pondelok

Obišiel celý Banskobystrický kraj a tvrdí: Kotlebu tu majú plné zuby, neznášajú ho a hanbia sa zaňho

Jakubovi Pohlemu prepichli pneumatiky a hodili do schránky mŕtveho potkana, cynicky ponižovať nacistov však neprestane.

Jakub Pohle. Foto - archív J. P.

JAKUB POHLE sa narodil v roku 1990, maturoval na evanjelickom bilingválnom gymnáziu v Banskej Bystrici. Pracoval ako predajca, školiteľ, robotník, písal do médií, vyučoval spev. Od roku 2011 je lídrom rockovej skupiny Christmas, ktorá vydala niekoľko albumov. V auguste tohto roka v rámci kampane Nie v našom meste absolvoval 22-dňový trip po regiónoch Banskobystrického samosprávneho kraja a nakrúcal dokument o tom, čo ľudí trápi a prečo volia Mariána Kotlebu. Aktivisti ho odovzdajú novozvolenému županovi, aby vedel, čo má prioritne riešiť.

Aktívne sa angažujete proti tomu, aby sa županom Banskobystrického kraja opäť stal Kotleba. Čo vás naštartovalo?

Je to vec zdravého rozumu. Ak sa inteligentný človek triezvymi očami pozrie na to, čo sa deje okolo Kotlebu, čo robí a čo nerobí, ako funguje a ako sa prezentuje, v žiadnom prípade nemôže ostať ľahostajný.

Ľudí ako on pred desaťročiami strieľali ako kolaborantov s nacistami. Ani náhodou si nemyslím, že to treba zopakovať, takýto človek však v politike nemá čo hľadať. Nemá na to morálne právo.

Má právo zúčastniť sa demokratických volieb.

V poriadku. Čo na tom komu nie je jasné? Fakt niekto nevidí, že je to „nácek“ ako remeň? Ako vôbec môžu byť ľudia takíto slepí a hluchí, ako im to môže byť jedno?

Kotlebu registrujete od roku 2005. Od začiatku vám bolo jasné, čo je zač?

Áno, jeho kroky sledujem od svojich pätnástich rokov. Kto by si nevšimol, keď sa nejaký šašo z vášho mesta s vážnou tvárou prechádza po uliciach v uniforme Hlinkovej gardy a v ruke drží lacnú fakľu z Kauflandu či Baumaxu? Celé to bolo odporné.

Volí ho veľa mladých ľudí. Vrátane tých vzdelaných. V čom spočíva jeho príťažlivosť?

Ľudia radi na zložité problémy a témy hľadajú jednoduché riešenia.

On ich predsa neponúka. Jeho riešenia sú opakovane vyvrátené bludy.

Lenže mnohí to nevedia, takže mu na to stále letia. Ak kedysi sľuboval, že ako župan vytvorí tisícky pracovných miest, stále to rezonuje, hoci ich vytvoril možno päťdesiat, aj to najmä pre svojich známych a rodinu. Slabinou nášho školstva je, že nedokáže mladých naučiť kritickému mysleniu. Keby ho mali, nikdy by nikoho z ĽSNS nevolili.

Okrem toho, mladí sú skôr náchylní veriť konšpiračným teóriám. Volia ho najmä preto, lebo sú dezinformovaní a majú slabšie povedomie o reálnom živote. Dnešní osemnásťroční mali pred desiatimi rokmi osem rokov. Boli to malé deti, ktoré nemali šancu registrovať, ako Kotleba začínal a čo už má za ušami. Poznajú ho ako politika v saku, nie ako šaša v uniforme.

Faktom je, že ten človek nič neponúka, iba rozhadzuje rukami a dáva si ich vbok, aby navonok pôsobil, že má široké ramená a vzbudzoval hrôzu. V skutočnosti je totiž dosť nízky. Každý slušný človek musí urobiť všetko pre to, aby už neuspel.

Jakub Pohle. Foto - archív J. P.

Sami priznávate, že mnohých ľudí jeho kroky neiritujú, hoci sa kraj nerozvíja, hoci nútil ľudí, ktorým dohodil flek, aby zo svojich výplat platili výpalné na jeho súkromný účet, hoci preukázateľne škodí kultúre aj školám, hoci preferuje rodinkárstvo a podporuje korupciu, hoci sa dávno preukázalo, že splnenie predvolebných sľubov, s ktorými sa dostal do parlamentu, by rozvrátilo štát. Prieskumy sú pre neho priaznivé.

Napriek tomu si nemyslím, že bude mimoriadne úspešný aj v týchto župných voľbách. Ľudia ho už majú plné zuby. Navštívil som prakticky celý kraj a faktom je, že občania ho nemajú radi, dokonca ho neznášajú a hanbia sa zaňho.

Keď sa Kotlebu pýtali, či sa zmenil, odpovedal, že nie. Znamená to, že bol „nácek“, je „nácek“, aj ním ostane. Že sa stal súčasťou establišmentu, na tom nič nemení. Pozrite sa na jeho poslancov, veď tam nie je ani pramienok inteligencie.

Jednu vec však Kotleba robí dobre – chodí všade, kam sa dá, usmieva sa na ľudí, podáva im ruky, debatuje s nimi. A vysvetľuje, že by im aj pomohol, ale nedá sa, lebo všetko mu stopnú tí hore v Bratislave.

Že on sám stopuje už vybavené a schválené dotácie na renovácie okien školy len preto, že škola protestovala proti jeho politike? O tom už mlčí. Správa sa teda alibisticky až dementne.

Máte medzi kamarátmi ľudí, ktorí ho volili?

Stretávam sa s normálnymi ľuďmi, medzi nimi sa jeho voliči nevyskytujú. Neviem o nikom zo svojich známych či kamarátov, ktorí by ho volili. Tým nechcem povedať, že ľudí, ktorí mu dali hlas, nepoznám. Akurát to nie sú moji kamaráti.

Nechcete, aby vám ušiel nový rozhovor autora? Kliknite na jeho stránku na Facebooku.

Nemá Kotleba úspech aj z toho dôvodu, že robí veci, na ktoré iné strany rezignovali, respektíve im nikdy nenapadli? Lebo ak robí charitu, organizuje tábory či hliadky vo vlakoch na trasách, kde sa ľudia necítia bezpečne, bez ohľadu na to, že je to len odporná stranícka propaganda, vysiela tým symboly pre masy.

Kotleba bol chybne vytlačený na perifériu ešte v časoch Slovenskej pospolitosti. Tí, čo tak urobili, si však neuvedomili, že na periférii je už množstvo ľudí, ktorí s ním potom automaticky začnú sympatizovať. Outsideri sa vzájomne priťahujú.

Čo sa teda malo urobiť inak?

Mali ho volať do diskusií v médiách, ktoré by ho rozobrali na súčiastky. Rétoricky je slabý, vtedy by však bol ešte slabší a úplne bez šance na obhajobu svojich bludov. Vtedajšie politické strany a médiá ho teda mali politicky zničiť.

Jeho preferencie boli na úrovni štatistickej chyby. Médiá volajú do diskusií najmä tých, čo sú v prieskumoch nad päť percent. Kotleba v tom čase jednoducho nebol hráč, ale komická postavička na periférii.

Podľa mňa boli vtedy krátkozrakí politici, médiá, ale aj policajný zbor. Ak sa raz niekto zdraví slovami „na stráž“, je na hlavu, ak to polícia posúdi ako normálnu vec s odôvodnením, že to predsa nesprevádzala zdvihnutá pravica.

Každý vie, že ide o pozdrav z čias nášho vojnového fašistického štátu. A kto nevie, nech si zájde do Nemecka a nech skúsi na ulici vykríknuť „sieg heil“. Ide o ekvivalent, akurát každý z tých pozdravov sa vyvinul v iných reáliách.

Médiá mali začať Kotlebu volať na debaty najneskôr v momente, keď sa ukázalo, že môže ísť hore v župných voľbách. Neurobili to a premenilo sa to na prehru všetkých slušných ľudí v tomto štáte.

Spravujete dve svoje stránky na Facebooku, kde ĽSNS cynicky ponižujete prostredníctvom drsného humoru. Máte od jej ľudí nejaké reakcie?

Samozrejme. A dosť. Chodia mi výhražné správy od jej fanúšikov, že si ma nájdu a odrežú mi hlavu, ale to sú len silné reči. Keby chceli, už mohli dôjsť, veď hlavný stranícky stan kedysi mali päťdesiat metrov od môjho bytu.

Keď som teraz začal natáčať dokument, našiel som si prepichnuté pneumatiky, ale aj mŕtveho potkana v schránke. Neberiem to vážne. Nemám z nich strach. Ak by sme sa všetci báli, nikam sa nedostaneme. „Náckov“ sa netreba báť. Koniec koncov, hrdinami sú, len keď ich je dvadsať na jedného. Nemienim sa podriadiť a naďalej sa z nich budem smiať.

Ktoré vtipy zaznamenali najväčší úspech?

Asi ten s otázkou, prečo Banská Bystrica tak smrdí. Odpoveď je, že preto, lebo

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102226 z vás dostáva správy e-mailom