Denník N

Astrofyzici zrejme pozorovali gravitačné vlny zo zrážky neutrónových hviezd

Pozorovanie jadra neutrónovej hviezdy, rok 2011. Ilustračné foto – TASR/AP
Pozorovanie jadra neutrónovej hviezdy, rok 2011. Ilustračné foto – TASR/AP

Niekoľko vedeckých tímov stále usilovne spracováva dáta. Zatiaľ si vysvetlime, čoho by sa mal objav týkať.

Problém starých jazykov je, že všetci, ktorí nimi hovorili, sú dávno mŕtvi. Ak si chceme prečítať nápisy v starých hrobkách a chrámoch, nemá nám ich kto preložiť, a tak potrebujeme nájsť slovník.

Pre staroveký Egypt takýto slovník prekvapivo existuje – volá sa, podľa miesta nálezu, Rosettská doska. V skutočnosti nejde o slovník, ale o dekrét týkajúci sa daní. Napísaný je v egyptskom jazyku (hieroglyfickom aj démotickom písme) aj v starovekej gréčtine. Pointou je, že ide o ten istý text napísaný trikrát, vždy v inom jazyku. Podľa všetkého astronómia teraz objavili svoju Rosettskú dosku.

Obmedzený ľudský zrak

Keď sa pozeráme na letnú nočnú oblohu, sme užasnutí z toho, čo všetko na nej vidieť. Myriady hviezd, nespočet možných svetov, myseľ to len sotva dokáže obsiahnuť.

Ľudský zrak je však veľmi obmedzený, dokáže vnímať iba svetlo špecifických vlnových dĺžok. Kratšie vlnové dĺžky, ako napríklad ultrafialové a röntgenové, či dlhšie infračervené a rádiové vlny nevnímame.

Vesmírom sa šíri svetlo s dĺžkami od stotiny nanometra až po kilometre – a my z tohto spektra vidíme výsek široký pár stoviek nanometrov. Vo vesmíre je toho veľa, čo oko nevidí – a astronómovia to dobre vedia. Pomocou antén zachytávajú rádiové vlny z pulzarov, pomocou röntgenových teleskopov zas záblesky z kvazarov. Technológia nám umožňuje vidieť vesmír v jeho plných farbách.

Neutrínová astronómia

Svetlom sa však príbeh nekončí, posledné roky je na vzostupe napríklad neutrínová astronómia. Neutrína sú častice, ktoré je prakticky nemožné zachytiť. Cez vaše telá ich preletia každú sekundu miliardy, za život sa však zachytí len jedno. Táto nevýhoda je aj výhodou – neutrína vznikajú v jadrách hviezd a bez problémov z nich vyletia von. Keďže prichádzajú v takom veľkom množstve, tak sa aj z malého zlomku, čo dokážeme zachytiť, dozvieme veľa. 

Zoznam nedávno rozšíril experiment LIGO zachytávajúci gravitačné vlny, ktoré vznikajú pri zrážkach extrémne hustých objektov, či už čiernych dier, alebo neutrónových hviezd.

Neutrónové hviezdy sú akýmsi medzičlánkom medzi hviezdami a čiernymi dierami. Vážia zhruba ako Slnko, no majú rozmer desiatok kilometrov. Ak by ešte trochu pribrali, skolabovali by do čiernej diery. Ich hustota je zhruba miliarda miliárd kilogramov na kubický meter: jedna naberačka neutrónovej hviezdy váži ako mrakodrap. Gravitácia je taká silná, že rozpučí atómy – elektróny sa spoja s protónmi a vytvoria neutróny (odtiaľ ten názov, gravitácia čiernej diery by rozpučila aj  neutróny).

Zrážka dvoch neutrónových hviezd je takmer taká extrémna udalosť ako zrážka čiernych dier – rozochveje časopriestor, čo dokážeme zachytiť vo forme gravitačných vĺn. No nie je až taká extrémna ako čierne diery – nebráni uniknúť svetlu či iným časticiam, a tak túto udalosť môžeme zároveň aj vidieť.

Podľa uznávanej hypotézy by mali byť zrážky neutrónových hviezd zdrojom ťažkých chemických prvkov, dokonca aj tých, ktoré sa nachádzajú na našej planéte (druhou možnosťou je, že vznikajú pri supernovách).

Možno pozorovali zrážku

V astrofyzikálnej komunite sa teraz šepká, že sa podarilo pozorovať práve takúto zrážku. Komu? V tom je tá pointa – všelikomu. Detektoru gravitačných vĺn, teleskopom na povrchu aj na orbite. K udalosti došlo len pred pár dňami, a tak si na oficiálny výsledok budeme musieť chvíľu počkať.

Neoficiálne informácie však prichádzajú z rôznych smerov a verejne dostupné dáta ukazujú, že všetky významné teleskopy naraz namierili na ten istý smer. Niekoľko prominentných astrofyzikov prezradilo časť informácií na Twitteri a známy magazín Nature publikoval krátky prehľad udalostí.

Možno sa ukáže, že sa nepodarilo zaznamenať dostatočne kvalitné dáta. No možno bude v najbližších mesiacoch ohlásený jeden z najpútavejších objavov modernej astronómie.

Rosettská doska obsahuje ten istý text napísaný trojako. Astronómom sa tak podarilo niečo veľmi podobné – pozorovať tú istú udalosť niekoľkými odlišnými spôsobmi, ktoré tak navzájom pokryjú svoje slabé miesta. Ľudia z vedeckej komunity sa o tom vyjadrujú pomerne sebavedome, no buďme trpezliví a počkajme si na oficiálne vyhlásenie.

Dostupné z: doi:10.1038/nature.2017.22482

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie