Denník N

Riaditeľka zo školy, kde nakrútili bitku žiakov: Špina už bola vyliata

Riaditeľka Základnej školy v Demandiciach Viera Poliaková. Foto N – Daniel Vražda
Riaditeľka Základnej školy v Demandiciach Viera Poliaková. Foto N – Daniel Vražda

Viera Poliaková sa ospravedlnila, že v osudný deň nebol v šatni zabezpečený dozor. Rada školy ju podržala, starosta obce sa ju chystá odvolať.

V máji tohto roku zaútočili traja chlapci zo Základnej školy v Demandiciach na trinásťročného Tomáša. Scénu, ktorá vyvoláva zdesenie, si nahrali mobilným telefónom. Vedenie školy prípad oznámilo polícii. Niekoľko mesiacov po incidente uniklo brutálne video a zaplavilo sociálne siete. Starosta obce Attila Kürthy tvrdí, že riaditeľka školy Viera Poliaková mu incident zatajila, navyše že šikana je na škole už roky, Poliaková to popiera. Starosta vyzval riaditeľku, aby odstúpila, nakoniec sa rozhodol, že ju odvolá sám aj napriek podpore rady školy.

Keby ste mali nejakému turistovi povedať o dedine, prečo by tam mal prísť, čo by ste mu povedali?

Povedala by som, aby sa prišiel pozrieť, akú máme krásnu školu, ako ju máme nádherne zrekonštruovanú, vybavenú, aké dobré medziľudské vzťahy tu vládli do istého obdobia. Máme tu deti z majority, aj rómske deti, a nemali sme nikdy problém s nimi pracovať. Naopak, asi za dvanásť rokov, odkedy k nám začali rómske deti chodiť, sme si našli spôsob, ako túto ťažkú prácu robiť.

Zmenila sa nejako škola v Demandiciach?

Vytvorili sme si dobrý tím, reagovali sme na rôzne výzvy. Momentálne školu navštevuje okolo 120 detí. Bolo aj viac, ale aj po príchode rómskych detí postupne počet klesal.

Hovoríte, že po príchode rómskych detí – ony sa tam objavili zrazu, alebo ako to bolo?

Presný rok neviem, ale prisťahovali sa možno pred dvanástimi rokmi z Popradu. Našli im bývanie v Ipeľskom Sokolci a v Lontove neďaleko Demandíc. Ľudia tam vymierali a boli tam lacné domy. Keď sme sa rozprávali s miestnymi, hovorili, že jedného dňa tam prišli dva autobusy, vystúpili Rómovia s perinami a s vecami a zrazu tam boli.

To ešte stále nie sú Demandice.

Máme takú strategickú polohu. Od Šiah a Levíc sme vzdialení do dvadsať kilometrov. Sme jediná slovenská škola so všetkými ročníkmi. Bola aj maďarská, ale zrušili ju pre nedostatok detí. Rodičia z okolitých dedín si zapisovali deti u nás.

Koľko rómskych detí chodilo k vám?

Momentálne je to okolo štyridsať Rómov z tých dvoch dedín, spolu je ich vyše päťdesiat.

Je to takmer polovica…

Určite, ale nikdy sme nemali s nimi problémy. Práca je to náročná, ale deti sa naučili spolu existovať. Myslím si, že školský život išiel normálne. Skôr rodičia to vnímali negatívne a začali prekladať deti do iných škôl. Odišlo asi pätnásť detí, ale fungovali sme ďalej. Mimochodom, tri roky predtým som vedeniu obce poskytla analýzu vývoja, kde som načrtla, aký asi bude vývoj počtu rómskych detí v triedach.

Viera Poliaková (1959)

Vyštudovala matematiku a biológiu na pedagogickej fakulte v Nitre. Neskôr si doplnila vzdelanie o ďalšie aprobácie – pedagogiku mentálne postihnutých a informatiku. Do základnej školy v Demandiciach nastúpila v auguste 1983 a odvtedy učí. Riaditeľkou je od roku 1991. Je vydatá a má jednu dcéru.

Ako ste vnímali školu a žiakov do zverejnenia videa, na ktorom sa odohrala bitka vášho žiaka?

Mali sme pomerne veľké množstvo rómskych detí. Zapojili sme sa dvakrát do projektu Comenius. To boli úspechy našej školy. Dostali sme deti do zahraničia – do Švédska, Talianska, Turecka, Lotyšska… Pokračovali sme s projektmi zameranými na prácu s rómskymi deťmi. Projektom Vzdelávanie pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít a s terajším práve prebiehajúcim projektom Škola otvorená všetkým sme vždy získali dve pedagogické asistentky, jedna z nich (rómska asistentka) pracuje na škole dodnes.

Aká bola situácia na škole pred incidentom? Z vyjadrení starostu Kürthyho v SME to vyzerá, ako keby sa v škole šikanovalo od rána do večera, polícia k vám chodila ako na klavír.

To nie je pravda. Policajti k nám prišli, ale nielen pre incidenty v škole. V škole boli možno tri- či štyrikrát za celé obdobie, vrátane posledného príchodu. Ani tie incidenty neboli také, aké si možno predstavujete.

Aké teda boli?

Jeden Demandičan prišiel s dvomi-tromi policajtmi v civile do školy zbiť žiaka pre to, že niečo údajne ukradol v dedine, hoci to nebolo dokázané. Myslela som si, že toho chlapca v riaditeľni zabije. Kričali sme na policajtov, že nemôžu nechať biť chlapca v škole. Ďalší prípad bol pokus o sexuálne obťažovanie. Rodič povedal, že podá trestné oznámenie, tak my sme už nedávali. Potom hodil problémový biely chlapec do učiteľky fľašu z umelej hmoty, lebo mu chcela zobrať telefón. Podala trestné oznámenie, ale vôbec mi to ako riaditeľke neoznámila. Ten žiak – dieťa je tri roky v starostlivosti neurológa a okamžite sme žiadali opätovné vyšetrenie. Chlapca sme riešili už predtým aj so sociálnou kuratelou. Teraz mi toto všetko dáva starosta za vinu, že som ho neinformovala. Ale ako som mohla, keď som o tom nevedela? Všetko sa začalo meniť.

Čo všetko sa začalo meniť?

Možnože je to len zhoda náhod, ale je ich dosť veľa. Keď k nám nastúpila od marca 2016 pani učiteľka Arpášová, začali sa diať zvláštne veci, ktoré sa dovtedy nediali. Prijala som ju na dva roky na lehotu určitú, ale nedávno som sa rozhodla z viacerých dôvodov, že jej zmluvu nepredĺžim, aj som jej to oznámila. Chcela som omladiť kolektív. Prisťahovali sa do obce dvaja mladí učitelia, slovenčinárka a telocvikár. V blízkej budúcnosti má odísť telocvikárka do dôchodku, tak sa mi to hodilo.

Vedeli ste, kde pracovala predtým pani učiteľka?

Nevedela som, že pracovala v Slovenskej informačnej službe. V životopise to neuvádzala, ale neskôr sme sa to dozvedeli. Aj keby som to vedela, nebola by to prekážka. Vzdelanie mala, učiteľku sme vtedy potrebovali.

Hovorili ste, že sa začalo diať niečo zvláštne. Čo?

Školník sledoval učiteľov, donášal starostovi. Na deň učiteľov sme sa medzi sebou rozprávali, že pôjdeme darovať krv a donesieme malé občerstvenie, nejaké misy, minerálku. Popoludní prišiel starosta s ďalšími tromi ľuďmi, mysleli sme si, že nám idú zablahoželať. Vybrali učiteľov a dali im fúkať. Mne povedal, že nie, lebo vraj chodím autom. Nikto nenafúkal, ale bolo to ponižujúce.

Problémom však nie je starosta, ani fúkanie, ale incident, ktorý sa odohral vo vašej škole, a videozáznam z útoku na žiaka, ktorý obletel internet. Pamätáte sa na ten deň?

Stalo sa to ráno 9. mája, päť minút pred pol ôsmou. Vyučovanie začíname o polhodinu skôr pre autobusové spoje. Zavolala ma pani učiteľka Arpášová, že Tomáša zbili. Nemal žiadne viditeľné krvavé zranenia, ale hovoril, že ho zbili Rómovia a že to nakrúcali aj na video. Okamžite sme dali zavolať toho žiaka, aby priniesol aj video. Stiahli sme video, vymazali sme to z jeho telefónu, až potom sme zavolali útočníkov.

Prečo ste to vymazávali?

Aby sa to nešírilo po Facebooku, aby sa nevyvolávala rasová neznášanlivosť, čo sa aj stalo.

Čo ste urobili potom?

Pozreli sme si video a rozhodli sme sa, že musíme volať policajtov. Pani zástupkyňa ich aj zavolala. Ukázali sme im video a poprosila som ich, aby išli aj za tými deťmi, čo to urobili. Povedali, že nie. Nezobrali ani video. Povedali, aby sme ho nikomu nedávali, že si poň prídu.

Zbitý Tomáš hovoril o tom incidente?

Povedal, že si ho počkali a zbili ho. Išli sme to oznámiť matke a zástupkyňa s ním išla do nemocnice na vyšetrenia, lebo sme sa báli, či nemá nejaké vnútorné zranenia. Na pohotovosti sme povedali, že ho brutálne zbili. CT vyšetrenie nič neukázalo. Lekár napísal, že ak by mu bolo zle, treba navštíviť neurológa. Tomáš ešte chcel ísť do školy na telocvik, ale pani zástupkyňa mu to nedovolila. Mamička medzitým prišla do školy a chcela video. Podľa inštrukcií polície som jej ho nedala, ale ukázala som jej ho. Starostovi som to nehlásila, v tom čase sme riešili iné veci, navyše ešte sa nevrátili ani z nemocnice. Oznámila mu to mamička. Teraz tvrdí, že som mu to zatajila. Hneď na druhý deň sa rozbehla petícia na moje odvolanie. Podpisy zbieral aj Tomáš.

Pýtali ste sa útočníkov, prečo zbili spolužiaka?

Policajtom povedali, že Tomáš zverejnil niečo na internete na ich rodičov, ale on tvrdil, že mal zakázaný internet. Potom, na druhý deň, sa už hovorilo, že ochraňoval dievča. Na druhý deň prišli dvaja policajti do školy a zobrali video. V auguste sa objavilo na internete.

Urobila v prípade bitky škola nejakú chybu?

Áno, v šatni nebol dozor. To sme si uznali, aj sme sa ospravedlnili rodičom. Hneď na druhý deň som to riešila aj na sociálnej kuratele a prijali sme opatrenia. Útočníci zostali s naším súhlasom doma, kým sa situácia neupokojí a neabsolvujú psychiatrické vyšetrenia, či nie sú nebezpeční.

Dovtedy vystupovali v škole ako?

Doteraz sa neprejavovali až tak agresívne. Boli stredobodom pozornosti detí, ale nejaké veľké problémy sme s nimi neriešili. Dochádzku mali slabšiu, ale keby chodili do školy, dalo by sa s nimi. Sociálna kuratela dostávala komplexné hodnotenia aj na nich. Triedne učiteľky opisovali, ako sa deti správajú. Ale je to viac-menej o papieroch.

Možno je to o papieroch, ale čo písali pani učiteľky?

Písali, že sa u nich objavilo aj agresívnejšie správanie, ale bolo to aj na popud ostatných.

Tomáš bol aký?

Je to veľmi šikovný a inteligentný chlapec, ale, ako by som to povedala, o niekom ani neviete, že chodí do školy, o ňom sme vedeli.

Keď ste videli to video, čo vám napadlo ako prvé?

Bolo to fakt brutálne, preto sme zareagovali tak, ako sme zareagovali.

Ako by ste to vnímali, keby sa to stalo vášmu dieťaťu?

Určite by som zareagovala emotívne, bránila by som si dieťa.

Mali ste pred incidentom nejaké prednášky o šikane, vysvetľovali ste deťom, o čo ide?

Šikana je slovo, s ktorým treba zaobchádzať veľmi opatrne. Učitelia s nimi hovorili. Každý rok chodil do školy policajt, ktorý rozprával s deťmi aj o šikanovaní, o drogách…

Výsledok incidentu je, že o vás rokovala rada školy a bez ohľadu na výsledok vás starosta odvolá.

Rada školy mi vyjadrila podporu. Z celkového počtu jedenásť bolo pri hlasovaní deväť členov rady a všetci boli proti môjmu odvolaniu. Ale pán starosta tvrdí, že akokoľvek sa rada vyjadrí, odvolá ma. Pritom inšpekcia ešte o ničom nerozhodla. Myslím si, že ide o boj o riaditeľské miesto. Tuším aj, pre koho, ale to ukáže až budúcnosť.

Prišiel starostov návrh aj na zmenu školských obvodov. Je to riešenie?

O školských obvodoch vždy rozhoduje obecné zastupiteľstvo, rozhodlo tak v roku 2012 aj v júni 2017. My, ako škola, sme rešpektovali a aj rešpektujeme tieto rozhodnutia. Deti budú chodiť pravdepodobne aj tak do Demandíc. Len rodičia budú chudobnejší o cestovné, ktoré im vyplácali.

Starosta tvrdí, že keby ste boli chlap, tak odstúpite sama. Napadlo vám niečo podobné?

Áno, rozmýšľala som o tom, ale musela som brániť školu, kolektív a seba.

Čakali ste, že sa na vás bude liať špina?

Špina už bola vyliata.

Keď sa na to pozeráte s odstupom času, urobili by ste niečo inak?

V takýchto situáciách človek reaguje rýchle a okamžite. Nemá čas rozmýšľať o prípadných dôsledkoch svojho konania o oznamovaní starostovi. Prvoradý bol zdravotný stav dieťaťa, oznámenie polícii a rodičom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie