Denník N

Netrápme sa s definíciou jadra Únie. Jadrom sú totiž jej ciele

Foto – TASR
Foto – TASR

Členské štáty sú a budú si vždy rovné. Podľa Zmluvy o EÚ sú si rovné pred zmluvami. Takým spôsobom je ústavne vylúčené, aby len niektoré štáty boli v jadre Únie.

Autor je profesor Právnickej fakulty UPJŠ Košice, poradca prezidenta SR

Vyjadrenia štátnikov, politikov, reakcie odborníkov, komentáre v médiách o jadre Európskej únie presiahli únosnú hranicu, za ktorou už málokto chápe zmysel a cieľ diskusie o tomto fenoméne.

Niektorí horlia za aktivity, ktoré povedú k jednoduchšiemu prieniku do tohto jadra. Iní namietajú, že v jadre Európskej únie už sme a vykopávame otvorené dvere. Ďalší tvrdia, že taký pojem je zbytočným zahmlievaním, nemáme jeho definíciu, nevieme, čo obsahuje a aké sú jeho konotácie vnútri Európskej únie a vo vzťahoch medzi členskými štátmi.

Lepšiemu pochopeniu tohto výrazu nepomohol ani prezident Francúzskej republiky, ktorý ho nedávno použil ako základ svojich úniových politík bez toho, aby ho vysvetlil.

Hľadajme jadro Únie v zakladajúcich zmluvách

Jadro Európskej únie však bez pochýb existuje; určiť jeho zrozumiteľné kontúry núti obrátiť sa k zmluvám, ktoré členské štáty uzavreli so zámerom vytvoriť Európsku úniu.

Európska únia je, ako to výstižne uviedol Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko, právne spoločenstvo suverénnych štátov. Zdôrazňujem, suverénnych štátov. Ústavným základom tohto spoločenstva sú Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie. Z tohto faktu vyplýva, že je vecne správne hľadať jadro Európskej únie v normách týchto zásadných zmluvných dokumentov.

Výraz „jadro Únie“ alebo obdobný pojem v týchto zmluvách nenájdeme. Nečudo teda, že sa s jadrom Únie operuje voľne, najmä s politickým zámerom zakrývať podstatu javov, ktoré sa momentálne odohrávajú na poli európskej integrácie.

Aj preto sa jadro Únie často skloňuje v spojitosti s členskými štátmi, ktoré by doň patrili, a takými krajinami, ktoré by zostali na jeho periférii alebo až mimo.

To je viac ako chybný úsudok; podľa Zmluvy o EÚ sú si všetky členské štáty rovné pred zmluvami. Takým spôsobom je ústavne vylúčené, aby len niektoré štáty boli v jadre Únie. Samozrejme, táto ústavná rovnosť členských štátov nevylučuje, dajme tomu, posilnenú spoluprácu iba niektorých členských štátov. Prečo? Lebo posilnená spolupráca je zameraná na podporu dosiahnutia cieľov Únie, ochranu jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu. Okrem toho, taká spolupráca je vždy otvorená pre všetky členské štáty, čiže nikto nemôže brániť členskému štátu, aby sa jej, ak si to želá, zúčastnil.

Ciele Únie ako obsah pojmu „jadro Únie“

Objasnenie pojmu „jadro Únie“ vyžaduje, podľa môjho úsudku, zamerať sa na jej ciele, ktoré sú presne definované v Zmluve o EÚ. Spomeniem len niektoré z nich, ktoré však jasne ukazujú, ako je kvantitatívne aj kvalitatívne formulované jadro Únie.

Podľa článku 3 tejto zmluvy všeobecným cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov. Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc. Zaručuje voľný pohyb osôb, ale aj kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.

Únia vytvára vnútorný trh. Dbá o vyvážený hospodársky rast, o dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Podporuje vedecký a technický pokrok. Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii. Únia je zameraná aj na sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa. Únia vytvára hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro.

Viem, znenie článku 3 Zmluvy o EÚ je komplikované. Dá sa však, ak ho rozmeníme na drobné, pochopiť. Napokon, ktorý z členských štátov by nechcel dosiahnuť rovnaké ciele (mier, účinnú ochranu svojich hodnôt a blaho svojich národov)? Všetky tieto ciele sú dosiahnuteľné a priebežne sa s väčším alebo menším úspechom dosahujú. Prispieva k tomu najmä účinná lojálna spolupráca, koordinácia a solidarita všetkých členských štátov.

Členský štát v jadre Únie: neľahká úloha

Členský štát, ktorý sa efektívne a s plnou vážnosťou hlási k plneniu dohodnutých cieľov, sa usiluje byť v jadre Európskej únie. Popravde, napĺňanie týchto cieľov je právnou povinnosťou, takže členské štáty veľa na výber nemajú. Čo však môžu významne ovplyvniť, je intenzita a nasadenie pri ich plnení.

Čím účinnejšie opatrenia, postupy a rozhodovanie členského štátu pri realizovaní cieľov Únie, tým je taký členský štát viac identifikovaný s jadrom Únie. Vlažnejší alebo odmietavý prístup niektorých členských štátov pri dosahovaní konkrétnych cieľov (ciele v článku 3 Zmluvy o EÚ dohodli členské štáty!) však neznamená vylúčenie z jadra Únie. Členské štáty sú si podľa zakladajúcich zmlúv rovné a patria k jadru Únie bez ďalšieho, aj keď majú výhrady voči konkrétnym politickým a právnym metódam plnenia cieľov úniového spoločenstva.

Prirodzeným dôsledkom určitých nedostatkov v príspevku k napĺňaniu cieľov Únie (skúsme použiť ako príklad Poľsko, Maďarsko, prípadne Grécko) je však isté vzdialenie sa jadru Únie, ktoré by mohlo byť, za určitej situácie, aj na ujmu takým členským štátom. Ani to neznačí „vypadnutie z prvej ligy“ spoločenstva suverénnych štátov do nejakej ústavnej karantény, kde by boli rebelujúce alebo zlyhávajúce členské štáty. Taká situácia je nemysliteľná. Podčiarknem, členské štáty sú a budú si vždy rovné a v ich vzťahoch sa nejaký ostrakizmus nemôže uplatniť.

Ak teda jadro Únie tvoria jej ciele dohodnuté členskými štátmi, tak prihlásenie sa k nemu znamená len potvrdenie vážnej politickej vôle na ich dosahovanie. Proti tomu sa nedá namietať. Také snahy treba podporovať, ale aj podoprieť konkrétnymi politickými (právnymi) postupmi a rozhodnutiami a súčasne sa vyvarovať konania, ktoré by dosahovanie uvedených cieľov kompromitovalo.

Neľahká úloha.

Teraz najčítanejšie