Denník N

Vyrastal bez otca, bije sa v klietke: Nemlátime sa ako psy, ak sa niekto nad tým pohoršuje, nech sleduje šach

Milan Ďatelinka. Foto N – Lukáš Vráblik
Milan Ďatelinka. Foto N – Lukáš Vráblik

Milan Ďatelinka (21) z Považskej Bystrice súťaží v MMA, športe, ktorý je mixom viacerých bojových umení. Kritika ľudí ho nezaujíma, napriek úspechom však má problém nájsť sponzorov.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo jej klásť otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Keď v pätnástich začínal, MMA skoro nikto nepoznal. „Pred pár rokmi ľudia vôbec nevedeli, čo robím. Potom však prišiel Conor McGregor. Toho poznajú aj ľudia, ktorí nikdy MMA nesledovali a nepoznali ani pravidlá. Až on tento šport spopularizoval,“ hovorí.

Do štrnástich hral iba basketbal, ale na internete videl zopár videí z bitiek a prešiel na MMA, ktorému sa venuje už šesť rokov. Od začiatku trénoval v Žiline, kam ho vozil jeho tréner Róbert Gajdičiar z Považskej Bystrice.

Doma o prvých amatérskych zápasoch ani nehovoril: „Potom to už bolo horšie, keď videli videá, ale aj tak to zobrali celkom v pohode. Museli sa s tým vyrovnať, čo iné im zostávalo.“

Vyrastal bez otca, ktorý zomrel, keď mal Ďatelinka iba dva roky. „Stále to nejako vnímam a nie je to príjemné, chcel by som mať dvoch rodičov a poznať ho. Vnímam to však inak, iné by to bolo, keby som s ním bol celý život.“

Zatiaľ čo v boxe sa bojovníci môžu udierať iba päsťami a nad úrovňou pása, v MMA sa bojuje aj na zemi. Ďatelinkovi sa práve to zapáčilo: „Rozmýšľal som aj nad boxom, ale chcel som niečo komplexnejšie, kde potrebuješ viac prvkov. V boxe len boxuješ, ale MMA je ideálne. Musíš robiť všetko, aj v stoji, aj zápasiť na zemi.“

Nemôže však povedať, či je MMA lepšie ako box: „Sto ľudí, sto chutí. Každý, kto robí box alebo MMA, hovorí, že ten jeho šport je lepší. Najhorší je vták, ktorý si serie do vlastného hniezda. Pre mňa je MMA lepšie, pretože v ňom musíš rátať so všetkým. V boxe iba stojíš na nohách, ale tu musíš rátať s tým, že ťa môžu zhodiť na zem a zbiť. Ja mám rád všetky bojové športy, aj box či thajský box.“

Ďatelinka je súčasťou česko-slovenskej súťaže Oktagon, ktorá sa inšpirovala podobnými show v zahraničí. Vytvorili oddelené tímy po štyroch Čechoch a Slovákoch, pričom každý z nich mal svojho trénera aj asistenta a všetci bývali spolu v jednej vile. Fungovalo to na princípe reality show – tí, ktorí zvládli „výzvy“, vyberali protivníka pre svojho súpera, a finále sa konalo naživo v Prahe.

„Najskôr som to chcel odmietnuť, ale bola by to tá najväčšia chyba v živote. Zavolal mi Pavol Neruda, spolu s Ondřejom Novotným sú promotérmi Oktagonu. Nemal som predstavu o tom, ako to bude vyzerať, nikdy predtým nič podobné na Slovensku nebolo. Rozmýšľal som asi deň, bavil som sa s trénerom, ale nakoniec som sa ‚hecol‘ a vyskúšal som to. Bol to najväčší zážitok v mojej športovej kariére a riadne by ma štvalo, keby som to odmietol.“

A post shared by Mr.ComeBack (@datelinkamilan) on

Pred zápasmi je nervózny

Ďatelinkovi, ktorého kamaráti bežne prezývajú Lolo, vymysleli prezývku Mr. ComeBack (Pán Návrat). „Všetci si dávali prezývky tak, že si ich sami vytvorili. Keď ideš na zápas, vypĺňaš formulár a máš tam kolónky meno, priezvisko a prezývka. Mne sa to však takto nikdy nepáčilo. Ak má nejaká prezývka prísť, príde,“ vysvetľuje.

„Novotný to spomenul na niektorom zápase. Mal som totiž zopár takých, keď som sa dostal z takmer prehratých situácií, a nejako mi prezývka prischla. Páčila sa mi, tak som si ju nechal.“

„Veľa ľudí nezvládne tlak, keď riadne dostávajú. Zostanú ležať, nechajú sa biť zabalení alebo odklepú a rozhodca to stopne. V jednom amatérskom zápase som takto prehral aj ja. Keď som zažil pocit prehry a vedel som, že som mohol spraviť niečo, čo som v klietke nespravil, motivovalo ma to. Povedal som si, že to vždy dotiahnem až do posledného dychu. Až dokedy nie si vypnutý na zemi, môžeš stále niečo spraviť a odovzdať maximum. Vždy som sa o to snažil a vyšlo mi to.“

Na prvý amatérsky zápas išiel po štyroch mesiacoch tréningu: „Doteraz to funguje tak, že ráno prídeš na miesto, odvážiš sa a poobede ideš zápasiť, aj keď ani nepoznáš súpera. Ani som si to nejako neuvedomoval, bol som celkom pokojný. Máš aj chrániče na nohách, nemôžeš používať lakte a viac vecí. Teraz už vieš, že máš o mesiac zápas s chalanom, môžeš si ho naštudovať a pripraviť sa. Stále na to myslíš, zobúdzaš a zaspávaš s tým.“

„Vždy som nervózny. Keď niekto povie, že nemá trému a strach, klame. Bývam nervózny, hlavne, keď to teraz už ide v telke. Predtým som sa modlil, aby z toho bol aspoň nejaký videozáznam na Youtube. Zápasy sleduje veľa ľudí, mnohí ma prídu podporiť. Som skôr tak zdravo nervózny. Niekto je v zápase zatuhnutý, nič nespraví a bezhlavo prehrá. Mňa tréma skôr motivuje a posúva dopredu.“

Podľa neho sa bitkár nemusí pred zápasom špeciálne namotivovať. „Ideš do zápasu za pocitom výhry a s tým, že si tomu obetoval čas a peniaze a necháš tam všetko. Nahecuješ sa aj prirodzene, pomôžu aj ľudia okolo teba. Prišli ťa podporiť kamaráti, ľudia, ktorí ti drukujú. Boli aj zápasy, keď som mal rozhodenú psychiku a nechcelo sa mi trénovať, tak vtedy som sa musel nahecovať. Keď už však si v klietke, tak nemyslíš na nič iné. Len musíš chcieť,“ vysvetľuje.

Pomáha aj hudba. „Používam pokojnú hudbu, aby som nešiel do zápasu premotivovaný, lebo práve to ich prehráva. Určite nie nejaký tvrdý metal. Rád sledujem videoklipy, klasiku ako Rocky, highlighty Mikea Tysona, Muhammada Aliho, Rockyho Marciana, s dobrou hudbou.“

Necíti bolesť

Nespomína si na najväčšiu bolesť, akú kedy pri bitkách zažil. „Sú momenty, keď ťa páčia a hrozí ti, že ťa súper uškrtí, alebo ti zlomí ruku. Už však máš taký inštinkt, keď vieš, kedy je dosť. Môžeš zaklepať, ale ak si myslíš, že nemáš dosť, vždy sa dá z toho nejako dostať. Závisí od okolností, či ťa škrtí, alebo si dobre chytený. Mal som aj také, keď ma už držali, ale nejako som sa snažil vydržať a napokon sa mi podarilo z toho dostať. Veľakrát som aj odklepal, aj keď som si myslel,  že by som ešte vydržal. Najbolestivejší je pocit prehry, fyzická bolesť sa ani zďaleka nevyrovná psychickej.“

Počas zápasu vraj bolesť necítiť. „Môžeš ho kopať, ale nebolí ťa píšťala alebo členok. Necítiš nič, ani keď dostávaš rany do hlavy. Príde to tak hodinu po zápase, keď klesne adrenalín a si pokojný. Začne ťa bolieť hlava, máš odreniny, modriny, monokle, krívaš ešte aj dva dni po zápase.“

Veľa ľudí mu hovorilo, že je blázon, keď sa bije. „To rozprávajú každému v tomto športe. Zraniť ťa však môžu v iných športoch a aj horšie. V MMA je súper pred tebou, vnímaš ho a stále niečo čakáš. Vo futbale bežíš dopredu, šmykne ťa zozadu a si mrzák na celý život. V hokeji ťa zboku narazí o mantinel. MMA je ešte bezpečnejšie ako hokej. Si na to trénovaný, pripravený, nedá ťa nikto len tak z boku.“

Každý tréning je špecifický: trénuje zem, box, zápasenie, wrestling, jiu-jitsu, sparingy. Počas prípravy podstupuje dvojfázové tréningy, voľnú má len sobotu. „Trénujem 1,5 až dve hodiny, to úplne stačí,“ tvrdí. Jedálny lístok nemá, dokonca zje veľa sladkého. Pred zápasmi nasadzuje diétu, ale neznáša ju, pretože príde o veľa kilogramov. Pre trinásťkilogramovú nadváhu do svojej hmotnostnej kategórie ju plánuje aj teraz.

V novembri by mal opäť bojovať v Oktagone, predtým však musí vyriešiť podmienky na trénovanie.

„Budem asi musieť zháňať nejakú robotu, ak nezískam sponzorov. Dúfam však, že niečo nájdem, aby som mohol trénovať. Prispieva mi jeden kamarát, ale na život a cestovanie potrebuješ toľko financií, ako keby si chodil do roboty. Dáva mi dosť a dalo sa to, keď som býval doma a chodil do školy, ale teraz nemôžem žiť z pár eur, aby som mohol trénovať. Skúsim si však zohnať sponzorov a ak nie, tak nejakú robotu, popri ktorej by som sa mohol venovať tréningu.“

Cez leto začal aj on ponúkať individuálne tréningy: momentálne má štyroch či piatich klientov, ozvalo sa však vraj viac ľudí. V meste sa mu sem-tam prihovárajú: „Hovoria, že ma sledovali a držia mi palce. Celkom ma to teší, je to príjemné.“

Nemlátime sa ako psy

Raz by sa chcel dostať do UFC, kde súťaží aj McGregor. „Každý, kto robí MMA, sníva o UFC. Je to ako vo futbale Liga majstrov, v hokeji NHL či v basketbale NBA. Kto povie, že nie, je ovca a klame.“

Oktagon pravidelne sleduje aj známy raper Patrik Rytmus Vrbovský. „Počas posledného zápasu s Tomášom Lejsekom sedel vedľa môjho kamaráta Mira Laža a vykrikovali: ‚Ďateľ, načapuj mu.‘ S Rytmusom sme prehodili iba pár slov, potom som mu odpovedal na príbeh na Instagrame a sem-tam sme si napísali, bol som ho pozrieť na koncerte v Trenčíne. Poznáme sa cez šport.“

Na ulici ho vraj nikto nikdy nenapadol. „Párkrát som mal konflikt s niekým, kto nevedel, kto som, ale nikdy to neviedlo až k bitke. Vždy som sa tomu snažil vyhýbať, lebo ľudia by to potom využili. Dnešná doba je taká, že dáš niekomu zaucho a on ťa hneď udá a platíš mu za zuby. Takých žebrákov nenávidím.“

Názory ľudí, ktorí sa pohoršujú nad dvoma chlapmi bijúcimi sa v klietke, Ďatelinku nezaujímajú, hoci jemu to ešte nikto nikdy nepovedal. „Je to pekne vyšľachtený šport. Takí ľudia, čo kritizujú, ako môže niekoho baviť sledovať to, ako sa dvaja ľudia mrzačia, si myslia, že sme tam ako dva psy, ktoré sa mlátia medzi sebou. MMA však nie je akčný film, ale obyčajný šport.“

„Každý človek je podľa mňa zvedavý na to, keď sa dvaja naťahujú alebo bijú. Neriešim takéto názory, nech si idú pozerať šach alebo niečo. Keby to bolo tak, že to väčšinu ľudí pohoršuje, tak je najpopulárnejší šport na svete šach.“

https://www.instagram.com/p/BTz4HrSgZc4/?hl=sk&taken-by=datelinkamilan

McGregor si môže ego dovoliť

Popularite MMA ešte možno viac pomôže víkendový boxerský duel Floyda Mayweathera s bojovníkom MMA Conorom McGregorom, ktorý nikdy predtým neboxoval ani ako amatér.

„Keď mal Conor nejaký zápas, vždy som držal jeho protivníkovi, nikdy som ho nejako nemusel,“ hovorí Ďatelinka. „Obdivoval som ho v tom, že sa dokázal predať hubou. Začínal na 40-tisíc dolároch za zápas, teraz berie bežne 20 miliónov. Cíti z tohto zápasu riadne peniaze a jemu už je jedno, či prehrá, alebo vyhrá, ale zarobí a je zabezpečený do konca života. Aj keď je to celkom fraška a nie je reálne, aby išiel do boxu, tak sa na to teším. Myslím si, že ak ho Mayweather neknokautuje, tak to pôjde na body. Conor by to mohol dať, ale buď knokautuje Mayweathera, alebo potom prehrá na body. Ale asi vyhrá Floyd, Conor si nemôže len tak povedať, že ide vypnúť niekoho, kto robí box dvadsať rokov a nie je ani porazený.“

McGregora pozná veľa ľudí, aj takých, ktorí MMA nesledujú. „Conor si môže svoje ego dovoliť. V predchádzajúcich zápasoch si otvoril hubu a vždy mu to vyšlo. Ak povedal, že súpera knokautuje, tak ho aj knokautoval. Aj preto zarábal peniaze. Ego má nafúknuté, ale iba tak umelo. Nemyslím si, že v súkromnom živote je rovnaký. Pred zápasom na tlačovkách robí všetky tie veci, aby sa predal a zarobil. Tým sa aj vyšvihol.“

Považská Bystrica

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie