Denník N

Jakub Juhás: Hľadám mágiu aj medzi stenami starých sklární

Jakub Juhás (1990). Vyštudoval kulturológiu a teóriu interaktívnych médií. Jedným z objektov jeho záujmu sú rôzne podoby experimentálnej hudby, ktoré reflektuje z kurátorskej, publicistickej a teoretickej pozície. Vedie malé hudobné vydavateľstvo mappa editions. Vlani debutoval miestopisnou kartografiou zamlčaných príbehov Novoročný výstup na Jaseninu. Foto – Marie Kukulová
Jakub Juhás (1990). Vyštudoval kulturológiu a teóriu interaktívnych médií. Jedným z objektov jeho záujmu sú rôzne podoby experimentálnej hudby, ktoré reflektuje z kurátorskej, publicistickej a teoretickej pozície. Vedie malé hudobné vydavateľstvo mappa editions. Vlani debutoval miestopisnou kartografiou zamlčaných príbehov Novoročný výstup na Jaseninu. Foto – Marie Kukulová

Chcel som do knihy vniesť rytmus a prácu s časom tak, ako to poznáme z hudobnej kompozície, hovorí Jakub Juhás, finalista tohtoročnej Anasoft litery.

Rozprávanie s JAKUBOM JUHÁSOM o knihe Novoročný výstup na Jaseninu, ktorá bola nominovaná do finálovej desiatky ceny Anasoft litera. O knihe, o ceste od zvuku k textu, o rezignácii, o návrate, o písaní.

Prekvapilo vás, keď sa vaša kniha dostala do finálovej desiatky?
Určite áno, keďže som nikdy nemal ambíciu byť súčasťou nejakej finálovej zostavy. Anasoft literu som v minulosti evidoval len v súvislosti s Petrom Balkom a jeho debutom Vtedy v Lošonci, ktorý sa odohráva v mojom rodnom meste. Nepohybujem sa na literárnej scéne, nesledujem novinky, čiže z tohto uhla pohľadu je to príjemné prekvapenie. Zároveň to sčasti potvrdzuje moje naivné presvedčenie, že texty, zvuky alebo pohyby, do ktorých je vkladaná viera a presvedčenie, si nájdu svoje publikum, či už kritické, alebo vrúcne, aj bez prehnanej sebaprezentácie. Postava tvorcu nie je razom vôbec dôležitá.

Ako sa zrodila myšlienka na napísanie tohto debutu?
Spočiatku tam bola úplne iná motivácia, než napísať knihu. Chcel som zachytiť prostredie, v ktorom sa neskôr odohrával jej dej, pomocou zvukových nahrávok. Zozbierať zvuky prostredia a vytvoriť tak album, ktorý by odzrkadľoval kolobeh života v dedine a jej okolí. Opakovane som navštevoval dedinu s cieľom nahrať jej zvuky z rôznych perspektív. Dostal som sa do miestneho priehradného múru, do čističky odpadových vôd, kde som nahrával zvuky, podobne ako v okolí celej vodnej nádrže. Chcel som vytvoriť koláž, ktorá by načrtla tému stavby vodnej nádrže a vysťahovalectva z hladovej doliny.

Teda primárny je záujem o zvuk?
Áno. Študoval som na školách, kde som sa mohol venovať dejinám experimentálnej hudby a neskôr o nej aj nárazovo písať. Mal som pár „šuflíkových“ príbehov, ale prioritou bolo vždy písanie o hudbe. Po nahratí zvukov a následnom počúvaní som začal premýšľať, či by bolo možné preniesť zvukové mikropríbehy do textu. Vždy som radšej počúval a následne fabuloval, domýšľal a rozvetvoval príbehy, zaujímal sa o kreativitu pri počúvaní, než sám vytváral alebo zbieral zvuky. Tak som upustil od ambície zvukového albumu. Napriek tomu, že som knihu písal väčšinou priamo na kopcoch nad dedinou, zvuky som využil neskôr pri dopĺňaní niektorých častí. Najskôr bol zvuk, potom kniha. Páčia sa mi plynulé prechody medzi médiami a priestory na ich hraniciach.

Možno by bolo pekné, ak by tá knižka vyšla spolu aj s tým zvukovým záznamom, alebo keby bol niekde na mixcloude, aby si to mohol človek pustiť pri čítaní.
Chvíľu som o tom premýšľal, ale neskôr som sa rozhodol ponechať len tú druhú, textovú rovinu. Na začiatku som si jasne definoval štruktúru, vychádzajúcu z formy turistického sprievodcu. Každá kapitola zodpovedá konkrétnemu úseku turistickej značky (odkiaľ, kam, po akej značke).

O čom je teda tá kniha?
Snažil som sa zachytiť prostredie, ktoré je dlhodobo zabúdané. Zachytiť život, detaily a neviditeľné príbehy na periférii. Zaujímajú ma ľudia, príroda, postavy „obyčajných“ ľudí, outsiderov, čudákov, tulákov, ktorí žijú na hrane každodenného života a prežívania. Je to dôležitá súčasť môjho života, priblížiť perifériu bližšie k čitateľovi alebo poslucháčovi. Sú to príbehy, kde hrá príroda jednu z hlavných úloh, a u čitateľa môže vyvolávať kontemplatívny pocit alebo práve naopak, všadeprítomný pach zmaru. Do veľkej miery je to aj príbeh o počúvaní a o zvuku. Nedokážem sa votrieť do chodu dediny, ale snažím sa stáť bokom a nahliadať na dolinu z dlhodobejšieho hľadiska.

Mne tam utkveli dva motívy. Jeden bol úplná rezignácia. Zdá sa, že vlastne celé Slovensko mimo Bratislavy trpí pocitom toho, že je to periféria. A mladí ľudia tam ako keby boli stratená generácia. Bez perspektívy a budúcnosti. Ale je tam aj druhý motív, motív návratu domov. Snaha nájsť pevný bod, sieť, ktorá ma zachytí predtým, aby som sa úplne rozplynul.
Je to miesto, z ktorého sa väčšinou odchádza. Návratov je veľmi málo, a ak aj sú, majú buď tragický, alebo iniciačný charakter. Mladých ľudí tam veľa nenájdete. Je to typická hladová dolina v strede Slovenska. Mestá sú celkom ďaleko a zamestnať sa v nich je podobne zložité ako v samotnej dedine, kde sa vlastne zamestnať nedá vôbec. Zaujímal ma magnetizmus a genius loci určitého miesta a to, ako by mohol vyzerať návrat na takéto miesto. Dobrým námetom sú tiež odchody spojené so stavbou vodnej nádrže tak, ako ich poznáme aj z iných častí Slovenska, alebo odchody za prácou do zahraničia. Mňa však zaujíma návrat po skúsenosti z „vonkajšieho“ sveta.

Knižka je pomerne ťažká na čítanie. Text je dosť zložitý a neviem, či je to iba nedostatočnou redakciou, alebo aj tým, ako kniha vznikala, tým, že ste ju písali v plenéri. Ale rozumiem tomu, že to presne v prípade tejto knižky môže mať veľmi silný zmysel. Napriek tomu nie je ľahké udržať si pri čítaní pozornosť. Bol to zámer, alebo je to iba dôsledok procesu, akým kniha vznikala?
V určitom zmysle je to zámer. Chcel som tam vniesť rytmus a prácu s časom tak, ako to poznáme z hudobnej kompozície. Niekde by to malo kĺzať plynulejšie, na inom mieste by mal text čitateľa pribrzdiť. Zapliesť ho v texte, aby keď sa z takejto pasáže vyhrabe, nadobudol inú perspektívu. Rovnako je možné, že aj ja sám uvažujem v takýchto neprehľadných štruktúrach a text je toho jednoducho odrazom. Nevravím, že je to dobre, možno je to nežiaduca slabina debutanta. Teraz je to do veľkej miery odraz toho, čo sa mi odohráva v hlave – chaos, ktorý sa učím tvarovať.

Anasoft litera 2018

Je pravda, že protiváhou tejto ťažkej prístupnosti je silná autentickosť vašej výpovede.

Možno by som k tomu ešte povedal, že niektoré obrazy majú reálny podklad, vychádzajú z kroniky alebo z príbehov, ktoré som našiel na rôznych miestach. Nezaujíma ma vytvárať snové, magické či vybájené svety, skôr hľadám mágiu v každodennosti, medzi riadkami kroniky či stenami rozpadnutých sklární. Očakávanie je tu zbytočné.

Prečo vaša kniha vyšla v pražskom vydavateľstve Rubato?
Vtedy som býval v Prahe. Mal som tam štipendium na písanie rozhovorov s rôznymi zvukovými umelcami. Rubato malo v tom istom čase vypísanú výzvu na prijímanie textov. Prihlásil som sa na ňu a na základe časti textu sme sa dohodli, že to vydáme. K tomuto vydavateľstvu som mal od začiatku veľmi pozitívny prístup. Sám mám malé hudobné vydavateľstvo a naše prístupy sa do určitej miery zhodujú. K typografii a ku grafickému dizajnu pristupujú invenčne a kreatívne. Ich edičný plán je príjemne radikálny a vymyká sa iným vydavateľstvám v našom prostredí. Ja sa v tom síce až tak nevyznám, ale oni sú jediné vydavateľstvo, ktorého knihy hltám rad-radom. Ak som niekedy veril v určitý kurátorský výber, tak to bolo v súvislosti s Rubatom. Navyše, nezaprú v sebe punkové korene, a tie ja rád vyhľadávam. Vtedy v Prahe to bol pre mňa vyslovene prirodzený krok. Rovnako som sa nechcel nijakým spôsobom začleňovať do slovenského literárneho kontextu, rád sledujem veci z diaľky. Takto mi to vyhovuje a ďakujem im za ponúknutú možnosť a podporu. Koniec propagácie.

Knižka má pekné uvedenie – Venované dedom.
V ten rok mi obaja zomreli. Prešovská starká aj dedo patrili k prvým geodetom a ich príbehy o meraniach, o chodení a o prírode ma dosť ovplyvnili. Aj z toho vychádza môj záujem o mapy a putovanie. Lučenský dedo ma zásoboval vojenskými historkami a príbehmi z dedinského života na Felvidéku.

A čo teraz ďalej? Budete písať? Alebo sa vrátite k hudbe?
Mám niečo rozpracované. Je to z môjho rodného Lučenca, ale o tom by som teraz nerád hovoril niečo viac.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Anasoft litera

Kultúra

Teraz najčítanejšie