Denník N

Partizán Ladislav Horák: Nemci a vši, to boli naši nepriatelia

Ladislav Horák mal počas SNP 19 rokov, po vojne sa stal predsedom Zväzu architektov a ešte po desiatich rokoch ho v noci budili nočné mory.

Foto – Šymon Kliman

Mám vzácnu fotografiu, ktorú mi po vojne podpísal generál Svoboda. Som na nej ako mladý 19-ročný partizán s puškou a granátom. Podpísal mi ju na Pražskom hrade už ako prezident. Je to vzácna rodinná pamiatka. Vznikla v obci Baláže, kde sme boli na trojdňovom sústredení, kde nás odvšivovali a trošku sa nám dali najesť. Bola aj v novinách.

Vši. Mnohí ľudia sa z toho vysmievajú, ale je to dôležitý faktor boja v lesoch. To si ani neviete predstaviť, aké utrpenie dokážu u človeka vyvolať. To je hrozné dačo.

Sú už dlhé roky od vojny, ale hocikedy v noci sa strhnem. Tie spomienky na to, ako lezú všade. Človek sa zobliekol do pol pása, zobral tú košeľu, zahrabal ju do snehu, nechal v snehu trčať kus rukáva. Tie vši z tej košele vybehli spod toho snehu až na ten kúštik rukáva. Odstrihli sme to. Tešili sme sa, že už teraz bude pokoj. Obliekli sme košeľu nazad a o hodinu tam boli zas. Lebo ony ukladali svoje vajíčka v týchto švoch… v bielizni…

Drastické napätie

Takže totálne odvšivenie bolo len vtedy, keď sa to urobilo komplexne, v saune a preto na tej fotke, nás tak po mesiaci, už keď sme boli doštípaní, skoro zničení od tých vší, tak nás stiahli do obce Baláže, kde bol jeden veľký dom prerobený na saunu. Zobliekli z nás všetko oblečenie, všetko sa spálilo, dostali sme čisté šaty a v tej saune nás poriadne poumývali s mydlom, s nejakými dezinfekčnými práškami nás posypovali. No a po takej dvoj – trojdňovej kúre, kde nás trošku aj nakŕmili, tak sme sa zase vrátili na svoju základňu.

Lenže vydržalo to dva či tri dni a zase sa tie vši objavili. Lebo viete, bunker. Napríklad v tom bunkri, kde som ja prežil celé Povstanie, to bola jama medzi stromami, listnatými stromami, prosím pekne. A v tej jame bol priestor taký, že sa tam uložilo vedľa seba desať ľudí na drevené prične. Takže lôžko pozostávalo z drevenej prične, pod hlavu si človek dával kabát, plášť si zložil ako záhlavok. Neprikrýval sa ničím, bol obutý, zbraň mal pri sebe a tak sa pokúšal spať.

Zvládali sme to len preto, lebo sme boli mladí. V určitom veku toto ľudia už nevedeli vôbec zvládnuť. To sa proste nedalo. To bolo také drastické napätie pre ľudský organizmus, že to si vie predstaviť iba ten, čo to prežil. To sa aj ťažko opisuje.

A viete, ten pocit, že namiesto toho, aby ste mali mydlo a teplú vodu a umyli sa alebo raz za týždeň sa mohli osprchovať, ste si mohli dovoliť povedzme ráno, keď bol sneh, vyjsť a iba v studenom snehu si tak ako pošúchať ruky a to bolo celé umývanie. A išlo sa ďalej.

V horách sa stále žilo v psychickom napätí, v pocite osobného ohrozenia, že kedykoľvek človek mohol prísť o život. Pretože partizánsky boj sa vyznačoval tým, že sa väčšinou odohrával v nočných hodinách. Nepriateľ vedel, kde sú asi partizánske jednotky. Tak isto my sme vedeli, kde sú oni.

Zlé sny

Boj v noci je tým zákerný, že sa ide do priestoru, ale človek nevidí konkrétny cieľ. Nemci si zamerali priestor, kde sme sa my zdržiavali, v zemliankach väčšinou.. v zemi… No pustili mínometnú paľbu a nikdy ste nevedeli, kedy granát spadol na vás alebo nie. Toto bolo veľmi drastické a ubíjajúce. Človek stále žil v strehu.

Bol to nenormálny život, pretože sa spalo v tých bunkroch v zemi, stále oblečení, obutí. Ani topánky sa nemohli dať dole, nič.

A ten spánok bol ešte pri tom vyrušovaný dvoma faktormi. Jednak, že nebol človek dostatočne živený. Strava bola všelijaká. No a potom tie vši.

Našťastie, sníva sa mi o tom už málo. Je to už veľa rokov. Hneď po vojne boli tie sny dosť drastické. Ešte to bolo v tele. Odhadujem, takých päť až desať rokov po vojne. Tie sny sa prejavovali v takých až halucináciách, nočných morách, človek sa spotil. Počul, videl, kde ide, nebezpečie, dakde padal do jamy alebo takéto divoké sny. No, ale to je logické, súviselo to s tým utrpením.

Článok je súčasťou projektu Partizáni a vyšiel v špeciálnom vydaní N magazínu v auguste 2017.

Projekt Partizáni pracuje so spomienkami priamych účastníkov Povstania. Záznamy vznikajú s veľkým časovým odstupom od prežitých udalostí a ich opis je poznačený subjektívnym vnímaním každého respondenta, preto je možné, že sa v uverejňovaných textoch vyskytujú väčšie či menšie nepresnosti oproti historiografickým verziám jednotlivých udalostí.

Projekt Partizáni chce pripraviť aj faktografický pohľad na SNP v spolupráci s historikmi a odborníkmi. Viac informácií nájdete na Facebooku alebo e-mailom na [email protected].

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovenské národné povstanie

Slovensko

Teraz najčítanejšie