nich veľký úspech,“ vraví Adriana Tomajková.

Deväť mesiacov rokovali ohľadom licencie s ruskou spoločnosťou Animmacord, ktorá koncept rozprávky vytvorila. Hlavná zápletka ostala rovnaká. Roztopašná Máša v dobrom zmysle stále otravuje Medveďa, ktorý o srdce medvedice bojuje s protivníkom Svalovcom. Dej dopĺňajú vizuály na veľkoplošnej LED obrazovke.

Premiéra bola na jeseň 2015 v Košiciach. Predchádzala jej generálka v Spišskej Novej Vsi, kde tvorcovia pozvali deti z detských domovov a okolia. Turné nebolo len na Slovensku, ale aj v Česku, pre úspech ho o rok opakovali. „Tento rok sme prekročili česko-slovenskú hranicu, vyšli sme na európske turné do Ľubľany a Záhrebu a skončili v Spojených arabských emirátoch. Predstavenie na tohtoročnom turné videlo 40-tisíc divákov,“ vraví.

Ukážka z rozprávky Máša a Medveď na ľade. Pesničku medveďa Svalovca naspieval Michal Hudák. Zdroj: Youtube/ Comunique Košice

Dvanásť verzií scenára

Aby mali deti z predstavenia čo najlepší zážitok, jazyk prispôsobujú konkrétnej krajine. Výnimkou boli práve predstavenia v Abú Dhabí, ktoré boli v angličtine.

„Pred predstavením si účinkujúci napočúvajú pesničky a keďže ovládajú choreografiu, nie je pre nich problém prispôsobiť sa,“ povedala Tomajková.

Tanečníkom sa venoval choreograf Laco Cmorej, choreografiu vyslovene pre krasokorčuliarov vytváral Martin Hanulák. Režisérkou projektu bola Valéria Schulczová. Ponuku prijala, lebo samotná ľadová show, s ktorou tvorcovia nemali žiadnu skúsenosť, bola veľká výzva. Zároveň aj prebásnila české texty od Gabriely Osvaldovej. Po nej show prevzal Pavol Pitoňák. Počas turné dohliada na show ako supervízor.

Hudbu zložil Ondřej Soukup. Okrem termínu dokončenia mal úplnú voľnosť. „V žiadnom prípade som neskladal detskú hudbu, ktorú deti aj tak nepočúvajú. Odlišnosť obrazov mi umožnila písať hudbu agresívnu, sarkastickú, dojemnú, tvrdú, etnickú, a dokonca je tam aj slizký jadran-pop. “

Najväčšiu radosť mu spravila kamarátka. Zavolala mu, že ho nenávidí, lebo musí štyrikrát denne poslúchať pieseň O zlých vlkoch, ktorú jej syn dokola počúva. „To je sen každého skladateľa,“ vraví Soukup.

Celé nacvičovanie trvalo približne dva roky. „Prvotný scenár Rusi zamietli, schválili až dvanástu verziu,“ hovorí Tomajková. Výhrady mali aj ku kostýmom či maskám. „Niekedy sa im nepáčil väčší nos, inokedy farba očí.“

Scénografka Lucia Šedivá ich vytvorila na mieru. „Spočiatku bol môj kostým veľmi ťažký a nepriedušný, mini sauna bez prívodu vzduchu. Tým, že svaly nemohli dýchať, bol som po predstavení veľmi unavený. Vypotil som veľa litrov,“ konštatuje profesionálny krasokorčuliar Vladimír Futás, ktorý stvárňuje Medveďa.

Hovorí, že kostým zmenili, teraz má byť pohodlnejší. „Pohybuje sa v ňom aj tak oveľa ťažšie než v civile. V maske vidím asi tridsať percent oproti normálu, čo na korčuliach a svetelných efektoch významne komplikuje orientáciu a pohyb.“

Jednotlivé kroky pre Vladimíra Futása nie sú technicky náročné. Zmena je v žánri, zatiaľ čo na súťažiach ide o techniku, na šou musia účinkujúci hlavne hrať.

„Mám napozeraných veľa dielov kreslenej rozprávky, aby som pochytil tie správne pohyby. Maska má stále rovnakú mimiku, náročné je emócie vyjadriť pomocou rúk, tela či hlavy.“

Pri výrobe kostýmu sa Lucia Šedivá venovala každému zvlášť. „Jeden bol tanečník, druhý  akrobat, iný parkurista. Prispôsobovala som materiál  ich pohybom. Myslím že Máša, ci veveričky  na lanách sme vymýšľali na viackrát, ale úspešne,“ vraví.

Dve mladé krasokorčuliarky

Vladimír Futás vraví, že vtipné je viazanie korčúľ, ku ktorým sa pre medvedie brucho nevedel zohnúť. „Kostymérky mi preto museli ležať na chrbte, čím sa mi brucho stlačilo.“ Často sa stane, že sa hlavou zrazí s Mášou, čím sa im maska posunie tak, že nič nevidia. Pre takéto prípady majú účinkujúci pod maskami prilby.

Mášu hrajú dve predstaviteľky. Keďže sú to mladé krasokorčuliarky, v predstaveniach sa striedajú. Jedna je Prešovčanka, druhá pôvodom Ukrajinka žijúca v Prahe. Mariya Dusha, priznáva, že keď predstavenie odohrá, cíti obrovskú únavu. „Nevnímam ju, keď hrám. Chcem mať zo seba dobrý pocit.“

„Herci boli veľmi prispôsobiví. Spolu sme na skúškach o tom komunikovali, skúšali možnosti a pohyby, práca s nimi bola aj pre mňa veľmi prínosná,“ vraví kostymérka.

Do šou obsadili takmer päťdesiat účinkujúcich. Dvanásť piesní naspievali umelci ako Lukáš Adamec, Michal Hudák, Svätopluk Malachovský či Martin Madej. O ženské hlasy sa postarali Lucie Bílá, Lucia Vráblicová a Eva Oľhová.

V decembri bude predstavenie v estónskom Tallinne, začiatkom budúceho roka sa show presunie do Poľska, kde absolvujú veľké turné. Ďalej navštívia exotickejšie krajiny, medzi nimi Turecko. Výzva je Rusko a Amerika.