Lesník zachránil amerických letcov, ukrýval ich v zemlianke

Michal Mihálik pracoval celý život ako lesník. Počas vojny pôsobil v horárni Rybník neďaleko obce Častá v Malých Karpatoch. Už od roku 1942 sa angažoval v protifašistickom odboji.

Horáreň sa stala miestom, kde pred vypuknutím Slovenského národného povstania našli politicky stíhaní občania pomoc.

Medzi viacerými skupinami, ktoré cez horáreň prešli, bola napríklad aj sedemčlenná skupina s komunistickým poslancom Viliamom Širokým. Pomáhal aj americkým pilotom, jeden z nich bol aj krstným otcom jeho najmladšej dcére Vierke.

Príchod amerických letcov

Krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania bol oslobodený zajatecký tábor v Grinave. Z neho už 3. septembra 1944 prišli do horárne Mihálikovcov piati americkí letci. Michal Mihálik im mal poskytnúť dočasný úkryt, a následne ich mali previezť na letisko Tri Duby a eskortovať zo Slovenska. Neustále hrozil príchod nemeckých vojakov a odhalenie.

Lesník ukryl letcov neďaleko horárne v krmelci pre zvieratá. Toto riešenie však nebolo dlhšie udržateľné. Neďaleko horárne tak vykopal zemlianku, ktorá slúžila ako ich úkryt. Ešte nevedeli, že pobyt u Michala Mihálika sa predĺži na tri mesiace.

V tom čase boli strategické lokality na nemeckom území nepretržite bombardovali spojenci. Pri vzdušných bojoch často došlo k poškodeniu lietadla do tej miery, že muselo núdzovo pristáť na nepriateľskom území, alebo musela posádka vyskočiť.

Svedkami takého pádu lietadla sa stali aj Mihálikovci. Jeden zo synov videl z dvora horárne 13. septembra padajúci spojenecký bombardér. Keď sa stratil za úrovňou horizontu, zaznel silný výbuch. O dva dni zaklopali na dvere horárne Rybník ďalší dvaja letci z havarovaného lietadla. Jedným z nich bol Charles B. Edison zo Saint Louis, s ktorým si Mihálikovci postupne vytvorili vrúcny priateľský vzťah.

Michal Mihálik odviedol letcov do zemlianky v lese k zvyšným piatim Američanom. Život v úkryte mal rutinný charakter. Keďže po potlačení povstania mohli kedykoľvek prísť do horárne nemecké hliadky, tak dni trávili letci v úkryte. Lesník im nosil v priebehu dňa len jedlo. V noci sa schovali v horárni, kde sa poumývali, najedli a od Mihálika sa dozvedeli nové správy.

Sedem životov za tisíc korún

Odchod na letisko Tri duby neprebehol. Naskytla sa otázka, čo ďalej. Všetko urýchlilo oznámenie z lesného úradu, že Mihálikovci musia opustiť horáreň, pretože Nemci ju plánovali vypáliť. Takáto stratégia mala eliminovať všetky objekty v lesoch, ktoré sa mohli stať útočiskom rôznych odbojových skupín a partizánov.

Letci sa rozhodli prekročiť frontovú líniu a dostať sa k Červenej armáde. Z Častej sa vybrali smerom na Smolenice. Po krátkej ceste stretli chlapca, ktorý im sľúbil, že ich zavedie do domu, kde na nich čaká ďalšia pomoc. Do domu ich chlapec naozaj priviedol, ale namiesto pomoci sa letci dostali do nemeckého zajatia. Za zradu dostal odmenu tisíc korún.

Zdramatizoval sa aj osud Michala Mihálika. Jeho odbojová činnosť bola prezradená a vo februári 1945 ho zatklo gestapo a internovali ho v Trnave. Zažil tvrdé výsluchy. Život mu zachránil vplyvný Nemec, s ktorým sa poznali z čias, keď ho Michal Mihálik brával na poľovačky. Nie je však jasné, či mu pomohol nezištne, alebo len chcel mať v zálohe dobrý skutok pred Sovietmi.

Pokračovanie po vojne

Vojna sa skončila a život sa pomaly začal vracať do starých koľají. Mihálikovci sa na vlastnú žiadosť presťahovali do Žarnovice. Po rokoch neistoty a strachu o život v horárni pri Častej si chceli oddýchnuť. Domov sa vrátil aj americký letec Charles B. Edison. Cítil sa však zaviazaný Mihálikovcom za svoj život, a tak sa hneď v roku 1946 vrátil do Európy.

Edison navštívil Mihálikovcov v Žarnovici. Keďže Anna Miháliková čakala dieťa, dohodli sa, že sa stane jeho krstným otcom. Dokonca ponúkol rodine možnosť odísť s ním z vojnou zničenej Európy do USA. Zaviazal sa, že im kúpi pôdu a aj na začiatok finančne pomôže.

Michal Mihálik odmietol. Rodinné a citové väzby k jeho domovu na Slovensku boli silnejšie. Priateľmi zostali aspoň prostredníctvom listov.

Po roku 1948 sa Československo definitívne priklonilo na stranu Sovietskeho zväzu a spustila sa pomyselná železná opona. Spojené štáty sa stali nepriateľmi Československa. Mihálikovci dostávali listy z USA, a tak sa rýchlo stali podozrivými.

Mihálikovi komunisti odporučili, aby styky prerušil, pretože ho sledujú a môže mať veľké nepríjemnosti. O zážitkoch z vojny a o Američanoch sa prestalo rozprávať. Až keď sa najmladšia dcéra Viera, dnes Berkešová, dozvedela v škole, že má krstného otca z Ameriky, rodičia jej všetko vyrozprávali.

So svojím krstným otcom sa však Viera stretla osobne až v roku 1972. Vtedy Charles B. Edison druhýkrát od skončenia vojny navštívil Československo. Spolu s Mihálikovcami sa vrátili na miesta v blízkosti horárne v Častej, kde prežili tri vojnové mesiace.

S Michalom a Annou Mihálikovcami sa však videl poslednýkrát. Onedlho po návrate do štátov zomrel. Rodiny napriek tomu zostali v kontakte vďaka Edisonovej dcére.

Vďaka aj po päťdesiatich rokoch

Po zmene režimu v roku 1989 sa naskytla možnosť voľne vycestovať do zahraničia. Edisonovci ponúkli jednému zo synov Viery Berkešovej študovať v USA na ich náklady. Ten možnosť využil a úspešne ukončil MBA štúdium na univerzite v Spojených štátoch amerických.

Michal a Anna Mihálikovci umreli vo vysokom veku v roku 2000.

Ich dcéra Viera Berkešová sa hrdo hlási k ich pamiatke a hrdinským činom počas druhej svetovej vojny. Starostlivo opatruje vzácne dokumenty svedčiace o ich pomoci siedmim americkým letcom v roku 1944.

 

Rozhovor bol nakrútený v rámci projektu Príbehy 20. storočia, ktorý podporilo Veľvyslanectvo USA v Bratislave.