Denník N

Danko odmieta švédske stíhačky, o ktoré sa usiluje Fico

Andrej Danko sa do minulého roku o stíhačky nezaujímal, potom však začal dávať najavo, že by mu prekážali švédske stroje Gripen.
Andrej Danko sa do minulého roku o stíhačky nezaujímal, potom však začal dávať najavo, že by mu prekážali švédske stroje Gripen.

Predseda SNS našiel ďalšiu tému, pri ktorej ide do sporu s premiérom Ficom. Nesúhlasí s jeho plánom nahradiť ruské migy švédskymi gripenmi.

Predseda SNS Andrej Danko našiel ďalší spôsob, akým môže vyvíjať nátlak na premiéra Roberta Fica. Ako pomyselného rukojemníka si zobral otázku budúcnosti stíhacieho letectva.

Danko cez denník Plus 1 deň Ficovi odkázal, že má problém s plánom obstarať švédske stíhačky Gripen, ktoré by mali v armáde nahradiť ruské lietadlá MiG-29.

Danko to vysvetlil tým, že najprv je potrebné dokončiť nákup obrnených vozidiel pre pozemné sily, až potom sa zamerať na letectvo. „Myslím si, že nie je potrebné kupovať gripeny skôr, ako vyzbrojíme pozemné vojsko,“ povedal Danko pre Plus 1 deň.

Jeho postoj je v priamom rozpore s tým, čo chce Fico. Bol to jeho Smer, kto počas predchádzajúcej vlády rozbehol oficiálne rokovania so Švédmi o možnom prenájme stíhačiek Gripen.

Pred dvoma týždňami Fico prišiel na ministerstvo obrany, na ktorého čele stojí minister za SNS Peter Gajdoš. Vyzval ho, aby v prípade stíhačiek hľadal „európske riešenie“.

„Pán minister jasne pochopil, čo bolo predmetom nášho rozhovoru. Preto ho prosím, aby pripravil všetky podklady na rokovanie vlády tak, aby som mal pocit, že sa správame európsky,“ vyhlásil premiér na spoločnom brífingu s Gajdošom.

Danko proti Smeru aj Mostu

Jediné „európske riešenie“, ktoré reálne prichádza do úvahy, je pritom náhrada ruských stíhačiek za švédske.

Tomuto scenáru sa nebráni ani Most-Híd, ktorý má na ministerstve obrany štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka. „Preferujem výmenu ruských migov. Či to bude za švédsky stroj, alebo nejaký iný, je už otázka najvýhodnejšej ceny a technických parametrov,“ hovorí Ondrejcsák.

Danko sa doteraz k téme stíhačiek nikdy takto konkrétne nevyjadroval. Aj preto jeho vyjadrenie môže byť len taktickou hrou voči Ficovi.

Predsedu SNS údajne nahnevala spomínaná Ficova návšteva na ministerstve obrany. Mohol si ju vysvetliť ako mocenské gesto Fica, ktorý naznačil, že bude hovoriť aj do záležitostí rezortov SNS.

Očakávam, že minister obrany zvolí vo veci stíhačiek európske riešenie, hovoril pred dvoma týždňami Fico ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi. Foto – TASR

Verdikt musí prísť čo najskôr

Danko vie, že rozhodnutie o stíhačkách je momentálne na spadnutie. Slovenská armáda v súčasnosti prevádzkuje stíhačky MiG-29 na základe servisnej zmluvy, ktorú má podpísanú s Rusmi.

Táto zmluva síce vyprší až na konci roku 2019, pokiaľ by však Slováci chceli po tomto čase lietať na západných stíhačkách, museli by si ich objednať dva roky dopredu. Toľko by totiž trvala výroba lietadiel, preškolenie pilotov, pozemného personálu a prispôsobenie leteckej základne Sliač na nový stroj.

V praxi to znamená, že najneskôr na jeseň tohto roku musí Ficova vláda prijať zásadné rozhodnutie: buď pokračovať v migoch, alebo podpísať kontrakt so Švédmi na gripeny. O inej alternatíve sa momentálne vážne nerokuje.

Otázka stíhačiek sa tak pre Danka stala účinným nástrojom, ako torpédovať Ficove snahy o „európske riešenie“ stíhacieho letectva. Rokovanie so Švédmi totiž vedú nominanti SNS na ministerstve obrany, ktorí môžu rôznymi úskokmi celý proces zdržovať.

Slovenská armáda má na papieri dvanásť stíhačiek MiG-29, letuschopných je však len pár z nich. Foto –TASR

Napokon, tento scenár sa už niekoľko mesiacov odohráva. Keď po voľbách 2016 končil vtedajší minister obrany za Smer Martin Glváč, rokovania boli vo veľmi pokročilom štádiu. Glváč počítal s tým, že by si Slovensko švédske stíhačky prenajalo na obdobie pravdepodobne desať rokov, podobne ako to urobili Česi.

„Zhruba 90 percent vecí okolo prenájmu letových hodín sme mali dohodnutých. Existoval však istý legislatívny problém na švédskej strane, pre ktorý sa rokovania pozastavili a čakalo sa na návrh riešenia zo strany švédskych partnerov,“ hovorí dnes Glváč.

Po ňom nastúpil Gajdoš, ktorý dovtedy pôsobil ako zástupca náčelníka generálneho štábu. Ešte počas služby v armáde sa netajil tým, že prezbrojenie na švédske stíhačky podporuje. V tomto duchu hovoril aj vo svojich prvých rozhovoroch pre médiá.

„Chcem tento projekt dotiahnuť, a preto rokujeme ďalej. Teraz sa zľahka upravujú podmienky na to, aby sme buď ukončili rokovania podpisom zmluvy, alebo aby sme zvolili iné riešenie,“ hovoril Gajdoš v máji 2016 pre denník SME.

Dankov muž: Problémom je vtáctvo

O niekoľko týždňov však na ministerstvo nastúpila iná dôležitá postava, generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko, ktorý je priamym poverencom Andreja Danka. Odvtedy to vyzerá, že ministerstvo začalo uplatňovať zdržovaciu taktiku.

Podľa zdrojov Denníka N sa napríklad stáva, že na Slovensko priletia zástupcovia švédskej vládnej agentúry, ktorá má na starosti vojenské obchody, a úradníci ministerstva im len oznámia, že nemajú mandát, aby v rokovaniach pokročili ďalej.

„Alebo sa stáva, že slovenská strana požiada o rôzne typy kalkukácií pre desať lietadiel. Švédi to po mesiaci dodajú a Slováci im povedia, že si to rozmysleli a majú urobiť odhad pre dvanásť kusov,“ hovorí zdroj blízky ministerstvu obrany.

Ján Hoľko sa stal v lete 2016 generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstve obrany. Hoci v SNS nemá žiadnu funkciu, ani za ňu nekandidoval do parlamentu, po vypovedaní koaličnej zmluvy prišiel aj na rokovanie straníckych špičiek. Foto – TASR

Sám Hoľko v júni aj pred novinármi hovoril, že Gripen podľa neho nie je vhodný stroj pre slovenskú armádu. Ako dôvod uviedol, že na rozdiel od migu má jeden motor a viac by ho ohrozovali vtáky v okolí letiska Sliač.

„Jednomotorové stroje sú zlé pre letisko Sliač, ktoré je obklopené bohatou faunou. Je tam veľa vtákov, ktoré ten jeden motor môže nasať,“ vysvetľoval Hoľko.

Viacerí odborníci Hoľka vysmiali – moderné stíhačky majú totiž lopatky motorov konštruované tak, aby ich neohrozovali ani väčšie živočíchy.

„Toto nepovažujem za vec, ktorá by stála za nejakú serióznu debatu,“ povedal napríklad český generál vo výslužbe Pavel Bulant, ktorý viedol rokovania o prenájme stíhačiek Gripen pre Česko.

Smer tvrdí, že peniaze sú

Danko najnovšie prišiel s argumentom, že otázka stíhačiek môže počkať, pretože prioritne musí armáda doriešiť prezbrojenie pozemných síl. O čo tento svoj postoj opiera, nie je jasné – hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová na otázky Denníka N nereagovala.

Bezpečnosný expert SNS a predseda poslaneckého výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko to vysvetľuje tým, že Slovensko nemá dosť peňazí, aby zároveň kupovalo stíhačky aj transportéry. „Veľmi pochybujem, že by Slovensko malo zdroje na dva také veľké projekty,“ hovorí Hrnko.

Nové transportéry pre armádu majú totiž podľa odhadov ministerstva stáť 1,2 miliardy eur. Tieto peniaze by však neplatil štát hneď – dodávky vozidiel majú prebiehať až do roku 2029.

Peter Gajdoš (v strede) ešte ako zástupca náčelníka generálneho štábu prezbrojenie na gripeny podporoval, teraz môže niesť zodpovednosť za to, že si Slovensko nechá ruské stroje. Foto – TASR

Ficov Smer sa tvári, že peniaze dokáže nájsť. Premiér v máji potvrdil, že vláda do roku 2020 zvýši výdavky na obranu na 1,6 percenta HDP. To by znamenalo, že rozpočet ministerstva obrany narastie z dnešných 990 miliónov na minimálne 1,5 miliardy eur.

Značná časť z tohto zvýšenia by mala ísť práve na novú výzbroj. „Držíme svoj postoj, čo sa týka 1,6 percenta HDP,“ povedal Fico.

V takomto prípade by pravdepodobne bolo možné naraz urobiť prezbrojenie pozemných síl aj stíhacieho letectva. „Všetko je otázka peňazí. Pokiaľ sú k dispozícii peniaze na obstaranie techniky aj na výcvik personálu, je možné robiť oba projekty súčasne,“ myslí si bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.

Dvanásť stíhačiek na papieri

Slovenska armáda má dnes vo výzbroji dvanásť stíhačiek MiG 29. Ich prevádzka ročne stojí okolo 33 miliónov eur ročne. Časť z týchto peňazí si odkrajuje firma Willing, bývalá firma Ficovho kamaráta Miroslava Výboha, ktorá ako výhradný zástupca Rusov pomáha so servisom lietadiel.

Pokiaľ by Slovensko prezbrojilo na švédske lietadlá, výdavky na stíhačky by zrejme narástli. Susedné Česko dnes za prenájom štrnástich švédskych strojov platí okolo 50 miliónov eur ročne.

Slovenská armáda by navyše musela investovať ďalšie milióny do úpravy hangárov na letisku Sliač, kde je základňa stíhacieho letectva.

Na druhej strane: súčasné migy majú značné limity. Už bývalá premiérka a zastupujúca ministerka obrany Iveta Radičová povedala, že z dvanástich slovenských stíhačiek sú bežne letuschopné len tri. Denník Plus jeden deň teraz s odkazom na svoje zdroje napísal, že armáda má k dispozícii dve lietadlá.

Česi si gripeny prenajímajú od roku 2005, za lízing štrnástich strojov ročne platia 50 miliónov eur. Foto – Army.cz

Česi si naopak pochvaľujú, že s gripenmi môžu lietať, ako potrebujú. Už trikrát päťkrát ich dokonca nasadili v zahraničí – časť lietadiel vyslali na stráženie vzdušného priestoru Islandu a pobaltských štátov.

Tieto krajiny vlastné stíhacie letectvo nemajú, preto za ochranu musia platiť spojeneckým krajinám. Slovenské migy neboli v zahraničí nasadené nikdy.

O limitoch migov dobre vie aj vedenie SNS. „Samozrejme, vzhľadom na životnosť súčasných stíhačiek, vzhľadom na nákladovosť ich prevádzky alebo opotrebovanosť ich motorov, by bolo najlepšie, aby sa v budúcnosti projekt gripenu uskutočnil,“ hovorí Hrnko.

Švédi sľubujú investície

Ďalším argumentom v prospech gripenu je, že Švédi sľubujú na Slovensku investovať – tento rozmer údajne láka aj premiéra Fica. Na rozdiel od iných investorov by totiž nešlo o výstavbu montážnych hál, ale hlavne o investície do hi-tech oblastí.

„Predpokladáme prirodzený vývoj priemyselnej spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami. Stredná Európa je pre nás dôležitá ako celok a Slovensko je považované za jednu z najdynamickejších ekonomík v regióne,“ píše vo svojom stanovisku spoločnosť Saab, ktorá je výrobcom stíhačiek Gripen.

Saab už v roku 2015 ohlásil partnerstvo s Technickou univerzitou v Košiciach. Tento rok v máji sľúbil, že prinesie investície do začínajúcich firiem, ktoré sú zapojené do košického univerzitného podnikateľského inkubátora.

Hlavný argument obhajcov gripenov však znie, že vďaka nim by sa slovenská armáda zbavila závislosti od Ruska v oblasti armády. Prevádzka stíhačiek MiG-29 je totiž závislá od dodávok náhradných dielcov od ruských štátnych firiem.

Slovensko je dnes poslednou krajinou Visegrádskej štvorky, ktorá je odkázaná na ruské stíhačky. „Rusko je partner, ktorý svoju ochotu často podmieňuje politickými ústupkami,“ poznamenal český generál Bulant.

MiG-29 v slovenskej armáde

Prvé stíhačky tohto typu prevzalo vtedy ešte československé letectvo v roku 1989. Celkovo šlo o dvadsať kusov.

Stíhačky MiG-29 sa pri rozpade federácie ako jediné nedelili v tradičnom pomere 2 : 1, ale v pomere 1 : 1. Slovensko tak získalo desať moderných migov (deväť jednomiestnych, jeden cvičný dvojmiestny).

Česko sa v polovici 90. rokov rozhodlo, že svoju armádu prezbrojí na stíhačky západného typu. Lietadlá MiG-29 vymenilo s Poľskom za záchranárske vrtuľníky Sokol. Barter viacerí odborníci spochybňovali ako nevýhodný. V roku 2004 Česi podpísali zmluvu na desaťročný prenájom švédskych stíhačiek gripen, ktorý sa nedávno predĺžil o ďalších desať rokov.

Slovensko pokračovalo v ruskej technike. V 90. rokoch získalo ďalších štrnásť migov v rámci deblokácií ruského dlhu. Onedlho o tri stroje prišlo – jeden zhorel po poruche motora na letisku Sliač, dva sa zrazili pri cvičnom lete.

Druhá vláda Mikuláša Dzurindu poslala dvanásť migov (desať jednomiestnych, dva dvojmiestne) do Ruska na modernizáciu. Lietadlá dostali napríklad nové komunikačné a navigačné systémy, špeciálnu kamufláž a predĺžila sa ich životnosť najmenej do roku 2025. Ostatné slovenské migy boli postupne odstavené.

Stíhačky MiG-29 svojou konštrukciou dokážu spĺňať základné úlohy letectva. Ide o nadzvukové stroje, ktoré bez problémov dokážu vzlietnuť napríklad k prúdovým dopravným lietadlám, ktoré nekomunikujú s okolím (to je v súčasnosti ich najčastejšie „ostré“ nasadenie). Vyzbrojené sú raketami, ktoré umožňujú v krajnom prípade lietadlo zostreliť.

Už od konca 90. rokov sa objavujú problémy s prevádzkou slovenských migov. V dôsledku rozpočtových škrtov nezostávali peniaze na ich údržbu, k čomu sa pridali výpadky v dodávkach náhradných dielcov z Ruska. Ich letuschopnosť sa často riešila takzvaným kanibalizovaním – súčiastky sa vyberali z jedného lietadla a namontovali sa do druhého.

Expremiérka Iveta Radičová svojho času oznámila, že armáda má len tri letuschopné migy, minister Martin Glváč neskôr povedal, že tento počet sa zvýšil.

Slovenské migy neboli nikdy nasadené v zahraničí (ak sa nepočítajú cvičenia v Poľsku či rôzne letecké dni). Okrem iného je problémom ich nízky počet – pokiaľ by armáda vyslala časť strojov do zahraničia, nemala by dosť kapacít, aby plnila domáce úlohy. Česi svoje gripeny nasadili v zahraničí už päťkrát. Dvakrát pomáhali zabezpečovať ochranu pobaltských štátov, ktoré nemajú vlastné stíhačky, podobné úlohy plnili trikrát nad Islandom.

Po technickej stránke je jednou z nevýhod slovenských migov nízka schopnosť komunikovať so spojeneckými stíhačkami – práve výmena informácií je kľúčová na bojiskách 21. storočia. Veľmi ľudsky povedané: slovenský pilot sa síce môže rozprávať pomocou vysielačky s pilotom západnej stíhačky, ale už si s ním nemôže vymieňať ostatné informácie. Pokiaľ spojenecké lietadlo napríklad zachytí svojím radarom nepriateľské stroje, slovenský pilot to na svojom monitore neuvidí (gripeny túto schopnosť majú).

Ďalším hendikepom migu je, že má dva motory, a teda takmer dvojnásobnú spotrebu pohonných látok než jednomotorový gripen. V istom smere môžu byť dva motory považované za výhodu v tom, že pri výpadku jedného dokáže druhý motor udržať lietadlo vo vzduchu. Tento benefit však vyvažuje skutočnosť, že dvojmotorové lietadlo má aj viac súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť.

Koaličná kríza

Slovenské stíhačky

Teraz najčítanejšie