Ako sa Lee Cooper ocitol za socializmu v Závodoch kpt. Nálepku
Odevné závody v Prešove exportovali do desiatok krajín, no najväčšiu slávu im priniesla licencia z Británie.
Export, zahraničné kooperácie, výrobné licencie? Dnes sa len málo vie o tom, ako fungoval odevný trh v časoch socialistického Československa. Obdobie po nástupe komunistickej strany do vlády v roku 1948 sa prejavovalo striktným odmietaním západných kapitalistických vplyvov, parížske módne trendy sa zdali takmer zvrhlými, nastavenie hospodárskeho systému na päťročnice sprevádzali ideály výrobnej sebestačnosti. Ako sa však situácia menila v nasledujúcich dekádach?
Šesťtisíc ľudí
Dobre to ilustruje príbeh, ktorý sa začal v roku 1939 v Prešove. Vznikla tu vtedy odevná firma Magura. Po vojne, v roku 1948, ju spolu s ďalšou prešovskou odevnou firmou Jána Bohňu znárodnili a začlenili pod podnik Odeva.
V nasledujúcom období pokračovali transformačné procesy, až opäť odčlenený prešovský podnik začal od roku 1953 fungovať pod názvom Odevné závody kapitána Nálepku (OZKN).
Kým v roku 1947 mal podnik 700 zamestnancov, ku koncu 70. rokov ich počet presiahol šesťtisíc. Patril teda k významným zamestnávateľom v regióne. Okrem centrálneho závodu v Prešove mal pobočné prevádzky v Košiciach, Michalovciach, v Lipanoch, vo Svidníku a neskôr v Humennom.
Vyrábali sa tu detské odevy a tiež pánske oblečenie na voľný čas i moderné pracovné odevy. Vznikali tu výrobky zo syntetických materiálov, z vlny i bavlny.
V roku 1986 vyrobili takmer deväť miliónov výrobkov – v ponuke boli najmä chlapčenské a pánske nohavice, plášte, pracovné odevy, obleky pre deti predškolského a školského veku, bavlnené a syntetické plášte, polyamidové bundy pre všetky vekové kategórie. V návrhárskej dielni pracovalo päť návrhárok. Už v 50. rokoch sa začalo vyrábať na export. Šilo sa nielen do socialistických krajín (najmä do Sovietskeho zväzu), ale aj do Etiópie, na Maltu a do množstva ďalších krajín vrátane Iraku, Ugandy, Kanady, Švédska či Švajčiarska.
Ponuka z Británie
Podnik sa stal kľúčovým najmä pre výrobu oblečenia pre deti a mládež. Pribudli tiež pracovné odevy.
V rámci VHJ Slovakotex, ktorý zastrešoval podniky textilného a odevného priemyslu na Slovensku, však patril k tým menej rentabilným, a keď prišla ponuka zo strany značky Lee Cooper na licenčnú výrobu, rozhodli sa ju od roku 1981 umiestniť práve do prešovského podniku.
Išlo vôbec o prvú takú rozsiahlu spoluprácu, ktorá sa rozbehla v rámci odevného priemyslu s touto populárnou anglickou značkou spoza západných hraníc. A vtedy začal podnik vyrábať obľúbené značkové džínsy.
Licenčná výroba Lee Cooper tvorila už o päť rokov 40 percent produkcie základného závodu v Prešove. Za rok vyrobili 215-tisíc kusov značkových výrobkov za 41 miliónov korún. Nešlo len o samotné džínsy, začali vyrábať aj nové druhy odevov: bluzóny, vesty, sukne, neštandardné druhy nohavíc. Denimu bol u nás nedostatok, dovážal sa najmä z nesocialistických štátov, s rozšírením jeho výroby sa však počítalo aj v domácich závodoch.
Prepúšťanie a konkurz
V roku 1951 mal podnik aj odborné učilište, ktoré malo v dvojročnom učebnom odbore vychovávať pánskych krajčírov. Keďže vedenie podniku sa snažilo podporovať odborný rast svojich zamestnancov, v roku 1961 zriadili pre nich aj večernú priemyselnú školu odevnú.
Porevolučné dejiny závodu majú podobný príbeh ako mnohé ďalšie: v roku 1991 národný podnik zanikol, časť ľudí prepustili a osamostatnilo sa niekoľko závodov v Michalovciach, v Košiciach a v Lipanoch. V roku 2006 sa OZKN dostali do konkurzu.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].