Denník N

Z letnej krízy je trvalá. Ako budú teraz spolu vládnuť Fico a Danko a čo ich môže rozbiť

Vypovedanie koaličnej zmluvy a zaťatí predsedovia SNS a Smeru zmenia fungovanie koalície a môžu ovplyvniť jej budúcnosť i budúcnosť Andreja Danka.

Len krátko po tom, ako v piatok Robert Fico a Andrej Danko hovorili spolu na tlačovke o konci vládnej krízy, sa ukázalo, že v skutočnosti koalícia zostáva na pokraji rozpadu.

Obaja lídri o tom nehovorili verejne, z prostredia Smeru a SNS však prenikli informácie o tom, že sa rozišli v ostrom spore. Danko hrozil, že bude žiadať odchod ministra práce Jána Richtera a bude o jeho odvolaní hlasovať aj s opozíciou – a trval na tom, aj keď premiér Fico pohrozil, že také hlasovanie by spojil s hlasovaním o dôvere vlády.

Cez víkend sa pripomenul aj iný zmrazený konflikt, tentoraz v Moste-Híd, ktorý pôsobil v kríze ako mediátor. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská trvá na svojom odchode z ministerstva, ak bude Smer aj na jeseň pretláčať jej štátnu tajomníčku Moniku Jankovskú do Súdnej rady. S odchodom Žitňanskej by vláda stratila jedného z najdôveryhodnejších členov a nie je jasné, či by to zároveň nenaštartovalo aj odchody v Moste-Híd.

Béla Bugár aj cez víkend po oficiálnom zmierení Fica s Dankom zopakoval, že jeho ministrov už nebaví vláda v kríze, a myslel tým určite najmä Žitňanskú. „Za vzniknutej situácie nevieme napĺňať naše priority z programového vyhlásenia vlády, a potom je otázne, či má zmysel takto pokračovať,“ napísali ministri Mosta-Híd v spoločnom stanovisku.

Koalícia Smer, SNS a Most-Híd tak končí leto rozdelená, a aj keď sa Fico s Dankom na verejnosti zmierujú, na jeseň ich čaká veľa problémov.

V tomto texte sa pokúsime predpovedať, ako môžu ďalej vládnuť Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár, a opíšeme najdôležitejšie momenty letnej krízy.

Na Danka sa nedá spoľahnúť, kríza sa môže opakovať kedykoľvek

Andrej Danko si svojím počínaním veľmi poškodil povesť nielen v Smere, ale aj v Moste-Híd a súčasní, ale aj možní budúci koaliční partneri už naňho budú pozerať ako na neskúseného a nevypočítateľného politika, ktorý sa môže kedykoľvek, znenazdajky a aj zdanlivo bezdôvodne „zaťať“.

Smer aj Most-Híd budú až do konca tejto vlády na Danka a jeho počínanie oveľa viac dozerať. Okrem snahy upokojovať ho v zložitejších situáciách zrejme pôjde o výrazne väčší dohľad nad jeho ministerstvami i nominantmi. To bude u Danka ešte viac pestovať presvedčenie, že po ňom jeho partneri „idú“. Tento pocit bol pritom zrejme hlavným dôvodom krízy.

Problémovým nemusí byť zostavenie dodatku ku koaličnej zmluve, ktorý má vzniknúť do piatka. Strany sa však môžu zaseknúť, ak šéf SNS bude trvať na páde ministra práce Richtera aj v momente, keď sa v parlamente začne schôdza na jeho odvolanie. A to aj napriek Dankovým slovám z piatka, že „ani jeden minister nestojí SNS za to, aby túto vládu položil“. Ak ho v zákulisí neupokoja, môže to viesť aj k vysloveniu nedôvery vláde a následne až k predčasným voľbám.

Pokiaľ by Andrej Danko ešte raz zopakoval to, čo predviedol za posledné tri týždne, mohol by položiť koalíciu v dnešnej podobe a ublížilo by to hlavne jemu samému. Fico, ktorý je jediný schopný vo väčšom pritiahnuť voličov SNS, by sa sústredil na to, aby jeho stranu oslabil a potrestal.

Pokiaľ teda chce predseda SNS po problémoch s kauzou kapitán a vypovedaní koaličnej zmluvy prežiť vo vláde až do roku 2020, musí byť spoľahlivý a disciplinovaný partner. A má pravdu, keď vraví, že menší koaliční partneri strán zvyknú na spoločnom vládnutí najviac stratiť.

Na čom sa vlastne dohodli a dokáže už Danko mlčať?

Lídri koalície hovorili v piatok o svojom zmierení dlho, aj tak však nie je úplne jasné, čo všetko dohodli a čo z toho bude v najbližších týždňoch aj vidieť.

A hoci sa kríza začala vypovedaním koaličnej zmluvy a žiadosťou o jej doplnenie, tento doplnok zrejme nebude zásadný. Známa je len predbežná dohoda na tom, že koaličná rada sa zíde každý pondelok a že vytvoria pracovnú skupinu, ktorá má pripraviť dodatok ku koaličnej zmluve. Predsedovia strán si zároveň sľúbili, že na seba nebudú útočiť.

Pokiaľ ide o veľké peniaze, Fico a Danko naznačili, že už budú postupovať v zhode pri veľkých zbrojných projektoch na ministerstve obrany za miliardu eur, pre ktoré sa bol počas vrcholiacej krízy premiér osobne porozprávať s ministrom obrany.

Pri 13. a 14. plate už SNS ustúpila a z povinného je dobrovoľný, národný letecký dopravca či podpora kúpeľov sú formálne požiadavky, s ktorými sa počíta už od vzniku vlády.

Z koaličnej krízy a prípadného zoznamu podmienok SNS by však mohli vyťažiť aj Most-Híd a Smer. Pokiaľ schvália Dankovi zoznam jeho priorít vrátane časového plánu, časový plán na vlastné priority by mohli mať aj Most-Híd a Smer. Jasne o tom hovoril premiér Fico – tvrdil, že víta návrh na 13. a 14. plat, ale hneď dodal, že každá z koaličných strán sa chce ukázať pred svojimi voličmi a dať im niečo iné – Most-Híd zvyšovanie platov a Smer zvyšovanie dávok či viac peňazí za prácu cez sviatky a víkendy.

Koalícia však bude musieť fungovať hlavne podľa nových neformálnych dohôd, medzi ktorými bude určite požiadavka zdržanlivosti pred médiami, keďže práve cez médiá Andrej Danko odkazoval svoje výhrady i zámery svojej strany koaličným partnerom. Medzi podmienkami, ktoré oficiálne lídri koalície nepredstavia, bude zrejme jednoduchý odkaz pre predsedu SNS – nech niečo podobné už nezopakuje.

Práve tu môže mať Danko problém. Ukázal to opäť cez víkend, keď sa rozhovoril o tom, že by položil koalíciu aj vtedy, keby chcela pretlačiť Istanbulský dohovor, medzinárodnú dohodu o boji proti týraniu žien, ktorá však spomína aj práva sexuálnych menšín.

„Ak sa niekto na základe sexuálnej orientácie vzdá práva reprodukcie, vzdal sa, čo mu príroda a Boh dali, pretože ak sa niekto rozhodne pre homosexuálny zväzok, tak nemôže mať právo vychovávať deti,“ vyhlásil Danko. Aj napriek jeho uisteniam, „že nikoho neodsudzuje a rešpektuje každého, aby sa rozhodol, akým spôsobom chce žiť“, tak bolo jasné, že chce zaujať konzervatívne publikum.

Istanbulský dohovor v skutočnosti nemusí byť dôvodom na vážnejšiu vládnu krízu. Je síce pod ním už podpis ministerky spravodlivosti Žitňanskej, ďalšie rokovania však zabrzdil odpor kresťanských aktivistov. Navyše premiér Fico LGBT komunite vo svojich vládach neustupuje, najmä ak cíti odpor konzervatívnej časti spoločnosti.

Koaliční lídri. Foto N – Tomáš Benedikovič

Veľa si toho vykričali a to si zapamätajú

Počas krízy si lídri koaličných strán vymieňali cez médiá aj drsné odkazy, ktoré skôr patria k vzťahom medzi koalíciou a opozíciou. Okrem toho, že si takéto silné reči každý z nich zapamätá a oslabí to ich vzťahy aj do budúcnosti, veľa voličov si bude pamätať, že tu nemáme vládu harmónie a stability.

Ukážkovým príkladom je odpoveď Andreja Danka na otázku Plusky, prečo vypovedal koaličnú zmluvu: „Rozhodol som sa a Robert Fico vie, čo má robiť. Mňa nebude on dráždiť.“

Danko potom na Smer vypustil svojich podriadených. Podpredseda SNS Jaroslav Paška začal rozprávať o tom, že za škandálom s eurofondmi sú v skutočnosti podnikatelia Smeru, a dokonca tvrdil, že Smer sa koordinuje v boji proti SNS s OĽaNO Igora Matoviča. „Akýkoľvek materiál, keď sa vygeneruje niekde v Smere, tak ide cez OĽaNO. Máme pocit, že tu je akýsi synchrón,“ tvrdil Paška.

A o ministrovi Richterovi ako probléme začala ako prvá hovoriť verejne poslankyňa SNS Magdaléna Kuciaňová. Danko to doteraz verejne odmietal potvrdiť, priamo do očí však premiérovi podľa informácií zo zákulisia hovoril, že na Richterovi môže koalícia aj padnúť.

Pamätné zostane Dankovo zvolanie „podrazil ma“ z rozhovoru pre .týždeň, ktorý bol s predsedom SNS v momente Ficovho oznámenia o konci Plavčana. „Len dotiahol pascu, ktorú urobil na nás,“ povedal Danko a potom ešte viackrát zopakoval, že o páde jeho ministra školstva ho premiér vopred neinformoval, hoci v Smere tvrdili opak.

Drsné odkazy si predsedovia strán cez médiá posielali aj v posledných dňoch. Danko hovoril o tom, že koalícia potrebuje personálny refreš. Fico pred piatkovou koaličnou radou na to odpovedal novinárom, ale v skutočnosti to bol odkaz Dankovi: „Ja som sa už refrešol ráno v jazere, perfektné.“

Otvorene odmietavo reagoval aj Béla Bugár: „Ja si to nemyslím, to sa nedá tak, že oko za oko, zub za zub, to sme kde? Na Sicílii?“

Video: Ja už som sa refrešol, v jazere, odkázal Fico Dankovi
autorka: Martina Koník

 

Vyplakávanie Danka mu môže odháňať voličov

Andrej Danko po kauze kapitán, pre ktorú padol zo štrnástich na desať percent, stratil imidž nového a rozhodného lídra. Detinské bozkávanie výložiek ukázalo, že je v defenzíve. Hoci na jednej strane sa snaží ukazovať, že dokáže búchať do stola a kladie požiadavky strane, ktorá má trojnásobné preferencie, v rozhovoroch počas krízy pôsobil skôr ustráchane a sťažoval sa, ako ho chce Smer zničiť, že je neskúsený a príliš dobrý na politiku.

„Mojím najväčším hriechom je to, že som prevzal hodnosť kapitána. Odvtedy človek podstupuje rôzne ataky, ale musím povedať dnes verejne, že po tejto kolegiálnej skúsenosti, oznámil som to dneska vedeniu Slovenskej národnej strany, budem zvažovať, ako a či vôbec ďalej v politike. V politike sú určité metódy a nástroje, s ktorými som sa v súkromnej praxi nestretol a nestretával. Možno treba mať hrubšiu kožu, možno treba niektoré veci vám hrať, pretože vnímanie ľudí je často plytké. Vnímate emóciu, nepozeráte už, ako tie veci dobehnú,“ sťažoval sa Danko minulý týždeň.

Takéto správanie môže jeho voličov, z ktorých mnohí volili SNS aj za Jána Slotu, zneistiť. K politike strany, ktorú pred ním roky viedol agresívny nacionalista, čo často skúmal dno pohára a ponižoval všetkých naokolo, slabý líder nepatrí.

Ako sa to všetko odrazí na najbližšom zostavovaní vlády?

Voľby majú byť oficiálne na jar 2020. Pri takejto nestabilnej koalícii to však môže byť aj omnoho skôr. A spomienky na jej fungovanie môžu výrazne zavážiť pri budúcich rokovaniach o zostavení vlády.

V marci 2016 bola SNS Andreja Danka po vypudení Slotu pre ostatné strany pomerne nová, aj keď záhadná, a vládnuť s ním chcel takmer každý – aj pre zamotané výsledky volieb, ktoré urobili z Danka rozhodujúci prvok.

Do koalície tak s SNS chceli ísť Smer, Most-Híd, Sieť, SaS, OĽaNO aj Sme rodina.

Teraz to má „nová SNS“ ťažšie. Otvorene ju už ako možného koaličného partnera vylúčiala OĽaNO Igora Matoviča.

U všetkých ostatných sa dôvera k nemu určite znížila. Hoci je veľmi ťažké odhadnúť, kto by v prípadných riadnych alebo predčasných voľbách mohol ako dopadnúť, koaličný potenciál Andreja Danka sa pomaly, ale isto dostáva ku koaličnému potenciálu Igora Matoviča či Borisa Kollára. Pokiaľ by sa aj Danko dostal do budúcej vlády, mohol by si v nej vybojovať oveľa menej, ako sa mu podarilo v tejto.

Plavčan odíde, čo sa bude diať s eurofondmi?

Ani po odchode Petra Plavčana sa na kauzu rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum nezabudne. Jeho nástupca bude musieť pravidlá nastaviť inak a hlavne rozhodnúť, či peniaze vybraným firmám pošle. Pokiaľ áno, kauza bude pokračovať. Vo všeobecnosti sa však bude až do konca tohto volebného obdobia pozerať na rozdeľovanie eurofondov ako na podozrivý biznis s politickým pozadím.

Otázka je to preto, že pri pridelených eurofondoch sa ukázali aj viac či menej priame väzby na SNS, Dankovho blízkeho človeka na ministerstve Jána Hoľka či dokonca na Norberta Havalca známeho z kauzy emisie.

Je otázka, či sa okrem ministra vymenia aj ďalší úradníci, ktorí majú na školstve vplyv na eurofondy. Kľúčovou postavou na ministerstve je bývalý štátny tajomník za Smer Vladimír Kováčik, ktorý sa stal šéfom kancelárie Petra Plavčana. V koalícii sa o ňom hovorí ako o človeku, ktorý je stále napojený na Smer. Či zostane vo funkcii, je údajne otázka, ktorá sa podľa informácií Denníka N rieši na najvyššej koaličnej úrovni.

Ako sa ukázala v kríze opozícia a čo to môže znamenať pre voličov?

Počas kauzy Plavčanových eurofondov bolo najviac vidieť OĽaNO a poslankyňu Veroniku Remišovú a až s odstupom nasledovala SaS. Iné opozičné strany skôr prázdninovali.

Vládna kríza zaktivizovala neskôr aj zvyšok nefašistickej opozície. Voličov im to však zrejme nepridá, pretože Smer a SNS sú do veľkej miery spojené nádoby a ich priaznivci sa medzi nimi prelievajú, od SNS preto zrejme neprejdú k opozičným stranám. Viditeľná OĽaNO by však mohla posilniť na úkor ostatných kolegov z opozície.

Kauza eurofondov a vládna kríza bola zároveň veľkou možnosťou ukázať sa vznikajúcim stranám Progresívne Slovensko a skupiny okolo Miroslava Beblavého, tí ju však nevyužili. Neukázali svojich expertov na školstvo, neukázali, že by ako noví lídri riešili problémy zásadne inak ako Robert Fico, a venovali sa najmä svojmu postupnému vznikaniu. Nezachránili to ani slabým vstupom do krízy v momente, keď už vrcholila.

Koaličná kríza však hlavne ukázala, že na Slovensku môžu byť predčasné voľby do niekoľkých mesiacov od akéhokoľvek momentu a opozícia na ne musí byť pripravená.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Eurofondy v školstve

Koaličná kríza

Slovensko

Teraz najčítanejšie