Do centra Žiliny, Bratislavy, Trenčína a Prešova možno o pár rokov nepustia diesle
Dieselové autá patria k veľkým znečisťovateľom miest a zabíjajú.
Do viacerých centier či obytných zón sa v budúcnosti autom nedostanete, už aj slovenské mestá chcú zakázať vjazd starým alebo dieslovým autám.
Ministerstvo životného prostredia im dovolí regulovať pohyb áut, aby zlepšili kvalitu ovzdušia. Staré, najmä dieslové autá produkujú nebezpečné oxidy dusíka aj mimoriadne jedovaté prachové mikročastice, ktoré zabíjajú ľudí.
Prvá bude možno Žilina
Viaceré slovenské mestá už prejavili o zavedenie obmedzení záujem. O vykázaní dieslov z centra hovoril primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal už pred rokom, no hlavné mesto zatiaľ na to nemá jasný plán. Navyše, zámer vytlačiť dieslové motory zatiaľ nie je úplne úprimný, ešte čistejší vzduch v hlavnom meste navyše nie je úplne priorita, na konci minulého roka mesto nakúpilo 90 nových dieslových autobusov.
Veľkú šancu predbehnúť Bratislavu a stať sa priekopníkom v boji s naftovými motormi má Žilina. Začali pracovať na tom, že niektoré zóny mesta budú nízkoemisné.
Žilinský magistrát chce obyvateľov chrániť pred dýchaním splodín a tiež znížiť frekvenciu premávky. Vedenie mesta pracuje na nariadení, ktorým by do dvoch zón historického centra nevpustili autá vyrobené do roku 2000, autá, ktoré nespĺňajú ani normu Euro 3. Každé štyri roky by hranicu o jeden stupeň posúvali. Chcú tiež zaviesť vyššie dane za vjazd zásobovacích áut a určiť nové pravidlá pre rezidentov.
Emisie merala Žilinská univerzita a zistila, že prekračujú štandardné hranice, najmä v centre, kam ráno jazdia dodávky zásobovateľov. „Ulice v centre mesta nie sú vetrané, je to zastavaná plocha, ak tam prejde dieslové auto, ktoré nespĺňa súčasné emisné normy, všetok dym a spaliny ostávajú v uličkách,“ komentuje hovorca mesta Čorba súčasnú situáciu.
Autá horšie ako fabriky
Martin Haluš z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) hovorí, že na Slovensku sú nadpriemerné koncentrácie prachových častíc, ktoré ohrozujú zdravie ľudí.
„Obmedzenie vstupu áut môže viesť k zníženiu koncentrácií týchto škodlivých častíc a mať pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov v podobe menšieho počtu predčasných úmrtí spôsobených kardiovaskulárnymi chorobami či pľúcnymi a respiračným problémami,“ vraví Haluš.
Doprava nie je podľa Haluša jediným zdrojom znečistenia ovzdušia, celkovú kvalitu ovplyvňuje aj špinavý priemysel alebo lokálne kúreniská domácností. Tona znečistenej látky z áut v nízkopoložených miestach s vysokou hustotou obyvateľov však podľa odborníka spôsobí väčšie škody na zdraví v porovnaní s rovnakým množstvom látok, ktoré vypúšťa fabrika z komína mimo mesta.
Rozdeľovanie áut iba podľa noriem Euro nemusí byť najlepšie, Haluš hovorí, že staršie benzínové autá môžu znečisťovať ovzdušie menej ako novšie dieslové. „Vo viacerých európskych mestách sa zavádzajú emisné zóny, ktoré rozlišujú medzi typmi pohonu a stanovujú prísnejšiu Euro triedu pre dieslové vozidlá oproti benzínovým. Napríklad náklady znečistenia ovzdušia v mestskom prostredí z benzínového motora strednej veľkosti triedy Euro 2 boli rovnaké ako z dieselového motora triedy Euro 6.“
O nových pravidlách už v Žiline raz hlasovali, no neprešli, proti sa postavili obyvatelia, podnikatelia, no najmä zásobovacie firmy. Poslanci materiál vrátili na dopracovanie. Hovorca mesta Čorba tvrdí, že oproti pôvodnému nariadeniu nič zásadne nezmenia, nové obmedzenia chcú iba lepšie vysvetliť a znovu predložiť poslancom na rokovanie ešte do konca roka.
„Komunikujeme s obyvateľmi, prevádzkarmi, aj s ich zásobovateľmi. Ešte sme neuzatvorili, ako vyriešime otázku rezidentov so starším autom. Kúpa nového je drahá, chceme sa s obyvateľmi korektne dohodnúť, uvedomujeme si, že nie každý má na nové auto.“
Pridať sa chcú zatiaľ Trenčín, Prešov a Bratislava
Nízkoemisné zóny zvažuje aj Trenčín, v budúcnosti plánuje obmedziť vjazd starých áut, no zatiaľ neriešili detaily. Najskôr chcú prestavať centrálnu mestskú zónu. Obmedzenia by sa mali týkať centra a niektorých obytných zón. V Prešove chcú okrem obmedzení nakúpiť aj ekologické služobné autá a podporovať ekologickú dopravu cez nákup trolejbusov a cyklodopravu.
Ministerstvo životného prostredia hovorí, že zóny by sa mohli objaviť v Bratislave, v Košiciach a ďalších krajských mestách. Každé mesto si môže určiť, akým autám zakáže vstup a aká veľká bude zóna, no pravidlá vždy musí schváliť aj okresný úrad.
Haluš z IEP hovorí, že meracie stanice v rokoch 2014 a 2015 zachytili prekročenie limitných hodnôt pre oxidy dusíka a prachové častice v Bratislave, Prešove, Trenčíne, Trnave, Banskej Bystrici a Košiciach. „Z dlhodobého hľadiska je z pohľadu hlavnej znečisťujúcej látky oxidu dusíka ovzdušie nadmerne znečistené v Bratislave, Prešove a Trnave.“
Bratislava tvrdí, že zriadenie nízkoemisnej zóny je jedno z riešení, ako zabezpečiť lepšie životné prostredie pre obyvateľov, no podľa mesta si vyžaduje odbornú diskusiu a komunikáciu s občanmi. „Obmedzenie dopravy v meste musí ísť ruka v ruke s ďalšími opatreniami, ako je podpora verejnej dopravy, cyklodopravy, budovanie záchytných parkovísk, budovanie obchvatov.“
Prievidza tvrdí, že pri súčasnej doprave by nebolo jednoduché dosiahnuť želaný efekt nízkoemisnými zónami na takom malom území mesta. Zóny opäť prehodnotia až po dobudovaní obchvatu, zatiaľ sa sústredili na obnovu plynových autobusov a regulovanie parkovania a prvý bikesharing na Slovensku.
Banská Bystrica ani Martin nad zriadením zón neuvažujú.
Úplný zákaz
V zahraničí idú ešte ďalej, Paríž, Atény, Madrid a Mexiko City chcú úplne zakázať vstup dieslovým autám do mesta do roku 2025.
V januári na pár dní zaviedlo zákaz vjazdu nórske Oslo. Majitelia takýchto áut sa sťažovali, že ešte pred desiatimi rokmi ich vláda nabádala, aby si kúpili auto na naftu, pretože je šetrnejšie k životnému prostrediu.
Postoj Únie a krajín sa po škandále emisných podvodov Volkswagenu a dôkazov škodlivosti dieslov mení. V roku 2015 zahynulo v Európskej únii vyše 28-tisíc ľudí na následky otravy oxidmi dusíka z dieslových áut.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
