streda

Plasty sú v riekach a oceánoch, dostali sa aj na naše taniere

Na Slovensku čistia priehrady a nachádzajú tam tony plastu. Ministerstvo spustilo boj proti plastovým taškám.

Vodná nádrž Ružín s naplavenými odpadkami. Foto - TASR

Nielen moria a oceány sú zamorené plastami. Hŕby plastových odpadkov sú aj v slovenských riekach a najlepšie to vidieť na priehradách, kde sa zbiehajú.

Hladinu vodnej nádrže Ružín na východe krajiny pokrýva veľké množstvo komunálneho odpadu z domácností. Sú to najmä plastové obaly a fľaše, ale našli v nej aj časti práčky či chladničky. Keď za posledné tri roky čistili priehradu Ružín, odstránili odtiaľ tri tony odpadu.

Za posledných desať rokov bolo na svete vyrobeného viac plastu ako počas celého minulého storočia. Americkí vedci z Kalifornskej univerzity a univezity v Georgii vypočítali, že celková hmotnosť všetkého doteraz vyrobeného plastu na svete je 8,3 miliardy ton. Rovnako váži napríklad jedna miliarda slonov.

Vlastnosti plastov, ktoré dnes patria k najpoužívanejším materiálom na svete, najviac ohrozujú našu planétu. Odolnosť, nízka cena a dlhotrvácnosť. Niektoré druhy plastov sa v prírode rozkladajú aj stovky rokov.

Ako dlho sa rozkladá ohryzok, olej či polystyrén

Ako dlho trvá, kým sa rôzne materiály rozložia v prírode? Informácie zo zelenahliadka.sk

Ešte zopár čísel: Ročne sa vo svete vyrobí 300 miliónov ton plastu, z ktorého je približne polovica určená len na jednorazové použitie.

Na výrobu jednej balenej vody treba približne šesťkrát viac vody ako samotná fľaša obsahuje. Vo svete sa každú minútu predá milión plastových fliaš. Ľudia celosvetovo použijú približne 500 miliárd igelitiek ročne.

„Potrebujeme radikálnu zmenu v spôsobe, akým sa zbavujeme plastového odpadu. Ak budeme pokračovať rovnakým spôsobom ako doteraz, potrvá nám až do roku 2060, kým bude väčšie množstvo plastov zrecyklové ako vyhodné na skládku či do prírody,“ povedal pre BBC oceánograf Erik van Sebille z Utrechtskej univerity.

V máji tohto roku vedci z Tasmánskej univerzity a britskej Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtáctva objavili, že neobývaný koralový ostrov v Tichom oceáne s rozlohou len 37 štvorcových metrov pokrýva najväčšia hustota odpadkov pochádzajúcich z ľudskej činnosti na svete. Na ostrove sa nahromadilo skoro 18 ton odpadkov, až 99,8 percenta tvorili plasty.

„Myslela som si, že pozoruhodná neprístupnosť ostrova Henderson by mu poskytla nejakú ochranu. Mýlila som sa,“ povedala pre the Guardian jedna z vedkýň Tasmánskej univerzity. Na ostrove našla stovky krabov žijúcich v odpadkoch, v kozmetických nádobkách či vnútri hlavy bábiky.

Výskumník zachraňuje morskú korytnačku, ktorá sa zamotala do starej rybárskej siete. Foto – Flickr/USFWS Pacific Region

Miniatúrne kúsky plastu aj vo vode z vodovodu

Osem miliónov ton plastu, ktoré ročne skončia v oceáne, sa po rokoch začnú rozpadávať na menšie čiastočky. Tie často skončia v žalúdkoch morských zvierat, ktoré si plastové kúsky mýlia s potravou.

Ľudia môžu nevedomky zjesť kúsky mikroplastov z oceánov nachádzajúce sa nielen v rybách a iných morských živočíchoch, ale aj v jedlej morskej soli bežne dostupenej aj v našich v obchodoch.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom