Ako po pár rokoch vyzerajú Košice, zmenené na hlavné mesto kultúry

Rok 2013 zmenil Košice na nepoznanie. Injekcia v podobe viac než 60-miliónovej investície do projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice prebudila. Tieto peniaze išli zväčša na rekonštrukciu starých budov, z ktorých sa dominantnými stali Kulturpark a Kunsthalle.

Kultúru sa však podarilo dotiahnuť aj do okrajových častí mesta vďaka Výmenníkom.

Pozreli sme sa na to, ako Košice vyzerajú s odstupom času, pár rokov po veľkej akcii EHMK.

Kasárne/Kulturpark

Najväčšia rekonštrukcia v Košiciach za dlhé roky, prestavba budov bývalých kasární na okraji centra mesta, do ktorej investovali vyše 24 miliónov eur a zo začiatku rozdeľovala občanov.

Mnohí boli nadšení z prelomového projektu, iní však hovorili o predražení a problémoch so stavebnou firmou Dúha. Kvôli prestavbe kasární dokonca firmy aj skrachovali.

Na námestie pred hlavnou budovou vyliali biely betón a kritici vraveli, že to bol najdrahší dostupný betón a že v lete sa na tom mieste nebude dať vydržať, pretože počas slnečného dňa sa na lesknúcu sa plochu pripomínajúcu sneh nebude dať pozerať. A problémy boli aj s dátumom dokončenia projektu, Kasárne otvorili len tesne pred oficiálnym začiatkom EHMK 2013.

Prestavba Kulturparku sa však vydarila. Premyslený koncept troch hlavných budov a ôsmich pavilónov, z ktorých každý dostal názov z vojenskej abecedy – budovy sa volajú Alfa, Bravo a Charlie, pavilóny zase Delta, Echo, Foxtrot, Lima, November, Oscar, Papa, Uniform. Pod celým areálom sa rozprestiera parkovisko s názvom Kilo či bod Zulu, do ktorého sú orientované všetky názvy.

V hlavnej budove Alfa sú dve veľké multifunkčné sály, ktoré sa využívajú na koncerty, premietanie filmov, divadelné predstavenia či konferencie. Okrem toho je v nej priestor aj na výstavy či tanečné sály.

V budove Bravo sa nachádza Steel Park s podtitulom Kreatívna fabrika. Spojenie U. S. Steelu s košickými univerzitami a Slovenskou akadémiou vied ponúka mladým ľuďom možnosť hravou formou získavať informácie o oceli. Viac než 50 exponátov sa zameriava na oblasti hutníctva, geológie či chémie.

V budove Charlie je knižnica pre deti a mládež a v pavilónoch kaviareň, priestor na rôzne workshopy či infocentrum.

V Kulturparku sú akcie najmä v lete, koná sa tam festival Leto v Parku, ako aj filmové či športové akcie.

A napokon, na betóne sa aj v lete dá vydržať.

Kunsthalle

Stará krytá plaváreň na východnom okraji centra mesta chátrala od odklonenia Mlynského náhonu, na mieste ktorého postavili novú dopravnú tepnu spájajúca severnú a južnú časť centra. V roku 1992 ju pre pokles spodnej vody a porušenie statiky museli zatvoriť a dlhodobo bola strašiakom návštevníkov susedného Mestského kúpaliska.

Projekt prestavby budovy za sedem a pol milióna eur na dom umenia bol na košické pomery veľký a vzbudil pozitívne reakcie, aj napriek tomu, že termín dokončenia niekoľkokrát posunuli a budovu otvorili až v polovici roku 2013, uprostred prebiehajúcich podujatí EHMK.

Rekonštrukcia sa však vydarila. Do výzoru budovy nezasahovali, ponechali aj bazén. V priestoroch bývalej plavárne sú dnes výstavy, koncerty či tanečné súťaže.

Kunsthalle malo veľkolepé otvorenie, na susednej dopravnej tepne pomenovanej po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi sa konal festival Návrat vody do mesta. Na jeden večer ulicu zatvorili a na štvorprúdovke sa ľudia kúpali v bazénoch, hrali beachvolejbal či vzduchom plávali héliové ryby.

Mestský park

V tesnom susedstve Kunsthalle je Mestský park, ktorý sa rozprestiera po železničnú stanicu. Košičania tento park volajú aj Paškov park, keďže jeho vila stojí na okraji parku a jeden z vchodov smeruje aj medzi stromy.

Kedysi boli v parku kúpele, podľa plánov mestského staviteľa Júliusa Pöschla vznikol v roku 1885 hudobný altánok a jazierko, ktoré stoja dodnes. Počas socializmu park chátral a postupne si vybudoval meno nie príliš bezpečného miesta na prechádzku po zotmení.

Všetko sa však zmenilo vďaka rekonštrukcii za takmer 7 miliónov eur. Pribudlo oplotenie okolo celého parku a začali ho aj zamykať. Vzniklo detské ihrisko, zrekonštruovali aj malý športový areál s tribúnou. Zrenovovali fontánu či spomínaný hudobný altánok a jazierko.

V parku je aj Korčuliarsky pavilón, v ktorom bude aj tenisové centrum. Táto rekonštrukcia sa však oproti pôvodným plánom pretiahla o niekoľko rokov.

V parku je aj vonkajšie fitnescentrum, areál mestského kúpaliska či množstvo cestičiek na prechádzky.

Výmenníky SPOTs

Výmenníky na košických sídliskách rozposielali teplo do vchodov a bytov. Dnes už paneláky vykurujú inak a výmenníky stratili zmysel.

Mesto Košice prišlo s projektom Výmenníky SPOTs a za viac ako 1 milión eur zrekonštruovalo šesť bývalých výmenníkov na komunitné centrá s rôznym zameraním.

Tri centrá vznikli na sídlisku Terasa a po jednom na sídliskách Košického vládneho programu a Nad jazerom a pri amfiteátri. Neskôr dostali do správy od mesta aj budovu materskej školy na sídlisku Dargovských hrdinov. Každý z týchto výmenníkov je určený na iný druh komunitnej činnosti.

Výmenník Obrody

Prvý otvorený Výmenník. Pôsobí ako kultúrny inkubátor pre seniorov, fyzicky znevýhodnených či pre ľudí z bezprostredného okolia.

Výmenník Brigádnická

Neďaleko prvého výmenníka vzniklo v tejto budove zázemie aj pre Divadlo nad vecou a Košické otvorené divadlo. Často sa tu konajú aj koncerty garážových kapiel.

Výmenník Ľudová

V tesnom susedstve Brigádnickej je aj priestor pre mladých. Skejteri tu majú jedinú krytú rampu na východnom Slovensku, grafiťáci zase sa vo svojej škole zdokonaľujú v pouličnom umení.

Výmenník Štítová

V tomto výmenníku neďaleko amfiteátra nájdeme hlavne amatérskych maliarov a výtvarníkov, ktorí tu často mávajú aj svoje výstavy. Tí skúsenejší si môžu zorganizovať aj workshop.

Výmenník Wuppertálska

Komunitná záhrada na sídlisku KVP. Ktokoľvek môže prísť a zasadiť si ovocie, zeleninu či len obyčajný kvietok a s pomocou ostatných sa o to starať. V tejto komunitnej záhrade pracujú aj s mentálne postihnutými ľuďmi.

Výmenník Važecká

Módna značka Vyva má domov v tomto netradične vyzerajúcom výmenníku na konci mesta na sídlisku Nad jazerom. Domov si tu zvonku našli boulderisti (lezenie bez lana), zvnútra milovníci filmov, besied či tvorivých dielní.

Výmenník Jegorovovo

Bývalá budova materskej školy, v ktorej dnes nájdeme napríklad aj soľnú jaskyňu, slúži hlavne pre tínedžerov a seniorom. Priestor tu má vyše dvadsať komunitných projektov.

Tabačka Kulturfabrik, toto nie je EHMK

Protipólom ostatných investícií je rekonštrukcia Tabačky, ktorú nazývajú aj Kulturfabrik. V tomto prípade neprišli peniaze ani z mesta, ani z Európskej únie. Investíciu 650-tisíc eur dostalo občianske združenie Bona Fide od Košického samosprávneho kraja, priamo nesúvisela s EHMK a dnes je najväčším konkurentom Kasární. A aj výrazne viac žije.

Na vyše dva a pol tisíca štvorcových metroch sa nachádza vychýrený bar či multifunkčná sála, ktorú využívajú na prednášky, koncerty či premietanie filmov. Krátko po otvorení zrekonštruovaných priestorov riaditeľ Tabačky Peter Radkoff v rozhovore pre Košice: Dnes povedal, že je to najväčšie centrum kreatívneho priemyslu na Slovensku.

Aj v zime je Tabačka nabitá, je tam filmový klub, cvičia tam jogu, hrajú koncerty alebo majú tanečný workshop pre rodičov a deti.

Kino Úsmev vyšlo, Družba stále nie

Ďalšie silné miesto v Košiciach je obnovené Kino Úsmev, ktoré sa stalo aj centrom streetfoodovej kultúry v Košiciach. V predsálí kina je bar, v ktorom ľudia sedia aj na schodoch či starých sedačkách z kinosály.

Nie každá kultúrna stavba však mala takéto šťastie. Historické Kino Družba, ktorého rekonštrukcia je naplánovaná na rok 2019, nelegálne obývajú bezdomovci a majiteľ objektu sa opakovane sťažoval na magistrát.

Nedarí sa ani starému kultúrnemu domu, dnes Jumbo centru oproti Tabačke, kde bolo kedysi staré divadlo Grand či kino. Prežíva len sťažka a jediným zdrojom jeho príjmov je reklama, ktorou je posiata celá fasáda.

Prečítajte si

Nemali sme čas premýšľať o tom, čo by bolo keby, tvrdia ľudia z Novej Cvernovky