Fotograf Šymon Kliman: Máme takú temnú históriu, že je to až strašidelné

Šymon Kliman fotografoval partizánov a zbieral ich príbehy, pretože ich považuje za najdôležitejších v našej histórii. Časť z jeho fotografií a príbehov práve vyšla v magazíne Denníka N.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Šymon Kliman cíti, že o Povstaní a o partizánoch treba začať hovoriť jazykom, ktorému porozumejú aj mladí ľudia. Aj preto fotil a spovedal partizánov a zachytával ich príbehy. Jeho plán je vydať ich knižne, Denník N však dvadsať príbehov partizánov sústredil do magazínu, ktorý si oddnes môžete kúpiť v stánkoch.

Prečo sú partizáni dôležití?

Pre mňa sú partizáni najsilnejším momentom v našej histórii. Je to moment, keď sme sa ako národ zjednotili, postavili sa fašizmu a vďaka tomu sme neprehrali vojnu. Nemuseli sme potom až tak trpieť za to, čo sa tu dialo, keď sa klérofašistické Slovensko pridalo k Hitlerovi a posielalo slovenských vojakov bojovať na východ s Nemcami. Partizáni sú ešte stále tu, sú živí a veľa z nich si ešte pamätá. To je historický dôvod a druhý dôvod je ľudský. Komunizmus si tak trochu partizánov natrel na chleba a pomazal ich, je teda dôležité sa s nimi stretávať a znova ich spoznať a pozrieť sa na nich novým pohľadom. Neviem, či sa mi to v mojom projekte podarilo, ale je to dôležité.

Ako vznikol nápad nafotiť ich a urobiť s nimi rozhovory?

Nápad vznikol práve tak, ako som povedal. Na Slovensku sa o druhej svetovej vojne veľmi zle učí a ani ja, keď som bol mladší, hoci ma história vždy zaujímala, som nad tým nikdy neuvažoval viac do hĺbky. Neuvedomoval som si, že tí ľudia, čo bojovali, sú stále tu. To, že naše pridanie sa k Hitlerovi bola strašná vec, to v škole nikdy tak jasne nezaznelo. Potom som bol raz niekde v cudzine a komusi som povedal, že som Slovák. On mi na to povedal: „Ty si Slovák? Vy ste boli ku*vy fašistické.Vy ste sa dobrovoľne pridali na Hitlerovu stranu.“ Až vtedy som si uvedomil, že sme tú vojnu neprehrali práve vďaka týmto našim partizánom.

Ich fotky ste lepili po mestách na veľké plochy tak, aby ich všetci videli. Prečo?

Som vyštudovaný fotograf a vyrastal som v galériách a na výstavách. Do galérií chodí istá skupina ľudí. Chcel som, aby táto téma oslovila širšiu skupinu ľudí. Ulica je istým spôsobom tiež galéria. Je tu Most SNP, ktorý mal zmenený názov na Nový most. Sú to úžasné plochy, ktoré sú chránené pred dažďom a slnkom. Piliere Mosta SNP sú na to ideálne. Chcel som tváre partizánov sprístupniť verejnosti, aby boli rozpoznateľní.

Bol to pre vás úspešný projekt?

Fotky pod mostom vydržali napodiv veľmi dlho bez vážnejšieho poškodenia. To je na ulici úspech. Potešilo ma, že mi zavolal poslanec mestského zastupiteľstva a na základe mojich fotiek pripravil materiál, ktorý poslanci vzápätí odhlasovali, že sa ten most opäť premenoval na Most SNP. Urobil som k tomu aj streetartovú vernisáž, na ktorú však prišlo viac cudzincov ako Slovákov. Okrem toho to bolo aj všade inde, napríklad v Prahe a v Košiciach, a ja si myslím, že to splnilo svoj účel. Ľudia si čítali príbehy tých ľudí.

Partizán Vladimír Babnič. Foto – Šymon Kliman

S koľkými partizánmi ste sa rozprávali?

Zatiaľ ich bolo asi okolo päťdesiat až sedemdesiat, ale ešte stále je dosť takých, s ktorými som sa nerozprával.

Viete, ktorý z nich bol prvý a aký bol jeho príbeh?

Ťažká otázka. Prvý, na ktorého si spomeniem, bol asi Vladimír Babnič. Bojoval v Povstaní, ale aj potom v roku 1968 vysielali z utajenej rádiostanice niekde pri Primaciálnom námestí. Keď prišli vojská Varšavskej zmluvy, tak obsadili všetky veľké rádiá, no o tomto malom nevedeli. A oni z neho ešte tri dni vysielali, pokým sa nedozvedeli aj on nich. Bol to zaujímavý a veľmi bystrý človek. Potom si spomínam ešte na Samuela Barana, ale to je iný príbeh. Ja som tie rozhovory robil tak, že som si na ne vyčlenil deň a za ten deň som urobil dva až tri rozhovory.

Ako prebiehali rozhovory?

Niektoré trvali hodinu, niektoré tri. S tými ľuďmi si často musíte posedieť a baviť sa aj o úplne iných veciach. Pri fotení je to náročné. Zvolil som formát, kde používam veľký negatív a starú technológiu, pretože si myslím, že je to téma, ktorá si zaslúži vážnosť. S tým fotoaparátom sa musím dostať blízko k tvári, je vo výške očí a oči sú na týchto fotkách základ. Myslím si, že na spomienkach je veľa nánosov života a sú zmodifikované. Nedávno som robil rozhovor s dvoma partizánmi naraz a bolo zaujímavé, ako si obaja pamätali na rovnaké udalosti úplne inak. Ale strach a emócie z toho, že museli utekať pred Nemcami a tí ich chytili, tie sú vždy rovnaké. Ako sa hovorí, emócie sa zrkadlia v očiach.

Ako ste postupovali pri fotení a spovedaní?

Najprv som postavil foťák pred tvár a začal som rozhovor. Chcel som zachytiť moment, keď si spomenú na niečo emotívne. To sa mi však po čase ukázalo z praktického dôvodu ako veľmi zložité. Oni ma cez foťák nevideli, a keď som sa ich niečo pýtal, tak vykúkali zo záberu. Na druhej strane bolo super, keď sme sa už dostávali do spomienok a videl som, ako sa im začínajú lesknúť oči. Bolo to o detaile a bolo to veľmi náročné. Teraz to už robím tak, že najprv spravím rozhovor a potom ich odfotím.

Nebol problém, že človek sa pred fotoaparátom nedokáže vždy tváriť prirodzenie a ešte k tomu aj rozprávať? 

Áno, hlavne keď som im ho položil až pred oči. To nebolo, ako keď sa fotíte niekde v ateliéri – tu mali fotoaparát len centimetre od hlavy. A ten fotoaparát je obrovský.

Vaše rozhovory neboli ako rozhovory historika alebo pamätníka. Čo je podstata vašich rozhovorov a fotografií?

Nie som historik. Pre mňa sú zaujímavé iné otázky, napríklad ako sa dá zvyknúť na to, keď vidím umierať človeka. Keby sme my teraz videli umierať človeka na ulici, máme ujmu do konca života. Boli by sme hotoví. Partizáni to videli veľmi často. Hovoria mi príbehy, že s niekým jedli, a zrazu toho druhého trafila guľka, alebo že spali vedľa kamaráta a zrazu výstrely a kamarát sa už nezobudil. Tie príbehy sú niekedy také strašné, že nepatria na svetlo sveta. Ako sa dá na toto zvyknúť? Z rozhovorov vyplynulo, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Slovenské národné povstanie

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |