Trump ide v stopách Busha a Obamu

V istom zmysle prezident Trump našiel kompromis, keď v pondelok večer vyhlásil, prečo predĺžil vojnu v Afganistane, proti ktorej sa ako kandidát staval. Amerika už nebude bojovať za školy pre dievčatá a demokraciu, namiesto toho bude bojovať, aby zničila teroristov.

„Nebudeme diktovať Afgancom, ako žiť alebo ako vládnuť v ich vlastnej komplexnej spoločnosti,“ povedal. „Tentokrát už nebudeme budovať národ, teraz zabíjame teroristov.“

Veľkorysá pomoc

Na prvé počutie to znie ako rozchod s minulosťou. Prezidenti George W. Bush a Barack Obama podporovali v Afganistane ďalekosiahle rozvojové programy, ktoré sa pokúšali modernizovať a demokratizovať krajinu, ktorá do značnej miery uviazla v ďalekej minulosti.

Lenže v skutočnosti sa budú Spojené štáty stále zúčastňovať na tom, čo bude väčšina Američanov považovať za „budovanie národa“. Ale nazvime to ochranou národa. Podľa dvoch amerických predstaviteľov oboznámených s plánovaním ďalšieho pôsobenia v Afganistane neexistuje žiadny plán, ktorý by zmenšil americké výdavky na platy pre príslušníkov afganskej armády, afganskej polície či častí afganskej štátnej správy.

Nejde o maličkosť. USA na tieto platy minuli minulý rok až 710 miliónov dolárov a na tento rok na ne naplánovali vynaložiť 615 miliónov. Toto sa stalo v posledných dvoch rokoch Obamovej administratívy, keď prezident ukončil – aspoň teoreticky – americké bojové operácie. Vládni predstavitelia mi povedali, že žiadosti o tieto platby budú pokračovať aj v roku 2018, hoci minister zahraničia Rex Tillerson dostal inštrukcie, aby hľadal finančnú pomoc v Indii i u iných amerických spojencov, aby znížil americké náklady.

Keď dostal otázku, ako sa Trumpov plán odlišuje od niekdajšieho budovania národa, jeden predstaviteľ Rady národnej bezpečnosti zdôraznil, že prezident bude pokračovať v tých istých protikorupčných kampaniach, ale v afganskej vláde bude akceptovať aj istú mieru štiepenia, kým ho to nebude odvádzať od boja proti al-Káide, Talibanu a Islamskému štátu.

Tento človek tiež povedal, že USA sa nebudú spoliehať len na silnú centrálnu vládu v Kábule, ale vo vidieckych oblastiach budú ochotné umožniť aj kmeňové usporiadanie, ak sa tieto oblasti nestanú bezpečným útočiskom pre teroristov.

Nech je, ako chce, jedným z motorov korupcie v Afganistane je práve veľkorysá pomoc od amerických daňových poplatníkov, ktorá trvá už 16 rokov a ktorá bude pokračovať aj ďalej. Správa Špeciálneho generálneho inšpektora pre rekonštrukciu Afganistanu zverejnená v januári prišla k záveru, že platy z americkej pomoci dostávajú desiatky tisíc neexistujúcich vojakov, pracovníkov štátnej správy, policajtov a učiteľov. Vo svojej reči v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie generálny inšpektor John Sopko povedal, že od roku 2002 minuli Američania 8 miliárd dolárov na protidrogové iniciatívy, ale od pádu vlády Talibanu v roku 2002 obchod s ópiom výrazne narástol.

Možno aj s Talibanom

Hoci by mali byť USA hrdé na niekoľko volieb, z ktorých vzišla ústredná kábulská vláda, tieto vlády strácajú územie na úkor Talibanu už od konca roku 2014, keď Obama formálne ukončil bojové operácie. Podľa posledných správ kontroluje ústredná vláda len 60 percent zo 407 oblastí v krajine. V novembri 2015 to bolo ešte 72 percent.

Všetko toto by malo byť silným argumentom za to, aby Američania jednoducho odišli. A skutočne, to bol aj Trumpov pôvodný inštinktívny názor. Ale prezident povedal, že si po mesiacoch stretávania so svojimi generálmi a poradcami uvedomil, že by bolo katastrofou, ak by Spojené štáty odišli príliš rýchlo. A tak zmenil názor.

Nič z toho neznamená, že v Trumpovej afganskej stratégii nie je nič nové. Jedným z veľkých rozdielov je, že nebude mať žiadne dopredu dané cestovné poriadky pre stiahnutie vojsk, čo bola chyba Obamovho prístupu k vojnám v Iraku i v Afganistane.

Trump tiež ponúkol novú stratégiu pre boj s Talibanom. Dokonca aj keď Obama v rokoch 2009 a 2010 podstatne zvýšil počet vojakov v Afganistane, vyslal tiež špeciálnych vyslancov, aby preskúmali možnosť mierovej dohody s Talibanom. Trump v pondelok večer nepovedal, či bude Taliban nakoniec súčasťou afganskej budúcnosti.

„Raz, po efektívnej vojenskej snahe bude snáď v Afganistane možné politické usporiadanie, ktoré zahrnie aj časti Talibanu, ale nikto nevie, kedy a či vôbec sa tak stane,“ povedal prezident.

Toto vyjadrenie sa líši od toho, ako americké ciele definoval Tillerson. V pondelok večer povedal: „Talibanu jasne hovoríme, že na bojovom poli nevyhrá. Cesta k mieru s Talibanom a k jeho politickej legitimizácii vedie cez vyjednané politické usporiadanie smerujúce k ukončeniu vojny.“

Americkí vojenskí plánovači akceptovali, že jediným spôsobom, ako ukončiť najdlhšiu americkú vojnu, je dohoda s Talibanom. V lete 2017 sa to zdá ako stále veľmi vzdialený cieľ. Jasné je len to, že i keď to Trump bude pevne popierať, je odsúdený na to, aby bojoval o prežitie národa, za čo jeho predchodcovia bojovali od roku 2002.

© Bloomberg

Autor je komentátor Bloomberg View