Denník N

Chcete na Slovensku zvyšovať dane? Neskoro!

Ilustračné foto – TASR

Ak chce niekto vo výške daňového zaťaženia posunúť Slovensko bližšie k štátom ako Dánsko a Švédsko, musí zaťať do živého.

Autor je analytik INESS

Dane sa na Slovensku začali zvyšovať v roku 2011. Vtedy začala vláda hasiť požiar, ktorý spustila kríza dva roky predtým a predchádzajúca vláda ignorovala. Medzi rokmi 2008 a 2011 výdavky rástli, akoby žiadna kríza nebola, ale príjmy zareagovali promptne – začali stagnovať. Vznikla tak priepasť medzi výdavkami a príjmami vo výške päť miliárd eur ročne. V tom čase to znamenalo sekeru vo výške skoro jednej štvrtiny rozpočtu. Slovenské verejné financie sa doslova rozpadli.

Ako to už býva, riešenie problémov verejných financií sa našlo v súkromných vreckách. Politici začali zvyšovať dane. A pokračujú až dodnes. Medzi rokmi 2011 a 2017 pribudlo alebo sa zvýšilo (napríklad cez rozširovanie vymeriavacieho základu) 29 daní. V rovnakom období sa čiastočne zvýšila aj efektivita výberu daní, ale z pohľadu deficitu bolo kľúčové zvyšovanie daňovej záťaže. To bola politická odpoveď na krízu. A táto odpoveď pretrváva dodnes, aj keď o kríze už nepočuť.

O tom, ako svedomito pristupovali slovenskí politici k zvyšovaniu daní, najlepšie vypovedá porovnanie rastu príjmov verejného sektora v rámci krajín Európskej únie. Medzi rokmi 2010 a 2016 rástli verejné príjmy v Únii priemerným tempom 19,4 percenta. U našich susedov to bolo podobné. V Česku 17,1, v Maďarsku 15,9, v Poľsku 18,4 a v Rakúsku 20,9 percenta. Na Slovensku však politici zvyšovaním daní dosiahli tempo rastu až vo výške 38,1 percenta, teda piaty najrýchlejší rast z celej Európskej únie, a to pri porovnateľnom hospodárskom raste.

Pre niektorých je to však stále málo. Pozerajú sa napríklad na podiel

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie