Denník N

Plasty sú v riekach a oceánoch, dostali sa aj na naše taniere

Vodná nádrž Ružín s naplavenými odpadkami. Foto - TASR
Vodná nádrž Ružín s naplavenými odpadkami. Foto – TASR

Na Slovensku čistia priehrady a nachádzajú tam tony plastu. Ministerstvo spustilo boj proti plastovým taškám.

Nielen moria a oceány sú zamorené plastami. Hŕby plastových odpadkov sú aj v slovenských riekach a najlepšie to vidieť na priehradách, kde sa zbiehajú.

Hladinu vodnej nádrže Ružín na východe krajiny pokrýva veľké množstvo komunálneho odpadu z domácností. Sú to najmä plastové obaly a fľaše, ale našli v nej aj časti práčky či chladničky. Keď za posledné tri roky čistili priehradu Ružín, odstránili odtiaľ tri tony odpadu.

Za posledných desať rokov bolo na svete vyrobeného viac plastu ako počas celého minulého storočia. Americkí vedci z Kalifornskej univerzity a univezity v Georgii vypočítali, že celková hmotnosť všetkého doteraz vyrobeného plastu na svete je 8,3 miliardy ton. Rovnako váži napríklad jedna miliarda slonov.

Vlastnosti plastov, ktoré dnes patria k najpoužívanejším materiálom na svete, najviac ohrozujú našu planétu. Odolnosť, nízka cena a dlhotrvácnosť. Niektoré druhy plastov sa v prírode rozkladajú aj stovky rokov.

Ako dlho sa rozkladá ohryzok, olej či polystyrén

Ako dlho trvá, kým sa rôzne materiály rozložia v prírode? Informácie zo zelenahliadka.sk

Ešte zopár čísel: Ročne sa vo svete vyrobí 300 miliónov ton plastu, z ktorého je približne polovica určená len na jednorazové použitie.

Na výrobu jednej balenej vody treba približne šesťkrát viac vody ako samotná fľaša obsahuje. Vo svete sa každú minútu predá milión plastových fliaš. Ľudia celosvetovo použijú približne 500 miliárd igelitiek ročne.

„Potrebujeme radikálnu zmenu v spôsobe, akým sa zbavujeme plastového odpadu. Ak budeme pokračovať rovnakým spôsobom ako doteraz, potrvá nám až do roku 2060, kým bude väčšie množstvo plastov zrecyklové ako vyhodné na skládku či do prírody,“ povedal pre BBC oceánograf Erik van Sebille z Utrechtskej univerity.

V máji tohto roku vedci z Tasmánskej univerzity a britskej Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtáctva objavili, že neobývaný koralový ostrov v Tichom oceáne s rozlohou len 37 štvorcových metrov pokrýva najväčšia hustota odpadkov pochádzajúcich z ľudskej činnosti na svete. Na ostrove sa nahromadilo skoro 18 ton odpadkov, až 99,8 percenta tvorili plasty.

„Myslela som si, že pozoruhodná neprístupnosť ostrova Henderson by mu poskytla nejakú ochranu. Mýlila som sa,“ povedala pre the Guardian jedna z vedkýň Tasmánskej univerzity. Na ostrove našla stovky krabov žijúcich v odpadkoch, v kozmetických nádobkách či vnútri hlavy bábiky.

Výskumník zachraňuje morskú korytnačku, ktorá sa zamotala do starej rybárskej siete. Foto – Flickr/USFWS Pacific Region

Miniatúrne kúsky plastu aj vo vode z vodovodu

Osem miliónov ton plastu, ktoré ročne skončia v oceáne, sa po rokoch začnú rozpadávať na menšie čiastočky. Tie často skončia v žalúdkoch morských zvierat, ktoré si plastové kúsky mýlia s potravou.

Ľudia môžu nevedomky zjesť kúsky mikroplastov z oceánov nachádzajúce sa nielen v rybách a iných morských živočíchoch, ale aj v jedlej morskej soli bežne dostupenej aj v našich v obchodoch. Zdravotné riziká pre človeka sú pravdepodobne zanedbateľné, avšak stále chýba dôkladnejší výskum.

Podľa najnovšieho výskumu vedcov spoločnosti Orb Media, sa plastové mikročiastky nachádzajú vo viac ako 80 percentách vody z kohútika. O závažných zisteniach informoval britský Guardian, o slovenskej časti príbehu píše SME.

Najhoršie sú na tom Spojené štáty, kde sa plastové čiastočky nachádzali až v 94 percentách odobranej vody, napríklad aj v budovách Kongresu či na ústredí Agentúry pre ochranu životného prostredia. Po nich nasleduje v rebríčku Libanon a India.

Európa vyšla z prieskumu najlepšie, ale aj v Anglicku, Nemecku a vo Francúzsku je kontaminovanej až 72 percent kohútikovej vody.

Ako sa mikročiastky plastu, ktoré obsahujú a absorbujú toxické látky, dostávajú do pitnej vody, je zatiaľ záhadou. Zdrojom je určite aj atmosféra, do ktorej sa denne dostávajú z oblečenia, kobercov či zo sušičiek. Odhaduje sa, že s každým praním sa do vody dostane až sedemstotisíc čiastočiek plastu.

Minister Sólymos: Je to aj náš problém

Minister životného prostredia László Sólymos súhlasí s názorom, že znečisťovanie morí a oceánov sa týka aj vnútrozemských štátov vrátane Slovenska.

Plastový odpad je jeden z najzávažnejších environmentálnych tlakov tohto storočia a významne ohrozuje morské ekosystémy. Dôvodom je najmä nízka hmotnosť plastov, vďaka ktorej sa dostávajú ďaleko od zdroja, a ich dlhotravúca životnosť, uviedlo ministerstvo v tlačovej správe. Odpad z vnútrozemia často končí v moriach.

„Riešenie znečistenia morských ekosystémov tak nie je možné nechať výlučne na prímorské krajiny. Aj Slovensko môže prispieť k zlepšeniu situácie,“ povedal minister.

„Na Slovensku sa vyprodukuje takmer dva milióny ton komunálnych odpadov a až vyše dve tretiny z tohto množstva skončia na skládkach odpadov. Slovensko má pritom povinnosť do roku 2020 triediť a recyklovať 50 percent všetkých komunálnych odpadov,“ píše sa v tlačovej správe ministerstva životného prostredia.

Ako je to v skutočnosti teraz? Mestá triedia plasty, ale len tie, ktoré je možné ďalej jednoducho recyklovať. Napríklad rôzne tenké fólie, špinavé plastové obaly, ale aj bežné malé vrecká či zašpinené PET fľaše končia v Bratislave a v Košiaciach v spaľovniach a v iných mestách na skládkach.

Triedenie bioodpadu a jeho následné kompostovanie je už pre obce povinné. Aj na toto však majú vo väčších mestách výnimky a bioodpad spaľujú alebo vozia na skládky.

Video: Stále neviete, čo patrí do plastov a čo do papiera? Tu je jednoduchý návod (platí najmä pre Bratislavu, inde sú aj kontajnery na tetrapaky či na kovy)
autorka: Martina Koník

 

Slovensko trápi najmä problém veľkého počtu čiernych skládok. Skládková daň u nás je jedna z najnižších v Európskej únii. Ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý by poplatok za skládkovanie komunálneho odpadu zvýšil.

Pomôcť môže povinné spoplatnenie plastových tašiek či nová odpadová legislatíva fungujúca systémom „znečisťovateľ platí“, ktorú vláda schválila na konci leta.

Jej súčasťou je menej administratívy pre malých podnikateľov, prehľadnejší a efektívnejší systém odpadového hospodárstva či sprísnenie dodržiavania odpadovej legislatívy.

Zamorili sme si rieky

„Znečisťovanie vodných tokov je celoslovenským problémom. Už niekoľko rokov v rámci prevádzkovej údržby ,zápasíme‘ s odstraňovaním odpadu, ktorý nevytvorila voda, ale občania,“ hovorí hovorca Pavel Machava za štátny Slovenský vodohospodársky podnik.

Slováci si podľa neho neuvedomujú, že vodné toky sú vlastníctvom štátu a štátom sú všetci. „Pokiaľ sa nezmení myslenie občana, bude ťažké, ak nie nemožné danú situáciu vyriešiť. Jednoducho povedané, nikde vo vyspelom svete sa občan nespráva k prírode takto necitlivo,“ tvrdí Machava.

Jednou z najznečistenejších priehrad je vodná nádrž Ružín na východe Slovenska. „Odpad sa z hladiny likviduje klasickým vyberaním. Na väčšine nádrží, hatí alebo čerpacích staníc, či už u nás, alebo vo svete, sa rieši problém odstraňovania priplavovaných nečistôt, aby neblokovali technologické zariadenia a podobne. Ide však o prírodné znečistenie – spadnuté stromy, konáre či vodné rastlinstvo. Na Ružíne ide na 60 až 70 percent o komunálny odpad,“ vraví Machava.

Väčšinu tvorí bežný odpad z domácností, ako sú plastové flaše či obaly. „Nájde sa tam aj skelet chladničky či práčky alebo uhynuté zvieratá. Najväčším znečisťovateľom je občan,“ hovorí Machava.

Povodie Hnilca a Hornádu má rozlohu skoro dvetisíc km2 a je v ňom 92 miest a obcí.

Na boj proti hromadeniu odpadu existuje viacero technických riešení. Jedným je napríklad norná stena, ktorá slúži ako bariéra na vodnej hladine. „Nejde o technológiu, ktorá by bola na 100 percent účinná. Je to len jedna z možností, ako si zjednodušiť zber odpadu,“ vysvetľuje Machava.

Najdôležitejší podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku ostáva fakt, že ide iba o odstraňovanie dôsledkov a nie o riešenie prvotného problému, ktorým je vytváranie čiernych skládok. Peniaze využité na kúpu technických zariadení, ktoré slúžia na likvidáciu odpadu, by mohli byť využité inak. Napríklad na údržbu a čistenie korýt či spevňovanie brehov vodných tokov.

V roku 2013 bola situácia znečistenia vodnej hladiny a brehov vodného diela Ružín už neúnosná a spustili trojročný projekt čistenia. Jeho hlavnými cieľmi bolo predísť obmedzeniam prevádzky z dôvodu nahromadenia odpadu na vodnej hladine, zlepšenie protipovodňovej ochrany a stavu životného prostredia a zmestnanie nízko kvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných občanov.

Za tri roky odtiaľ odstránili tritisíc ton odpadu.

Naplavené PET fľaše vo vodnej nárdrži Ružín. Foto – TASR

Bez igelitiek

Minister životného prostredia László Sólymos na konci minulého roku ohlásil tri projekty, ktoré by mali ľuďom pomôcť uvedomiť si nutnosť ochrany životného prostredia aj v záujme vlastného zdravia.

Jedným z projektov je výzva obchodným reťazcom Bez igelitiek. Tie by mali prestať zákazníkom ponúkať plastové tašky a mali by sa sústrediť na ich ekologickejšie alternatívy.

K výzve Bez igelitiek sa podľa ministerstva životného prostredia zatiaľ pripojili maloobchodné reťazce COOP Jednota, Kaufland a podporil ju aj Zväz obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky.

„Našou ambíciou je úplne vytlačiť igelitové tašky zo Slovenska, ktoré vo veľkej väčšine končia na skládkach. Ľudia sa pomaly vrátia k tomu, že budú chodiť na nákup s vlastnými taškami, tak ako v minulosti,“ tvrdí ministerstvo.

Poslanci v marci schválili aj novelu zákona o odpadoch, ktorá by mala znížiť spotrebu ľahkých igelitových tašiek. Od januára budúceho roku budú predajcovia povinní vrecká spoplatniť a zároveň poskytnúť udržateľnejšie alternatívy.

Bežný Slovák minie ročne viac ako 450 igelitiek, Dán len štyri. Podľa Sólymosa sa ľahké plastové tašky stali symbolom nezmyselnej záťaže životného prostredia. Ľuďom slúžia len krátky čas, kým nákup presenú z obchodu domov, ale príroda sa s nimi potom vyrovnáva desiatky rokov.

Viaceré krajiny sprísňujú zákony v boji proti plastovému znečisteniu. V priebehu necelého roka po spoplatnení igelitiek na jedno použitie ich počet výrazne klesá. Absolútny zákaz ľahkých plastových tašiek už platí napríklad aj v Juhoafrickej republike, Číne a Rwande. Francúzsko neostalo len pri igelitkách a pridalo zákaz jednorazových plastových pohárov a tanierov. Do roku 2020 musí byť všetok jednorazový kuchynský riad vyrobený aspoň z polovice z biologických materiálov tak, aby mohli byť kompostovateľné v domácnostiach.

V Keni sa o zákaz plastových tašiek snažili už trikrát. Teraz tam platí jeden z najprísnejších zákonov v boji proti plastovým taškám. Za výrobu, predaj, ale aj nosenie plastových tašiek hrozí každému pokuta do výšky takmer 32-tisíc eur či až štvoročné väzenie.

V Nórsku či vo Švédsku, ale aj iných štátoch existuje vratná záloha na väčšinu plastových fliaš. Záloha motivuje občanov, aby ich po dopití nevyhodili, ale vrátili.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie