Denník N

Veda očkuje proti chorobám aj nepravdivým tvrdeniam

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ak ste zaočkovaní, neznamená to, že ste navždy imúnni, pretože očkovaním podmienená imunita proti určitým chorobám sa rokmi stráca a očkovanie treba opakovať.

Autor je vedec

Očkovať či neočkovať? Túto otázku mi kladú mnohí cestovatelia, kamaráti a známi, ktorí sa stali čerstvými rodičmi. Sú zmätení, pretože na internete koluje veľké množstvo protichodných informácií. Ukážem vám, ako sa v nich zorientovať.

Na príklade aktuálneho úspechu novej stratégie očkovania vám ukážem, ako sa ľudstvo takmer zbavilo obrny, infekčnej vírusovej paralyzujúcej choroby.

O zisteniach nedávno informovali v článku, ktorý vyšiel v prestížnom vedeckom časopise Nature. Štúdia vyzdvihuje pôvodnú prácu publikovanú v prestížnom medicínskom časopise The Lancet Global Health.

Zvýšili zaočkovanosť v troch krajinách

Autori zvýšili zaočkovanosť proti obrne vzdelávaním miestnych komunít v Pakistane, Afganistane a Nigérii.

Očkovanie proti obrne v Pakistane pokrýva len 72 percent populácie. Autori klinickej štúdie porovnali účinnosť troch rôznych prístupov aplikácie očkovania proti obrne v troch oblastiach s vysokou nákazlivosťou obrny. V každej oblasti otestovali približne 30-tisíc detí predškolského veku (do 5 rokov).

V prvej skupine deti dostávali iba ústnu vakcínu, ktorá je bezbolestná, jednoducho aplikovateľná a dlhodobo sa používa v poľných podmienkach, no je menej účinná.

Druhej skupine ponúkli integrovaný zdravotnícky balík pozostávajúci zo vzdelávacích materiálov pre komunitu, z orálnej vakcíny a výživových doplnkov dostupných na zdravotníckych základniach.

Tretej skupine ponúkli to isté, ale pridali možnosť injekčnej vakcinácie, ktorá je účinnejšia, ale ťažšie aplikovateľná v teréne.

Vedci zistili, že integrovaný zdravotnícky balík zvýšil akceptovateľnosť očkovania komunity v druhej skupine o 6,6 percenta a v tretej skupine o 8,5 percenta v porovnaní s prvou skupinou. Najúčinnejší prístup komunitu vzdelával najviac a pomáhal jej pochopiť súvislosti očkovania.

Štúdia trvala od júna 2013 do mája 2014, ale neskôr sa jej integračný prístup rozšíril do ďalších konfliktom zmietaných oblastí Pakistanu. V týchto oblastiach sa situácia zlepšila za posledné tri roky aj vďaka zvýšeniu bezpečnosti zdravotníckych tímov, ktoré očkujú. Najväčšou výzvou tak ostávajú pohraničné oblasti medzi Pakistanom a Afganistanom, čo sú posledné dve miesta na Zemi, kde sa ešte stále zaznamenáva voľné šírenie divého vírusu obrny.

Ak sa ľudia nechajú presvedčiť faktmi v biednych podmienkach krajín zmietaných ozbrojenými konfliktmi a pomáha im to, prečo sa my v Európe a rozvinutom svete bránime očkovaniu?

Ako sa máme zachovať, keď sa na nás valia emocionálne vlny odporcov očkovania alebo politikov, ktorí sa vás snažia zmiasť silnými apelmi na city?

Odpoveď sa ukrýva práve v otázkach

Môžeme sa inšpirovať antickým filozofom Sokratom, ktorý je považovaný za zakladateľa západnej filozofie, a tá je zase považovaná za matku všetkých vied.

Sokratova mama bola pôrodná babica a pomáhala deťom na svet. Sokrates svojimi otázkami pomáhal ľuďom „porodiť“ správny úsudok. 

Jeho otázky však boli príliš provokatívne a ľudia z tých čias nezniesli jeho postoje, že svoje postoje majú založené na predsudkoch a polopravdách.

V obci sa rozhodli Sokrata zbaviť a odsúdili ho na smrť pre údajnú bezbožnosť. Stalo sa tak pred 2400 rokmi. Podobne ako Sokrates sa vás aj ja spýtam: „Ako viete, čo viete?“

Chcem vás motivovať, aby ste sa začali aj vy pýtať správne otázky o vašom poznaní a o nových informáciách, ktorým čelíte. Sokrates vyslovil slávny výrok „Viem, že nič neviem“, ktorý je aktuálny aj dnes a ukazuje na dôležitosť pochybovania a preskúmavania informácií.

Dobrí vedci sú takí, ktorí nielen dávajú odpovede na otázky, ale aj kladú správne otázky. Každý z nás sa môže naučiť pozerať sa na svet vedeckými očami a správne sa pýtať. Otvorme si teda oči a prebuďme sa do sveta, v ktorom už nie je obrna.

Aké otázky klásť?

Ak posudzujeme informácie, z ktorých čerpáme, je dôležité, aby sme sa pýtali na ich zdroje. Videá na internete, statusy, obrázky na facebooku ani informácie v správach nemusia byť pravdivé. Preto treba pátrať po pôvodnom zdroji. Ak médium uvádza pôvodné zdroje, stáva sa dôveryhodnejším.

Zopakovali pôvodné zistenia aj ďalší vedci v iných laboratóriách? Ak áno, také poznatky sú dôveryhodnejšie ako čudné publikácie, ktorých metódy a výsledky sa nedajú zopakovať.

Musíme sa pýtať, akú majú autori motiváciu a najmä aké majú finančné záujmy. Vo vedeckých článkoch musia vedci preukazovať, že nemajú konflikt záujmov a sľúbené finančné alebo osobné zisky, pre ktoré by mohli vedecké výsledky prekrúcať alebo inak nesprávne interpretovať.

Prešiel zdroj informácií nezávislou kontrolou iných odborníkov (z angl. „peer-review“) alebo sa len sám vyhlasuje za úspešný? V druhom prípade nie je dôveryhodný. Ak článok neprešiel prísnym overovacím procesom iných vedcov, zvyšuje sa riziko, že bude obsahovať chyby.

Pozor si treba dávať aj na knihy a odlišovať, či ide o beletriu, alebo o vedeckú prácu. Lebo knihu môže publikovať hocikto, kto si vie zaplatiť jej vydanie. Aj pri knihách musíme posudzovať, či uvádzajú dostatočne dôveryhodné argumenty a zdroje, z ktorých čerpajú.

Bombastické nadpisy a vyjadrenia bez adekvátnych dôkazov majú obyčajne za cieľ prekrútiť obsah a dezinterpretujú výskum tak, aby sedel k príbehu, do ktorého sa nás snažia vmanipulovať. To je opäť veľmi nevedecké a nahráva to autorom zarábajúcim na čítanosti ich výplodov.

Pozrite si aj jednoduchý komiks, ktorý vysvetľuje fakty o očkovaní

Obrňte sa proti obrne a zavádzajúcim informáciám

Úspešný príbeh o víťazstve očkovania nad chorobami je príkladom toho, ako vo vede pravda nakoniec vychádza najavo.

Jednoduchý komiks Makiho Nara ukazuje stručnú históriu očkovania, odporu proti nemu a výsledky boja vedy za pravdu.

Gram prevencie hodnotou prevyšuje tonu liečenia, ktoré sa ani nemusí podariť. Nechajte sa teda poučiť odborníkmi a klaďte správne otázky, nech už vás konfrontuje hocičo.

Nezabúdajme, že ak ste zaočkovaní, neznamená to, že ste navždy imúnni, pretože očkovaním podmienená imunita proti určitým chorobám sa rokmi stráca a očkovanie treba opakovať.

Skontrolujte si teda dátum, kedy a proti čomu ste boli očkovaní. Americká vládna agentúra CDC (Centers for Disease Control and Prevention) uvádza prehľad očkovania pre dospelých, deti a mládež do 18 rokov, a deti mladšie ako 6 rokov. 

Podrobnejší rozpis v tabuľkách uvádza Svetová zdravotnícka organizácia.

Dostupné z: doi:10.1038/547411a

Povinné očkovanie

Teraz najčítanejšie