Denník N

Keď sú v kríze, nevládnu. Koalícia odsúva rozpočet, oddlženie nemocníc aj reformu školstva

Vláda počas vypočúvania kandidátov na predsedu ÚVO. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vláda počas vypočúvania kandidátov na predsedu ÚVO. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda poriadne nerokuje, návrhy zákonov meškajú. Čo všetko sa odsúva v dôsledku toho, že sa koalícia nevie dohodnúť.

Vlani vláda v lete zasadala sedemkrát. Tento rok aj z dôvodu krízy v koalícii len štyrikrát, a aj to raz len na diaľku a túto stredu najmä pre výber nového šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. Pre krízu meškajú aj niektoré zákony.

Najostrejšie z koalície to zatiaľ pomenovali ministri Mosta-Híd – takto sa vládnuť nedá, vyhlásili.

„Pokračovanie takéhoto stavu je pre nás neprijateľné. Za vzniknutej situácie nevieme napĺňať naše priority z programového vyhlásenia vlády a potom je otázne, či má zmysel takto pokračovať,“ napísali ministri Árpád Érsek, Lucia Žitňanská a László Sólymos minulý týždeň a šéf strany Béla Bugár ich slová potvrdil aj po rokovaní koaličnej rady.

Pozreli sme sa na to, čo všetko v dôsledku vládnej krízy mešká.

Mešká štátny rozpočet

Štátny rozpočet zvykla vláda zverejniť v auguste. Tak to malo byť aj tento rok, hoci kvôli zmene pravidiel musí prejsť rokovaním kabinetu najneskôr 15. októbra.

Vláda však pre koaličnú krízu odložila rokovania a minister financií Peter Kažimír navyše pre čakanie na požiadavky koaličných partnerov stále nevie návrh zostaviť.

Žiadosti SNS, Mosta-Híd, ale aj Smeru v týchto dňoch len dávajú dohromady a minister financií bude zisťovať, ktoré sa dajú z rozpočtu uskutočniť a koľko by mali stáť. Rozpočet sa tak na rokovanie vlády môže dostať neskôr než po minulé roky. Samotné prijatie rozpočtu do konca roka by to nemalo ohroziť.

Nemocnice majú veľké dlhy

Takmer 600 miliónov eur na zaplatenie dlhov nemocníc mala vláda pôvodne schváliť už koncom júna. Ani po dvoch mesiacoch nie je jasné, kedy a či ministri ďalšie veľké oddlženie odobria. Najmä veľké štátne nemocnice majú vysoké dlhy, neplatia napríklad za lieky, špecializovaný materiál alebo do Sociálnej poisťovne.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) už v júni predložil na rokovanie vlády materiál, ako by sa mali peniaze medzi nemocnice rozdeliť a ako majú nemocnice šetriť.

Prvýkrát ho podľa oficiálnych vyjadrení stiahol sám, lebo chcel ešte rokovať s dodávateľmi materiálov, no hovoril, že čoskoro sa s ním vráti. Potom sa však ozvali Most-Híd aj SNS a žiadali vysvetlenie oddlžovania na koaličnej rade. Odvtedy sa však koalícia k tomuto bodu nezišla a téma sa pred ministrov nevrátila.

Reforma školstva čaká na nového ministra

Na konci leta tiež mal byť hotový plán, ako dostať veľkú reformu školstva nazvanú Učiace sa Slovensko do škôl. Cez leto zapracovávali stovky pripomienok.

Teraz sa však s dokumentom čaká na nového ministra. SNS za dva týždne ešte nepredstavila meno nástupcu Petra Plavčana a zatiaľ bude viesť školstvo ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

„Finišujeme so zapracovaním pripomienok a čakáme na nového ministra či ministerku. Chceme sa s ním čo najskôr stretnúť, porozprávať sa o jeho zámeroch s Učiacim sa Slovenskom a dohodnúť si s ním definitívny termín odovzdania dokumentu z našej strany,“ povedal Vladimír Burjan z reformného tímu.

„Uvažujeme ešte totiž o niektorých úpravách textu, ale nevieme, či na ne bude čas. Ak nový minister povie, že chce mať dokument na stole 10. septembra, bude ho mať aj so zapracovanými pripomienkami. Ak povie, že mu stačí 20. alebo 30. september, ešte by sme asi ten dodatočný čas využili na ďalšie skvalitnenie dokumentu. Myslíme si však, že v tejto situácii už na nejakom týždni hore-dole až tak nezáleží,“ povedal Burjan.

Mešká sociálno-ekonomický balíček

Vláda mala už pred letom pripraviť a aj predstaviť pomerne rozsiahly balíček sociálno-ekonomických opatrení. Malo ísť o zmeny pri odmeňovaní zamestnancov za prácu v soboty, nedele či štátne sviatky, ale aj o zníženie odvodového zaťaženia ľudí či 13. plat, ktorý presadzovala SNS.

Vinou nezhôd v koalícii sa celý proces spomalil a po požiadavkách Andreja Danka na doplnenie koaličnej dohody sa možno balíček ešte nafúkne. Všetky tri koaličné strany totiž teraz majú svoje požiadavky a spolu ich dávajú dohromady. Balíček, ktorý by mal byť zároveň formálnym ukončením krízy, by mohli predstaviť v septembri a splnenie podmienok úzko súvisí s návrhom štátneho rozpočtu.

Vysokoškolská reforma asi už nebude

Medzi nezaradenými materiálmi, ktoré by sa raz mali dostať na rokovanie vlády, je aj reforma vysokých škôl, ktorú navrhol ešte odchádzajúci minister Peter Plavčan. Výrazné zmeny fungovania vysokých škôl chcel predložiť na schválenie vládou už v máji. Narazil však na kritiku (aj z úradu vlády) a experti upozorňovali aj na to, že jeho návrhy nesedia s návrhom veľkej reformy školstva.

S odchodom Plavčana je pravdepodobné, že sa tieto zákony na rokovanie vlády ani nedostanú a vysoké školy sa takejto reformy nedočkajú.

Zaostalé regióny stále zaostávajú

Vlani v lete zasadala vláda napríklad aj v problémových regiónoch, kde schvaľovala koncepcie ich rozvoja. Robert Fico tak chcel ukázať, že myslí na chudobné časti Slovenska, a vyzeralo to, že to bude jeden z hlavných odkazov jeho tretej vlády.

V auguste 2016 tak boli ministri v Trebišove, Sobranciach, Sabinove či vo Vranove nad Topľou, kde schválili akčné plány pre celé okresy.

Teraz, po roku, sa premiér k tomu vracia a hovorí, že ešte viac regiónov zaradia do skupiny tých, ktoré potrebujú mimoriadnu pozornosť. Konkrétne kroky nevidno.

Koaličná kríza

Školská reforma

Teraz najčítanejšie