Denník N

Všetkým by bolo lepšie, ak by toľko utečencov neprišlo. Lenže už sú tu

Len málokto sa v súvislosti s migrantmi v Európe zachoval učebnicovo. Nepodarilo sa to štátom ani mimovládnym organizáciám.

Autor je členom slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy

Angela Merkelová v nedeľu na predpokladanej ceste k znovuzvoleniu za nemeckú kancelárku vyhlásila, že ak by mala tú možnosť, v roku 2015 by znovu urobila to isté. Za daných okolností bolo prijať migrantov na nemecké územie podľa nej najlepším možným riešením a stálo za všetku kritiku a problémy, ktoré spôsobilo.

Zároveň však uviedla, že nie je v poriadku, aby žiadatelia o azyl v Európe chodili do domovských krajín na dovolenku a tvrdili, že tam čelia perzekúcii.

V jednom aj druhom s ňou súhlasím. Ľudskú tragédiu prvej vlny migrantov som osobne videl na hraniciach Srbska s Maďarskom aj Chorvátskom. Štáty na migračných trasách vtedy katastrofálne zlyhali. Zároveň však otvorená náruč bez funkčnej kontroly procesov nemôže trvať večne a zneužívanie dnešného systému je čoraz očividnejšie. Bez ohľadu na to, čo si o vyhlásení Angely Merkelovej myslíme, jedno je jasné – nemalo by sa stať, aby niekto v jej pozícii robil podobné rozhodnutie znova.

Po vyše roku to už môžeme povedať s istotou – len málokto sa v súvislosti s migrantmi v Európe zachoval učebnicovo. Štáty na hraniciach nestíhali registrovať a začínať azylový proces, tie na migračných trasách zas nezvládli humanitárnu pomoc a vystavovali prichádzajúcich často neľudským podmienkam. Mimovládne organizácie a dobrovoľníci, ktorí často nahrádzali kompetentné inštitúcie a na mnohých miestach boli jediní, vďaka komu ešte môžeme Európu nazvať humánnou, niekde pomáhali až príliš, zvlášť na začiatku krízy prichádzali „vykladať pomoc“ – deky, spacáky alebo stany často aj na miesta, kde už ich bol dostatok alebo prebytok. Inde potom chýbali. Európski populisti svojou rétorikou ešte vyburcovali obyvateľov k väčšej nevraživosti a na druhej strane napríklad nemecké médiá podľa správy Otto Brenner Stiftung informovali nevyvážene a ignorovali aj oprávnené obavy obyvateľov.

Príchod obrovského počtu migrantov v posledných dvoch rokoch zastihol Európu nepripravenú. Aj v dôsledku nezvládnutia jeho regulácie nedôvera verejnosti k Únii rastie. Dôsledkom chýbajúcej jednotnej migračnej politiky je politická, bezpečnostná a humanitárna kríza. Vytvorenie a prijatie takejto politiky nielenže pomôže zabrániť podobným scenárom v budúcnosti, ale predovšetkým bude preukázateľne prínosom pre všetky štáty a ich obyvateľov. Na poslednom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde som členom aj Výboru pre migráciu, utečencov a vysídlené osoby, už boli schválené aj konkrétne návrhy.

Práca na reforme spoločného azylového procesu sa musí urýchliť

V rámci tejto reformy musí byť lepšie  zabezpečená spolupráca medzi krajinami EÚ. Presun žiadateľov o azyl späť do Grécka a Talianska ako do krajín prvého kontaktu je podľa správy Parlamentného zhromaždenia zbytočné a nefunkčné riešenie. Potrebujeme riešiť podstatu problému, kooperovať a viesť azylový proces spoločne.

Hlavným princípom, ktorým sa musíme riadiť je, že pokiaľ budeme féroví a dôslední, budú spokojní aj ľudia v núdzi s nárokom na našu pomoc, rovnako budú spokojné i zasiahnuté krajiny a v konečnom dôsledku budú spokojní aj občania európskych krajín. Nespokojní zostanú len tí, ktorí situáciu zneužívajú – nelegálni prevádzači a mnohí populisti v Európe, ktorí stratia svoju agendu.

Dohoda EÚ s Tureckom pomohla, riešenie na stredomorskej trase však stále chýba

To, či ide o utečenca, alebo o osobu bez nároku na medzinárodnú ochranu, je kľúčové odlíšiť – každý má nárok na iné zaobchádzanie. Európa však stále musí efektívne garantovať bezpečnosť a humanitný prístup pre každú osobu nachádzajúcu sa na jej pôde. Parlamentné zhromaždenie uznáva, že dohoda s Tureckom priniesla zníženie počtu migrantov prichádzajúcich na Grécke ostrovy a tým aj pokles úmrtí na mori. Poukazuje však na stále nedostatočné životné podmienky presúvajúcich sa, najmä žien a detí.

K riešeniu vyzýva aj na stredomorskej trase, odkiaľ prichádza migračná vlna na Talianske pobrežie. EÚ by mala spolupracovať s líbyjskou pobrežnou strážou v zlepšení pátracích akcií a zintenzívniť spoluprácu s líbyjskými orgánmi, UNHCR a IOM v oblasti riadenia migrácie. Namieste je uvažovať o zriadení hotspotov. Mimochodom, to je opatrenie, ktoré SaS navrhovala už pred vyše rokom.

Formu spolupráce s krajinami severnej Afriky by sme nemali vnímať len ako vytváranie hrádze, ale investíciu do budúcej spolupráce. Je v našom záujme, aby tieto štáty neboli destabilizované návalom migrantov, aby boli schopné s našou pomocou efektívne zasahovať proti pašerákom, poskytovať humanitárnu pomoc, chrániť svoje pobrežie a v spolupráci s nami tak zabraňovať tragédiám na mori a v neposlednom rade aj ilegálnej migrácií  na pobreží Talianska. Tieto krajiny však musia byť aj schopné zaručiť, že budú dodržiavať práva ľudí, ktorí k nim prichádzajú, t. j. nemučiť ich, nedržať v neľudských podmienkach a podobne.

Potreby migrujúcich žien a detí

Chcel by som sa na chvíľu pristaviť pri špecifických potrebách žien pri migrácii a ich dôležitej úlohe pri úspešnej integrácii rodín. Od členských krajín si zasluhujú rodovo citlivý prístup. Rezolúcia 2174 upozorňuje aj na maximálne znepokojujúcu situáciu maloletých bez sprievodu. Zadržiavanie na policajných staniciach, chýbajúci systém ich opatrovníctva, sexuálne a rodovo podmienené násilie, nedostatočný prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti a len časť z nich žije v podmienkach prispôsobených ich potrebám.

Európa zlyhá, pokiaľ nebude mať funkčný plán na integráciu tých, ktorých sme prijali. Šťastie a spokojnosť ľudí, ktorí k nám prichádzajú a majú legálny nárok na azyl, je u nás kľúčové pre spokojnosť a šťastie nás všetkých. Nie pre „slniečkarske“ ideály, ale pre reálne fungovanie spoločnosti.

Som za jasný partnerský prístup, pri ktorom kontrolujeme svoje hranice, jasne komunikujeme a dodržiavame pravidlá udelenia azylu a pritom ľudsky a férovo pristupujeme k všetkým ľuďom žiadajúcim o azyl v Európe. Úspešným žiadateľom podávame pomocnú ruku pri integrácii, lebo je v našom spoločnom záujme ich rýchle osvojenie si jazyka, zapadnutie do komunity, zamestnanie sa v neposlednom rade ich začlenenie sa do spoločnosti.

Migrácia je príležitosť pre starnúce populácie

Podobne ako zástupcovia ostatných krajín som v Štrasburgu vyjadril znepokojenie nad stavom verejnej mienky v Európe vo vzťahu k migrácii. Negatívny postoj verejnosti a tlak na neprijímanie migrantov pritom nereflektuje demografické trendy Európy, ktorá bez príchodu mladých ľudí bude čeliť prestarnutiu. Pre členské krajiny to znamená nedostatok pracovnej sily v produktívnom veku, prejavujúcej sa už teraz akútnym nedostatkom pracovníkov v niektorých odvetviach. Múdro využitá migrácia je výborná príležitosť pre demografiu Európy. Podľa stanoviska Parlamentného zhromaždenia Rady Európy je k tomu potrebné verejnosti ozrejmovať prínosy migrácie pre európske krajiny, budovať komunikáciu medzi relevantnými orgánmi, vytvárať prostredie a podmienky  na podporu aktivít na zvýšenie integrácie migrantov a zabezpečiť̌ komunikačné a informačné kampane zamerané na migrantov i domácich obyvateľov.

Vysvetľovať prínosy však nie je zďaleka jediná vec, ktorú európska verejnosť s jej stúpajúcim skepticizmom potrebuje. Európski lídri musia zároveň ukázať, že dokážu migráciu kontrolovať fungujúcim a efektívnym azylovým procesom a neúspešných žiadateľov o azyl vracať do krajiny pôvodu.

Nepomáha ani strkať hlavu do piesku. Je potrebné priznať, že vlna migrácie je zneužívaná na jednoduchší presun radikalizovaných príslušníkov a sympatizantov ISIS, či radikálov zámerne zvyšujúcich hladinu strachu v Európe, napríklad použitím sexuálneho násilia voči ženám na verejnosti. Vlády krajín na upokojenie obyvateľstva musia predstaviť riešenie, ako dôkladne preverovať informácie poskytnuté žiadateľmi o azyl. Úrady v Dánsku tvrdia, že keď testovali vek detských migrantov, zistili, že traja zo štyroch majú v skutočnosti nad osemnásť rokov. Mnohé organizácie (napríklad slovenská Liga za ľudské práva) spochybňujú niektoré metódy preverovania veku a vec skúma aj Európsky súd pre ľudské práva, no fakt, že v určitej miere k zneužívaniu systému nahlásením nižšieho veku dochádza, spochybňuje len málokto.

Európske štáty by mali bez akejkoľvek dávky populizmu ukazovať svojim občanom, že svojej agende venujú dostatok energie a prostriedkov a spolupracujú navzájom s cieľom viesť dôkladný azylový screeningový proces, aby sme do Európy púšťali ľudí, ktorí sú buď naozaj v núdzi a nie len zneužívajú situáciu. Alebo, mimo azylového procesu, je vysoký predpoklad ich bezproblémovej integrácie do spoločnosti, prinášajú zručnosti, vedomosti a pracovný potenciál. Opäť zdôrazňujem, že kontrolovaná migrácia je pre Európu príležitosť a nie hrozba. Hrozba je skôr chýbajúca reforma azylového procesu, bez ktorej nad ním strácame kontrolu.

Takýto postup vyšle signál pre skupiny ľudí, ktoré ešte len plánujú útek do Európy, že sú vítaní len v prípade, že naozaj spĺňajú podmienky pre azyl a pri procese udeľovania azylu im klamanie pri osobných údajoch nepomôže.

Výzva ku konkrétnym opatreniam, ako uľahčiť integráciu

Parlamentné zhromaždenie vyzýva aj nás ku konkrétnym krokom, predovšetkým k prijatiu právnych predpisov na zjednodušenie migračných postupov pre kvalifikovaných pracovníkov, poskytovanie príležitostí pre menej vzdelaných migrantov, udelenie prístupu na trh práce, zlepšenie prístupových podmienok pre študentov a výskumných pracovníkov, jazykové vzdelávanie a uľahčenie naturalizácie migrantov do piatich rokov od získania azylu.

Globálna zmena klímy znamená, že migrácia môže pokračovať

Fakty sú jasné. Migrácia tu vždy bola, bude pokračovať a stane sa trvalou súčasťou nášho sveta. Budúce migračné vlny budú s vysokou pravdepodobnosťou poháňané aj klimatickou zmenou, a preto je nevyhnutné pracovať na opatreniach pre ochranu obetí nútenej migrácie z dôvodov klimatických zmien a zároveň podporovať úplnú implementáciu Parížskej dohody.

Je to len ďalší argument, prečo vytvorenie efektívnej spoločnej migračnej politiky nepočká a musíme čo najskôr začať s realizáciou riešení. V opačnom prípade kríza bude len ďalej oslabovať EÚ, naštrbovať princípy voľného pohybu vnútri schengenského priestoru, dávať priestor populistom, radikálom, prevádzačom a zvyšovať podporu na krátkozraké riešenia.

Všetci by sme boli radšej, keby také veľké množstvá ľudí do Európy neprišli. Znamenalo by to, že v ich domovských krajinách majú podmienky na slušný život a nič ich odtiaľ nevyháňa. No migranti už sú tu a dnes závisí najmä od nastavenia podmienok na ich život v európskej spoločnosti, či  táto zmena bude pre nás prínosom, alebo hrozbou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Komentáre

Teraz najčítanejšie