Denník N

Fico s Dankom riešili aj transportéry za 1,2 miliardy, je to najväčší nákup SNS

Kolesovej technike dali prednosť aj Česi, ktorí si pred desiatimi rokmi objednali rakúske vozidlá Pandur. Ťažké pásové transportéry chcú kupovať až teraz. Foto – AČR
Kolesovej technike dali prednosť aj Česi, ktorí si pred desiatimi rokmi objednali rakúske vozidlá Pandur. Ťažké pásové transportéry chcú kupovať až teraz. Foto – AČR

Premiér po koaličnej rade hneď dvakrát spomenul, že s predsedom SNS rozoberali vojenské nákupy, ktoré majú na starosti jeho nominanti.

Zákazka na obrnené vozidlá za 1,2 miliardy eur je pre súčasnú koalíciu taká dôležitá, že na ňu došla reč aj na dlho očakávanom stretnutí Roberta Fica, Andreja Danka a Bélu Bugára pre koaličnú krízu.

Ministerstvo obrany riadené nominantmi SNS v súčasnosti chystá dva veľké nákupy: pre vojakov plánujú obstarať 81 veľkých osemkolesových transportérov a 404 menších štvorkolesových strojov.

O tom, kto ich bude dodávať, sa dohaduje na rôznych zákulisných rokovaniach.

Premiér po koaličnom stretnutí hneď dvakrát spomenul, že tento projekt s Dankom preberali. „Chcem poďakovať pánu predsedovi Dankovi, že pri úvahách o obrnených vozidlách uvažujeme o spolupráci v celom regióne. Hovoríme o Česku, hovoríme o Slovensku a ďalších krajinách,“ povedal Fico počas tlačového brífingu.

V jeho závere sa k tejto téme znovu vrátil. „Mal som dobrý rozhovor s pánmi predsedami strán o vážnych rozhodnutiach, ktoré nás čakajú v obrane. Veľmi presne to bolo pomenované: chceme, aby boli prijímané európske riešenia,“ hovoril premiér Fico a dodal, že pri nákupoch by sa malo myslieť na slovenské podniky.

„Vážim si, čo mi povedal predseda Danko, že hľadá riešenie s ministrom obrany, aby bol zakomponovaný aj výrobný potenciál slovenských podnikov. A do toho musíme zakomponovať aj spoluprácu s armádami NATO,“ dodal v závere premiér. Danko ani Bugár k tejto téme nič priamo nepovedali.

Fica náhle armáda zaujíma

Premiér Fico sa ešte počas svojej druhej vlády demonštratívne tváril, že vojenské nákupy sú zbytočným plytvaním verejných peňazí. „Keby sme výrazne zvýšili výdavky na obranu, geopoliticky by to neznamenalo nič, akurát by sa tešili zbrojárske firmy,“ hovoril v decembri 2014.

Na ministerstve obrany sa ukazoval nanajvýš vtedy, keď pred voľbami potreboval vyprevadiť vojakov na cvičenie, na ktorom mali trénovať ochranu hraníc pred migrantmi.

Minulý rok po voľbách pre zmenu zaujal vyhlásením, že radšej dá peniaze na výkupy mlieka, než na zbrane.

Počas aktuálnej koaličnej krízy však bolo vidieť, že sa veci menia. Pred dvoma týždňami sa Fico ohlásil u ministra obrany za SNS Petra Gajdoša a povedal mu, že pri nákupe transportérov aj pri otázke nadzvukových stíhačiek očakáva „európske riešenie“.

Očakávam, že minister obrany splní moje prosby, hovoril pred dvoma týždňami Fico k ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi. Foto – TASR

O tom, čo znamenajú tieto Ficove náznaky, je možné len špekulovať. V prípade stíhačiek je zrejmé, že Fico chce obstarať švédske lietadlá Gripen, zatiaľ čo Danko a jeho nominanti by nateraz radi zostali pri ruských migoch.

Na brífingu po koaličnej rade ani jeden z predsedov k tomuto sporu nič nepovedal.

Ešte viac zahmlená je otázka transportérov. Na ministerstve obrany v súčasnosti neprebieha žiadna transparentná súťaž. O všetkom sa rokuje v tichosti, možno aj so zapojením rôznych skupín blízkych SNS, ako je Slavia Capital.

Ministerstvo odmieta poskytovať akékoľvek informácie o tom, akí dodávatelia sú v hre. Napokon, sám minister Gajdoš na ministerstve ani nemá veľký vplyv a kľúčové rozhodnutia zrejme pôjdu mimo neho.

Premiérove skryté odkazy

Dnešné Ficove vyhlásenia, že pri týchto zákazkách má byť využitý „výrobný potenciál slovenských podnikov“, môžu znamenať viac vecí.

Môže ísť o apel na to, aby čiastkové komponenty, ako je zbraňová veža, komunikačné systémy či zameriavacie prístroje, poskytli firmy zo Slovenska, prípadne z Česka.

Takéto zapojenie priemyslu je štandardnou záležitosťou, vyžadujú to aj iné európske štáty. Vyzýva k nemu aj materiál, ktorý v súvislosti s transportérmi v máji schválila vláda.

Ficovo vyhlásenie by však mohlo znamenať aj to, že vozidlá by mali byť zmontované na Slovensku. To by v tejto chvíli zvýhodnilo konkrétneho hráča a tým je český zbrojár Jaroslav Strnad.

Jaroslav Strnad (vpravo) je vplyvný český zbrojár, ktorý okrem Tatry ovláda aj spoločnosť Excalibur Army. Od Ficovej vlády si v uplynulých rokoch prenajal opravárenské podniky Nováky a Trenčín. Foto N – Tomáš Benedikovič

Strnad v Česku spoluvlastní automobilku Tatra, na Slovensku ovláda bývalé štátne zbrojovky a opravárenské podniky na Považí a v Martine (prostredníctvom skupiny MSM Group). Pred časom kúpil licenciu na výrobu rakúskeho transportéra Pandur, ktorý si v minulosti objednala aj česká armáda. Ficovej vláde vlani ponúkol, že toto vozidlo pre armádu vyrábal na Slovensku.

„V prípade objednávky zo strany ministerstva obrany bude výroba tohto vozidla prebiehať výhradne na Slovensku, a to hlavne v prevádzke v Trenčíne,“ sľúbili vlani Strnadovi manažéri.

Okrem Strnada je ešte pri osemkolesových vozidlách v hre Fínska zbrojovka Patria, ktorá v minulosti predala transportéry napríklad Poliakom. Podľa informácií Denníka N v posledných týždňoch rokovali zástupcovia ministerstva aj s ňou, pri nej sa ale zatiaľ o montáži na Slovensku neuvažovalo.

Istota dlhodobého biznisu

Pri štvorkolesových vozidlách je všetko otvorené. Slovenský obchodník Igor Junas napríklad vlani predviedol novú verziu obrneného vozidla Aligátor, ktoré si v minulosti už slovenská armáda zaviedla do výzbroje.

V tomto segmente je však konkurencia mimoriadne silná. Štvorkolesové obrnené vozidlá vyrábajú v Európe napríklad Francúzi, Nemci, Taliani, Briti, svoje prototypy dokonca v poslednom čase predviedli aj Česi.

O jednom z chystaných nákupov, možno o obidvoch, by sa malo rozhodnúť už tento rok na jeseň. Vedenie ministerstva obrany pravdepodobne iba oznámi výsledok bez nejakej širšej debaty s opozíciou alebo s odborníkmi mimo ministerstva.

Dodávky obrnených vozidiel majú následne prebiehať do roku 2024, či až do roku 2029. Firmy, ktoré sa na nich budú podieľať vďaka tomu získajú istotu dlhodobého biznisu.

Následne ešte bude nutné zabezpečovať pre tieto vozidlá servis, na čom sa tiež budú podieľať externí dodávatelia. Životnosť vojenských obrnených vozidiel by mala byť aspoň tridsať rokov.

Koaličná kríza

SNS na obrane

Slovensko

Teraz najčítanejšie