Výjavy z Komenského ulice
Barly si oprie o kontajner, nakloní sa doň a snorí. Občas čosi vytiahne a zahryzne. Nazvime to jedením.
Už tu bol ten slepý týpek, zahundre chrapľavý hlas, potom, čo zdvihne zrak z kontajnera. Smetiak stojí na konci ulice. Ulica je dlhá, po oboch stranách paneláky.
V každom vchode tucty bytov. V bytoch bývajú ľudia. Ľudia a iné cicavce, najmä psy. Niekde aj škrečky v malých klietkach. Na schodiskách bledé muškáty a popínavé rastliny so zaprášenými listmi. Flóra a fauna.
Na betón tu bol, povie druhý hlas.
Tričko bez rukávov a vojenský kabát s mastnými fľakmi, oni sa zhovárajú.
Je nedeľa. Kdesi hrá rádio. Počuť ho až na ulicu. „Očakávame popoludnie bez zrážok, k večeru môže zosilnieť severný vietor.“ Alebo je to televízor? Možno televízor. Okná sú pootvorené. V bytoch sa varia hovädzie polievky. Vyprážané rezne, olejový zápach. Alebo lančmít. Fazuľová konzerva s rožkom. Rovnomerné prežúvanie čeľustí. Podľa istých teórií treba počas jedla hlt v ústach požuť aspoň 30-krát, aby stravu žalúdok ľahšie strávil, navyše sa v nich tvrdí, že pri dodržaní správneho tempa prežúvania je možné za týždeň schudnúť priemerne 1-1,5 kilogramu.
Bol tu ten slepý týpek, povie zasa chrapľavý hlas. Barly si oprie o kontajner, nakloní sa doň a snorí. Občas čosi vytiahne a zahryzne. Nazvime to jedením. Alebo vytiahne flakón, potrasie ním, napije sa, najprv len ochutná, potom privrie zrak a poriadne si potiahne. Vzdychne, odgrgne si. Nepočul o spomínaných teóriách.
Prišli sme neskoro, povie.
Neskoro, prikývne vojenský kabát.
Všetko nám zožrali, povie chrapľavý hlas.
Hej, prikyvuje vojenský kabát.
Okolo nich prejde žena v strednom veku, za ňou sa nesie závan parfumu: bergamot, mäta, červený pomaranč. Možno bola na omši. Možno u milenca. Možno je len na prechádzke. V ruke má malý balíček, na papierovej tácke tri zákusky, prikryté. Vánok zdvihne servítku, zachveje žltým krémom.
Dráždivé, kvílivé zvuky. Mačky prskajú v pivnici? Podľa miestneho plátku sa v meste rozmnožili túlavé mačky, a hoci zatiaľ besnota nehrozí, podľa vedenia polície sa treba mať na pozore.
Kdesi hore sa pootvorili dvere balkóna. Hlasný smiech a afektované dialógy dabingu: takzvaný sitkom. Predsa len to bude televízor, nie rádio.
Poďme, povie chrapľavý hlas.
Vojenský kabát zakašle.
Odchádzajú. Ťukanie bariel o chodník. Nájdu si inú ulicu, kde ich ostatní ešte nepredbehli, kde ešte nešmátral svojimi vrtkými prstami slepý týpek.
Zvony odbili poludnie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
