Majú radi Deža Ursinyho a chcú, aby si jeho piesne mohol zahrať ktokoľvek

Sú traja a robia na tom už vyše dvoch rokov. Najznámejším z nich je JURAJ HAVLÍK. Dvadsiatnik z Banskej Bystrice stojí za občianskym združením, ktoré tam oživilo letné kino v amfiteátri a hráva na gitaru v skupine Maringotka, ktorá pred štyrmi rokmi získala cenu pre mladé talenty na Bratislavských jazzových dňoch. Spolu s kamarátmi-hudobníkmi chystá spevník Deža Ursinyho. Bude to zároveň aj básnická zbierka a výtvarné dielo – takmer štyridsať piesní v úprave pre gitaru, s akordmi aj s pôvodnými textami, Dežovými citátmi a špeciálnymi ilustráciami. Ursinyho syn Kubo aj textár Ivan Štrpka tento nápad podporili, ak sa im podarí na Startlabe vyzbierať potrebnú sumu, krst plánujú v podobe koncertu v nezávislom centre Záhrada v Banskej Bystrici. Ten bude 7. októbra, na výročie Dežovho narodenia.

 

Prečo ste sa rozhodli urobiť práve spevník Deža Ursinyho?

Väčšinou, keď narazím na hudbu, ktorá ma nesmierne osloví, hľadám si akordy a slová na internete, aby som si ju mohol zahrať, zaspievať, sám, s bratom, s kamarátmi. To, žiaľ, pri Dežovi nie je možné, nakoľko na internete je spísaných iba pár vecí, aj to nie vždy úplne šťastne. A myslím, že s takouto potrebou nie som sám. Navyše sa zdá z mnohých spomienok a rozhovorov, že aj Dežo vždy túžil, aby sa jeho veci viac hrávali v rádiách, aby si jeho piesne ľudia pospevovali. A prečo nie iný hudobník alebo skupina? Zatiaľ mám iba jedného najobľúbenejšieho slovenského hudobníka. A ten stále nemá spevník, pričom si myslím, že je oveľa spevavejší a hrateľnejší, ako by sa mohlo zdať. A blíži sa 70. výročie narodenia a zárodky spevníka ležali dva roky v šuflíku a toto boli asi moje predposledné prázdniny. Vychádzajú knihy listov, už aj prvá reedícia platne, čo tak mať možnosť tešiť sa aj z interpretácie piesní? Veď kedy, ak nie teraz?

Podla čoho ste vyberali pesničky?

Výber piesní je prienikom dvoch hlavných kritérií. Jednak sme chceli, aby to bol „časový prelet“ Dežovou tvorbou, to znamená od čias Beatmenov až po album Príbeh, ideálne aspoň s jednou vecou z každého albumu. Zároveň sme ale chceli, aby to boli piesne relatívne ľahko hrateľné na gitare či klavíri, ľahko zapísateľné. Pri hľadaní toho prieniku nám pritom pomáhali dva typy pocitov – jednak aby tam boli veci, „ktoré tam majú byť“, ale samozrejme sa tam zatúlali aj veci, ktoré máme nesmierne radi.

Konzultovali ste výsledné zápisy s nejakými muzikantmi, ktorí hrávali s Dežom, alebo ešte s niekým iným?

V rámci tímu máme dvoch študovaných hudobníkov, Martina Nováka a Juraja Gažmerčíka, ktorí okrem praxe z učenia hudby majú aj Deža nesmierne napočúvaného a radi. Konzultácie s ďalšími muzikantmi, z ktorých niektorí aj hrávali s Dežom, máme naplánované v záverečnej fáze korektúr. Niektorí nám však už dávnejšie dali úplne voľnú ruku a niektorých spomienky zostanú už navždy nedostupné, ako aj reálne zápisy, ktoré údajne pri nahrávaniach aj vznikali, ale veľmi nápomocne a s mizivou snahou o ich zachovanie.

Spevník robíte v podobe pre gitaristov. Neboli by presnejšie aj univerzálnejšie klavírne noty s melodickou linkou spevu a akordickými značkami?

Presnejšie určite. Čo sa týka univerzálnosti, v hudobno-študovanom svete určite. Možno poznám pár ľudí, ktorí by to dokázali aj spísať, ale nepoznám takých, ktorí by sa do toho aj pustili. Tým nechcem povedať, že to nie je možné, oveľa lepšia odpoveď je ale tá, že to by nebolo to, o čo nám, podľa mňa, v našom spevníku ide. Prvý dôvod je veľmi praktický – tých 35-40 piesní, ktoré spevník ponúkne, by nebolo zapísaných na vyše 150 stranách, ale na niekoľkonásobne väčšom počte. A to by neznamenalo len väčšiu cenu i váhu spevníka, ale aj napríklad otáčanie strán počas hrania piesne. Druhý dôvod je v podstate koncepčný – chceme vydávať spevník, nie hudobnú učebnicu, ktorú by si tvorba Deža Ursinyho nepochybne taktiež zaslúžila. Spevník vnímame teda predovšetkým na spievanie textov a podhrávanie akordmi. Vychádzame z toho, že ľudia, ktorí si spevník zakúpia, tak mnoho, ak nie aj všetky, piesne poznajú, ostatné si môžu napočúvať. A akordy zahrajú, tie ťažšie si pre jednotlivé piesne osvoja, ak budú chcieť. A späť k tej univerzálnosti. Je väčší prienik ľudí, ktorí vedia čítať noty a majú radi Deža, alebo ľudí, ktorý majú radi Deža a dokážu zahrať jeho akordy? Odpoveď tuším, ale nepoznám. Každopádne rád spievam Deža, verím, že mnohí ďalší tiež, a to, čo robíme, robíme najlepšie, ako vieme a ako sme za posledné mesiace s mnohými skonzultovali.

Má to fungovať nielen ako pomôcka pre hudobníkov a na domáce hranie, ale aj ako zbierka textov Ivana Štrpku?

Presne tak. Späť k predchádzajúcej otázke – notový zápis by štruktúru básní už úplne rozbil. Takto je spevník zároveň výberom textov/básní, kde najčastejším autorom je Ivan Štrpka, ale nie jediným. Zároveň je to aj knižka spomienková, lebo jednotlivé piesne dopĺňa častokrát veľmi konkrétnymi citátmi Deža Ursinyho, ktoré vyšli či už v malej knižke Modrý vrch, ktorú dal dokopy Peter Zajac koncom 80. rokov, alebo v rozhovoroch, ktoré zmapoval Marian Jaslovský v knihe Pevniny a vrchy. Navyše bude spevník plný ilustrácií vytvorených pre jednotlivé piesne, ktorých autorkou je Elena Čániová, a ktorá má na svedomí celé grafické spracovanie. Verím, že k 70. výročiu narodenia Deža Ursinyho, ktorého považujem spolu s Marianom Vargom za to najautentickejšie, čo sa na Slovensku na hudobnej scéne objavilo, bude tak tento spevník „nielen“ spevníkom, ale takou peknou knižkou, ktorá spája hudbu, obraz i text a ponúka „šancu byť oživená“. Veď ako spieval sám Dežo: „Mám skvelú šancu ponúknuť Ti slová, pár živých viet, ktoré si môžeme s každým zaspievať“.

Vydanie spevníka môžete podporiť tu.