Denník N

Slováci majú väčší záujem o výrobky bez živočíšnych prísad, obchody rozširujú ich ponuku

Aj takto môže vyzerať vegánske jedlo. Foto – Facebook/Michal Banaš
Aj takto môže vyzerať vegánske jedlo. Foto – Facebook/Michal Banaš

Dopyt po vegánskych výrobkoch stúpa, reťazce rozširujú sortiment o netradičné výrobky. Alternatívy k mäsovej strave sa tešia čoraz väčšej obľube aj u nás.

Trend zdravého životného štýlu sa prejavuje aj v nákupoch potravín. Ukázal to vlaňajší prieskum spoločnosti Nielsen Admoshpere o spotrebiteľských návykoch Slovákov. Viac ako štvrtina respondentov o sebe tvrdí, že sa zdravo stravuje, a tretina sa snaží jesť aspoň odporučenú dávku ovocia a zeleniny denne.

Podľa prieskumu sa konzumáciu mäsa snaží obmedziť 11 percent ľudí, ďalšie dve percentá sa radia k vegetariánom. Vegáni, ktorí jedia výrobky čisto rastlinného pôvodu a v jedálnom lístku nemajú mäso, mliečne výrobky, vajíčka či med, tvoria na Slovensku len jedno percento, ale aj dopyt po vegánskych produktoch sa na Slovensku zvyšuje.

Reťazce reagujú na záujem

Na zvýšený záujem o tieto produkty už zareagovali aj obchodníci.

„V reakcii na rastúci dopyt zákazníkov rozširujeme ponuku vegetariánskych, vegánskych a tiež bezlaktózových a delaktózovaných výrobkov,“ povedal vedúci úseku komunikácie reťazca Lidl Tomáš Bezák.

V stálej ponuke Lidlu už tak sú nátierky, hummus či tofu. Ďalšie rastlinné produkty zaraďuje diskontný reťazec do týždenných akciových ponúk.

Narastajúci podiel vegetariánskych a vegánskych výrobkov zaznamenala aj sieť Kaufland. „Počet týchto výrobkov je oproti minulým rokom vyšší, ich počet rastie aj vďaka väčšiemu dopytu zákazníkov. Ponúkame produkty od známych výrobcov, ako aj sortiment pod našou značkou K-take it veggie,“ povedali z Kauflandu.

Vegetariánske a vegánske produkty značky K-take it veggie. Foto – Facebook/Kaufland

Pod svojou značkou ponúka tento reťazec viac ako tridsať výrobkov, medzi nimi napríklad cícerové fašírky falafel, vegetariánske gumené cukríky či nátierky s netradičnými príchuťami ako ananás a kari. „Ohlas zákazníkov na vegetariánske produkty pod značkou K-take it veggie je veľmi pozitívny, čo nás utvrdzuje v tom, že rozhodnutie o zaradení do predaja bolo správne,“ tvrdia zástupcovia Kauflandu.

Predajne Billa pravidelne aktualizujú a zvyšujú ponuku vegánskych výrobkov. Podobne ako konkurencia reagujú na rastúci záujem zákazníkov.

„Pokiaľ bude dopyt po vegánskych produktoch naďalej narastať, plánujeme ich zaradiť aj do našich privátnych značiek,“ zveril sa so svojimi plánmi reťazec Billa.

Vyvážajú ich aj do cudziny

O stúpajúcom záujme o rastlinné výrobky hovoria aj výrobcovia. Napríklad predaj banskobystrickej značky Alfa Bio/Lunter vzrástol za posledných päť rokov trojnásobne – len vlani predali 4500 ton tofu.

„Aj obchodní partneri v reťazcoch potvrdzujú vysoký rast segmentu zdravých potravín. Myslíme si, že čoraz viac zákazníkov si uvedomuje dôležitosť rastlinnej stravy v každodennom jedálnom lístku,“ objasňuje situáciu rodinnej firmy Jakub Lunter.

„Podľa prieskumu značky Lunter sú naše produkty súčasťou pravidelného jedálneho lístka 60 percent domácností na Slovensku,“ dopĺňa. Podľa neho sú rastlinné potraviny fungujúcim trendom v stravovaní. Aj keď by si z hľadiska peňazí domácnosti mohli dovoliť jesť mäso častejšie, vyberajú si práve rastlinné výrobky.

Firma, kedysi fungujúca pod názvom Alfa Bio, dnes ponúka tridsaťštyri produktov. V individuálnych množstvách ich odoberajú všetky tradičné aj moderné reťazce na Slovensku, Lunter vyrába aj pre iné krajiny.

Hodovanie bez mäsa

Čoraz väčšej popularite sa pritom tešia nielen rastlinné produkty na pultoch predajní, ale aj podujatia, ktoré vegánske či vegetariánske produkty propagujú. Takým sú napríklad Vegánske hody, ktoré sa v Bratislave konajú každú jeseň od roku 2008.

„Počet návštevníkov od roku 2013 stúpol štvornásobne. Posledné podujatia sa držia pri ôsmich tisícoch ľudí,“ vraví predseda občianskeho združenia Vegánske hody Martin Smrek.

Návštevníci Vegánských hodov pred bratislavskou Starou tržnicou. Foto – TASR

Vegánske hody sa pre veľký úspech dostávajú aj do ďalších miest Slovenska. Tento rok boli po ročnej odmlke po druhýkrát v Košiciach a po prvý raz aj v Žiline.

Predseda OZ Vegánske hody Martin Smrek sa zapojil aj do Envirostratégie 2030, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia. Predložil svoj návrh na zlepšenie situácie, v ktorom propaguje podporu udržateľných foriem stravovania v porovnaní s tými s vysokou environmentálnou záťažou.

Navrhuje zaviesť 20-percentnú DPH na mäso a živočíšne výrobky pri 10-percentnej DPH na potraviny rastlinného pôvodu a huby. Ďalším opatrením by malo byť postupné znižovanie dotácií na živočíšnu výrobu a vzdelávanie v oblasti udržateľného rastlinného stravovania.

V Portugalsku začal nedávno platiť zákon, ktorý všetkým verejným stravovacím zariadeniam nariaďuje, aby zaradili do ponuky minimálne jednu vegánsku možnosť. Nariadenie musia dodržiavať väzenia, školy, univerzity či nemocnice.

Ohľaduplný postoj ku zvieratám zastávajú vegáni aj v oblasti kozmetiky a oblečenia. Nekupujú hygienické produkty testované na zvieratách či tie, ktoré obsahujú živočíšne zložky. Odmietajú aj výrobky z kože či vlny, ohradzujú sa aj proti cirkusom, kožušinovým farmám a ďalším formám zneužívania zvierat.

Priaznivci rastlinnej stravy vyzdvihujú najmä etické, zdravotné a environmentálne dôvody. Medzi zdravotné prínosy vegánstva patrí napríklad nižší cholesterol a nižšie riziko srdcovo-cievnych chorôb.

K environmentálnym plusom patrí menšia spotreby vody a pôdy, nižšia tvorba odpadu a emisií skleníkových plynov. Množstvo emisií metánu, ktoré produkuje priemysel živočíšnej výroby, je väčšie ako množstvo emisií vytvorené všetkými dopravnými prostriedkami dohromady.

Podľa odporcov nie je vegánstvo zdravé a skôr ako na ľudskej fyziológii je založené na ideológii. Najdiskutovanejšími témami je nedostatok proteínov, vitamínu B12 alebo omega 3 mastných kyselín. Proti etickým dôvodom vegánov zástancovia mäsa často argumentujú tým, že aj rastliny majú pocity.

Teraz najčítanejšie