Denník N

Máte ešte do päťdesiatky ďaleko? Tak to najhoršie len príde

Všetky veľké prieskumy o pocite šťastia v závislosti od veku dávajú rovnaký výsledok – krivku v tvare U. To však neznamená, že práve váš graf životného šťastia nemôže byť kľukatejší.

Píše Christopher Ingraham, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

„Toto je najhorší deň môjho života,“ sťažuje sa Bart Simpson v jednej zo scénok filmu o Simpsonovcoch.

„Zatiaľ najhorší deň…“ opravil ho vzápätí otec Homer.

To, čo platí pre Barta, platí aj pre väčšinu z nás, čo sme ešte nedovŕšili päťdesiatku. Tvrdí to najnovšia analýza o životnej spokojnosti, ktorá vychádza zo siedmich veľkých prieskumov a názorov 1,3 milióna ľudí z 51 rôznych krajín.

Krivka šťastia, ktorá vzišla z týchto prieskumov, nadobúda počas života tvar písmena U. Respondenti sa anketárom zdôverili, že najšťastnejšie si pripadali ako tínedžeri. No ako roky pribúdali, cítili sa čoraz viac mizerne a pomyselné dno dosiahli krátko po päťdesiatke. Šťastné roky sa im vrátili až v starobe – po odchode do dôchodku.

Šťastie má tvar paraboly

Keď načrtnete graf zobrazujúci výsledky týchto siedmich prieskumov, dostanete sedem kriviek, ktorých tvary majú samy osebe väčšiu výpovednú hodnotu než ostatné údaje.

Prieskumy sa pýtali na šťastie rôznymi spôsobmi. Niektoré pracovali s výrazmi ako „spokojnosť“, v iných respondenti prideľovali známky rôznym fázam života, podľa toho, či sa cítili viac šťastne, alebo nešťastne. Absolútne hodnoty grafov preto nie sú celkom porovnateľné.

Dajú sa z nich však vyčítať dva zaujímavé údaje. Prvý: všetky krivky kopírujú tú istú trajektóriu pripomínajúcu písmeno U. Mladosť a staroba sú tak relatívne šťastným obdobím, zatiaľ čo stredný vek je akýmsi dnom priepasti. Druhý: podľa prieskumov sa zdá, že najnižší bod spomínanej paraboly prichádza tesne po dovŕšení päťdesiatky.

Tieto podobnosti sú oveľa zreteľnejšie, keď si porovnáme prieskumy z rôznych krajín. Odborníci vychádzali najmä zo Všeobecného sociálneho prieskumu, do ktorého sa zapojilo 54-tisíc Američanov, z Európskeho sociálneho prieskumu, v ktorom sa na názor pýtali 316-tisíc ľudí v 32 európskych krajinách, a zo sociálneho prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 416-tisíc Britov.

Päťdesiatnici

Vedci už dlhé roky prichádzajú s dôkazmi, že prítomnosť šťastia v našich životoch sa dá zakresliť krivkou pripomínajúcou písmeno U. Potvrdilo to dokonca i pozorovanie správania primátov. Prínos tejto novej štúdie je však v tom, že demonštruje, aké konzistentné sú tieto krivky naprieč viacerými prieskumami, ktoré pracujú s rôznymi zdrojmi údajov.

Spomínané dno priepasti však nepredstavuje až takú veľkú mizériu. Aj ľudia po päťdesiatke hodnotia spokojnosť so svojím životom nadpriemernými známkami, v priemere je to väčšinou sedem bodov z desiatich. Stále je to však podstatne nižšie číslo, než k akému sa dopracovali tínedžeri či čerství dvadsiatnici.

Rozdiel medzi mierou šťastia u dvadsaťročných a u päťdesiatnikov je podľa analýzy najčastejšie spôsobený rozvodom alebo stratou zamestnania.

Stredný vek je stresujúci

Všetky tieto trendové línie zároveň zohľadňujú faktory, ktoré ovplyvňujú šťastie a spokojnosť so životom, ako napríklad príjem a zdravie.

„Existuje množstvo dôkazov, že ľudia v strednom veku sú na tom psychicky horšie,“ tvrdia v zhrnutí štúdie samotní autori. Presné príčiny však nie sú celkom zjavné. Jedným z najčastejších vysvetlení je, že v rozvinutých krajinách, teda aj v Spojených štátoch, je stredný vek naozaj stresujúcim obdobím. Mnohí ľudia okolo štyridsiatky a päťdesiatky sú zväčša na vrchole svojej kariéry (k čomu nevyhnutne patria i bolesti hlavy) a ďalších zase hnevajú ich vlastné deti v puberte.

Ozývajú sa aj nesúhlasné názory, ktoré spochybňujú univerzálnosť krivky šťastia. Viacerí vedci, ktorí skúmali mieru šťastia na národnej úrovni, zachytili trendy, ktoré sa na grafe prejavili inak než oblúkom v tvare U. Zreteľné to bolo predovšetkým v rozvojových krajinách.

Iní odborníci zase skúmali dlhodobé dáta, ktoré po celé roky podrobne sledovali rovnakých ľudí. Prišli na to, že trajektória výskytu šťastia je oveľa kľukatejšia a rozmanitejšia.

Autori štúdie argumentujú tým, že dôkazy, ktoré ich práca priniesla, sú dostatočne silné na to, aby tvrdenia o miere šťastia a spokojnosti so životom boli sprístupnené mladým psychológom a ekonómom. Samozrejme, až po dôkladnej diskusii.

Pre väčšinu z nás, čo sme päťdesiatku ešte nedosiahli, existuje jednoduché riešenie. Ak sa vám bude zdať, že máte nezvyčajne zlý deň, stačí si pomyslieť, že podľa štatistík sa veci výrazne zhoršia predtým, než budú opäť dobré.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie