Väčšiu časť zimy som prečkal v jaskyni, spomína partizán Albert Mikovíny

Prečo som šiel do Povstania? To je zaujímavá otázka. Išli všetci z dediny, moji bratia, kamaráti. Ja som bol urastený, mal som väčšinou starších kamarátov a tí už boli tam.

V marci som mal sedemnásť a v auguste som šiel do Povstania. Aj som si rok pridal, aby ma neposlali domov. A potom prišli aj mladší, aj 15-roční chlapci. Síce ich veľmi nenasadzovali, ale nechali ich pomáhať v kuchyni.

Niekoľko týždňov sme boli aj v bojoch. Strieľali na nás Nemci a my sme opätovali. Keď to ale Nemci obsadili, stiahli sme sa do lesov. Povedali nám, nech ideme domov, tí, čo môžu. Nemohli zásobovať potravinami celú jednotku.

Prečítajte si

Partizán Kotleba: Zajali ma a hrozne ma bili

Tak som prišiel domov, pod kabátom som mal skrytú pušku a musel som prejsť okolo Nemcov. Keby ma boli zastavili, na mieste by ma zabili. Nemohol som byť ani doma. Tak som s kamarátmi predsa len išiel do lesa. Vykopali sme si bunker, ale už sme nebojovali. Zbrane sme síce mali, ale nemali sme náboje. Čo urobíte s jedným zásobníkom?

Otec vedel, kde sa skrývame, a keď Nemci odišli z dediny, dali nám rýchlo vedieť a mohli sme sa ísť aspoň najesť. Väčšiu časť zimy sme prečkali v takej jaskyni. Ja som mal šťastie, že som mal kožuch, nebol ani opracovaný, bola to taká huňa. Teplý bol.

Raz mi poslali správu, že mi brata zastrelili. Išiel som mu na pohreb a otec aj ostatní mi hovorili, nech sa už k partizánom nevraciam. Ja som sa však vrátil, mal som tam kamarátov, mladý som bol a asi som to ani poriadne nevedel zhodnotiť. Veľa kamarátov mi tam potom padlo.