štvrtok

Polícia vedela o podozreniach z korupcie pri eurofondoch na školstve rok. Nestíhajú nikoho

Pri eurofondoch na výskum sú prepojenia na veľkú IT firmu Anext aj na SNS. Polícia mala konkrétne informácie, vyšetrovaný nie je nikto.

Dve hlavné politické postavy kauzy eurofondov na vedu: minister Peter Plavčan a šéf SNS Andrej Danko. Foto – TASR a N – Tomáš Benedikovič

Polícia už minimálne rok disponuje vážnymi podozreniami a informáciami o tom, že pri prerozdeľovaní eurofondov na ministerstve školstva môže dochádzať ku korupcii prepojenej aj na politikov.

Vyplýva to z dokumentov, ktoré získal Denník N. Podozrenia hovoria o konkrétnych osobách a hlavne o firme Anext, veľkej IT firme, ktorá zarába na štátnych zákazkách, ale aj o firme Glass Way, ktorej napokon milióny z eurofondov pridelili.

Dokumenty pochádzajú z obdobia, keď ešte nebolo jasné, kto sa dostane k eurofondom. Zoznam úspešných firiem teraz ukazuje, že hoci neuspel priamo Anext, ľudia ministra školstva Petra Plavčana vybrali firmy s väzbami na Anext a priamo aj firmu Glass Way.

Prečo sa za viac ako rok nepodarilo nič vyšetriť a nikoho obviniť, NAKA nevysvetlila.

„Polícia informuje o prípadoch v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku. Vyšetrovateľ vymedzuje rozsah informácií, ktoré je možné zverejniť.“

„Operatívno-pátraciu činnosť polícia nekomentuje zo zákonných dôvodov, ako napríklad ochrana osobných údajov, zásada prezumpcie neviny, ochrana utajovaných skutočností, ochrana obchodného, bankového, daňového, poštového alebo telekomunikačného tajomstva, prípadne z dôvodu zmarenia ďalšieho konania,“ napísalo policajné prezídium.

Po tom, čo pre prerozdelenie 600 miliónov eur na vedu a výskum vznikla pred tromi týždňami koaličná kríza, polícia vyhlásila, že sa vecou zaoberá.

„Bolo prijatých viacero podaní od fyzických a právnických osôb a súčasne generálna prokuratúra prišla s pokynom v zmysle zásady oficiality a polícia koná a bude vyšetrovať danú vec,“ povedal policajný prezident Tibor Gašpar v stredu. Gašpar hovorí, že vec bude vyšetrená „dôsledne“.

Anext napísal, že o policajnom vyšetrovaní nevedel. „V našej činnosti sme sa vždy riadili zásadami transparentnosti a férového podnikania. Z tohto dôvodu ani akcionári a ani nikto z vedenia spoločnosti nikdy nebol vyšetrovaný, a to ani v súvislosti s akýmikoľvek aktivitami firmy. A podľa nášho vedomia ani v prípade zamestnancov nemáme o nikom takéto informácie,“ odpísala firma.

Varovali aj SIS a štátni kontrolóri

Polícia nemala pred rokom len vlastné konkrétne informácie, vo všeobecnosti ju o netransparentnom čerpaní fondov v oblasti vzdelávania informovala aj Slovenská informačná služba. „SIS poukázala na prípady podozrenia z poškodzovania finančných záujmov SR a EÚ pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií, pri čerpaní dotácií na výskumno-vývojové projekty a na ochranu životného prostredia,“ napísala SIS a hovorila o bežnej provízii 20 percent.

Výsledok v podobe odhalenej korupcie sa nedostavil.

Rovnako na netransparentné prerozdeľovanie eurofondov upozorňoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Pre Trend to povedal jeho predseda Karol Mitrík. „Výzvy neboli v treťom roku programového obdobia pripravené. Osobne som posielal list premiérovi, že hrozí veľké riziko v tom, ak sa budú veci robiť narýchlo,“ povedal Mitrík.

NKÚ bol na školstve v roku 2012 na kontrole. „Jej výsledkom boli podozrenia z korupcie a netransparentnosti pri poskytovaní eurofondov na vedu a výskum.“ Najväčším problémom podľa Mitríka bolo subjektívne rozhodovanie hodnotiteľov a navrhovali ministrovi zmenu, ktorá však podľa jeho indícií neprišla. „Na to je Brusel najviac citlivý, lebo subjektivita vytvára priestor na korupciu. Obhajoba, ktorá teraz na školstve zaznela, že hodnotitelia v konflikte záujmov sa mali sami vzdať projektov, je neprípustná. Riadiaci orgán eurofondov ich musí mať prelustrovaných, priemyselný projekt nemôže hodnotiť internista,“ povedal Mitrík.

Anext ako hráč v pozadí

Pre firmy bol na ministerstve školstva zaujímavý najmä 300-miliónový balík z eurofondov, ktoré mali ísť na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier a kde nemali mať hlavné slovo vysoké školy.

Firma Anext z týchto peňazí oficiálne nezíska ani euro. Väzby na ňu však ukazujú k niekoľkým úspešným projektom. Skupina spolupracujúcich firiem, niektorých s väzbami na Anext, má spolu získať projekty za vyše 30 miliónov eur z eurofondov.

Ide o výzvu, ktorú ani napriek tlaku a podozreniam minister Plavčan nezrušil. Uspeli v nej aj malé firmy, ktoré dovtedy nerobili žiaden výskum a viaceré si vedu dali do predmetu činnosti len krátko pred súťažou. Ústupkom ministra je, že na jeseň budú musieť úspešné firmy verejne prezentovať svoje projekty.

Majiteľmi Anextu sú Jozef Chamraz (34 percent) a Katarína Hajduová (66 percent).

Anext odmieta, že by sa k eurofondom snažili dostať cez politikov: „Striktne odmietame akékoľvek prepojenia na politické štruktúry alebo expolitikov. Už len to, že sme investovali nemalé finančné prostriedky do budovania vedeckých tímov a vypracovania projektov, z ktorých nebol vybraný ani jeden, je odpoveď sama osebe.“

Kde sú väzby Anextu na úspešných žiadateľov o Plavčanove eurofondy, ktoré prideľovala jeho Výskumná agentúra?

Aj na kandidátke SNS

V prípade prvej úspešnej firmy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Eurofondy v školstve

Koaličná kríza

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom