Denník N

Merkelová vedie, Schulza už môže zachrániť len nedeľňajší televízny duel

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a jej súper Martin Schulz ešte v čase, keď viedol Európsky parlament. Foto – TASR/AP
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a jej súper Martin Schulz ešte v čase, keď viedol Európsky parlament. Foto – TASR/AP

Nemecká predvolebná kampaň sa dostáva do svojho záveru. Martin Schulz nenaplnil očakávania. Angela Merkelová si drží spoľahlivý náskok približne štrnástich percent.

Autor pracuje na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB BB

Sprísnime azylovú a integračnú politiku? Začneme dávať viac peňazí na svoju obranu? Zvýšime minimálnu mzdu a nemecké dôchodky či počet policajtov? Čo spravíme so škandálmi poznačeným automobilovým priemyslom? Povolíme manželstvá a adopcie homosexuálnym párom? Budeme Rusom ticho tolerovať ich anexiu Krymu spred troch rokov? Zatlačíme na prerušenie prístupových rokovaní Európskej únie s Ankarou?

Aj takéto, ale aj mnohé iné otázky rezonovali a rezonujú počas nemeckej predvolebnej kampane. Na niektoré z nich Nemci už svoje odpovede našli, na iné však jednoznačné odpovede nemajú, a sú tak predmetom politického súboja. Kto by však pred rokom a pol, na vrchole utečeneckej krízy, čakal, že príval utečencov do Európy a najmä do Nemecka zlomí „politický väz“ dlhoročnej kancelárke, mýlil sa.

Jej vyzývateľ Martin Schulz Nemcov nepresvedčil a tí ho zatiaľ, aj napriek počiatočnej zimnej eufórii (tzv. Schulzovho efektu), nepovažujú za spoľahlivú alternatívu. Veď len od marca stratil v prieskumoch takmer 10 percentuálnych bodov a súčasná 24-percentná podpora po polroku kampane je žalostne malá. Politická jar a leto boli v znamení súčasnej kancelárky, ktorá pre takmer dve pätiny Nemcov zostáva jedinou garanciou politickej a hospodárskej prosperity a stability Nemecka.

Pri súčasných číslach Merkelovej podpory je dôležité nezabudnúť na jednu podstatnú vec. Píše sa rok 2017 – pre Angelu Merkelovú dvadsiaty siedmy rok vo vrcholovej politike, z toho dvadsiaty vo vysokých vládnych postoch a dvanásty vo funkcii spolkovej kancelárky. Politická matematika hovorí jasnou rečou. Konzervatívci to však sami nezvládnu.

Čo trápi Nemcov v domácej politike?

Nemecké predvolebné kampane politických strán v posledných rokoch nebývajú príliš konfrontačné. Možno je to aj tým, že toto nie je Merkelovej štýl. Tá je v prvom rade veľkou zástankyňou kompromisu a riešení, na ktorých sa podieľajú všetky dotknuté strany. Od odchodu Gerharda Schrödera z nemeckého politického života akoby sa konfrontačný duch vedenia politickej kampane veľkých strán vytratil.

Gysi či Wagenknecht v ľavicovej Die Linke alebo Petry v Alternatíve pre Nemecko sú tiež veľkí politickí hráči s výbornou, často konfrontačnou rétorikou, ale nie sú vo veľkých stranách. Príchodom Schulza sa však konfrontačný štýl na nemeckú politickú scénu prinavrátil. Svedčí o tom aj jeho osobný útok na Merkelovú spred niekoľkých dní, keď kancelárku nazval „odmeranou a bez kontaktu s realitou“. Tento atak však môžeme s pokojom zaradiť skôr do kategórie prejavov politickej zúfalosti a absencie tém ako úspešnej stratégie. Podobné excesy mu u nemeckých voličov určite voľby vyhrať nepomôžu.

V kampani sa však otvorilo celé spektrum rôznych tém, od prístupu štátu pri riešení dôsledkov utečeneckej krízy, najmä pokiaľ ide o súčasnú integračnú politiku a budúce nastavenie azylovej politiky, po zvýšenie počtu príslušníkov nemeckých policajných zložiek ako garancie bezpečnosti spoločnosti pred zvýšenou hrozbou možných teroristických útokov až po vytváranie nových pracovných miest. V sociálnych otázkach zaznela od ľavice požiadavka na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 12 eur za hodinu či stanovenie minimálneho dôchodku na 1050 eur.

Špecifickou domácou politickou témou, ktorá ovládla nemeckú scénu v poslednom júnovom hlasovaní parlamentu, bola otázka uzatvárania homosexuálnych manželstiev a práva na adopciu detí. Cestu k prijatiu otvorila samotná kancelárka, ktorá síce zákonnú úpravu nepodporila, ale svojim poslancom dovolila hlasovať slobodne.

Zákon nakoniec podporilo 393 poslancov spolkového snemu (226 bolo proti a štyria sa zdržali). Rozumný ťah, ktorým Merkelová dosiahla hneď dve veci naraz – jednak táto téma prestala byť predmetom predvolebnej kampane či prípadnou podmienkou na vstup ostatných politických strán do budúcej koalície s CDU/CSU a na druhej strane išlo o reflektovanie nálad nemeckej verejnosti. Podľa prieskumu ZDF až tri štvrtiny Nemcov manželstvá homosexuálnych párov podporovali, v prípade voličov Merkelovej CDU išlo až o 64 percent.

Ďalšou veľkou vnútropolitickou témou je kritika nemeckého automobilového priemyslu, na pozadí ktorej prebieha diskusia o transformácii a budúcnosti nemeckého hospodárstva. Nie je preto žiadnym prekvapením, že väčšina politických strán si osvojila agendu postupného odklonu od dieselových motorov a prechodu k ekologickej, v tomto prípade elektrickej doprave. Pre Nemcov je to veľká téma aj preto, že v ich automobilovom sektore je podľa údajov Guardianu priamo zamestnaných takmer 800-tisíc ľudí. Schulz tu požaduje kvóty, Merkelová v kritike a potrebe reformy nezaostáva. Pri autách ide o veľa.

Reflexia zahraničnej politiky v nemeckej kampani

V tejto oblasti ide o množstvo tém, čo je v porovnaní s predošlými kampaňami podstatný rozdiel. Jedným z najväčších šokov bolo vyhlásenie šéfa liberálov Lindnera o tom, že Nemecko by malo tolerovať súčasný status quo na Kryme a de facto tak legitimizovať ruskú anexiu tohto polostrova. Navyše tu ide o výrok v rozpore s ich vlastným programom. O prekvapenia sa postaral aj Schulz pri témach odsunu jadrových zbraní vo vlastníctve USA z nemeckého územia, kritike štátov Európskej únie, ktoré nie sú ochotné podieľať sa na solidarite pri prerozdeľovaní utečencov, či nesúhlase s kancelárkou, pokiaľ ide o zvýšenie vojenských výdavkov Nemecka.

Rozruch prinieslo aj augustové vymenovanie bývalého kancelára Schrödera do predstavenstva Rosneftu, aj pokiaľ ide o budúcnosťou projektu Severný prúd 2 či katastrofálny vzťah s Tureckom. Témou bola, pochopiteľne, aj európska (duo s Francúzskom, reforma eurozóny) a globálna politika Nemecka (samit G20, boj proti klimatickým zmenám).

Dominantná CDU/CSU a boj o tretie miesto

CDU/CSU je dnes na impozantnej úrovni 38 percent, SPD má len 24. Do Spolkového snemu by sa celkovo dostalo až šesť strán, čo by bolo historickým maximom. Svedčí to najmä o veľmi podobnom trende, aký sledujeme aj na slovenskej politickej scéne – značnej fragmentácii. Zo zvyšných štyroch menších strán sa dlho darilo mimoparlamentným liberálom pod vedením Lindnera, ktorí sa v prieskumoch držia na úrovni deviatich percent. Po Lindnerovej „afére Krym“ však preferenčne padajú.

Na podobnej úrovni je aj ľavicová strana die Linke, ktorú do nadchádzajúcich volieb vedú dvaja lídri – Bartsch a Wagenknecht. Preferencie Zelených/Zväzu 90 dlhodobo mierne klesajú, nachádzajú sa však v bezpečnej zóne zvoliteľnosti. To isté možno tvrdiť aj o Alternatíve pre Nemecko, ktorá síce v posledných prieskumoch mierne poskočila, ale stále to nie sú dvojciferné čísla, ako to bolo pred rokom. V každom prípade pre Alternatívu bude akýkoľvek výsledok nad päť percent historickým úspechom.

Dostávame sa teda do finišu, tri týždne však môžu v politike znamenať veľa. Spomeňme si napríklad na Ficovo obvinenie SDKÚ vo voľbách v roku 2010, ktoré podstatne ovplyvnilo Dzurindovu predvolebnú stratégiu a povolebnú matematiku. V prípade nemeckej kampane je vidno, že najmä Schulz v poslednom čase skúša všetky možné prostriedky, ktoré by mohli zapôsobiť na nerozhodnutých nemeckých voličov. Výsledky môžu pokojne priniesť patovú situáciu, kde jediným riešením bude opäť Veľká koalícia. Ak by však liberáli dosiahli výsledok okolo desiatich percent a CDU/CSU si udrží súčasné preferencie, Merkelová môže pomýšľať aj na obnovenie tradičnej čierno-žltej dvojkoalície.

Schulzovou alternatívou by bola štvorročná odysea v opozičných poslaneckých kreslách a prípadný comeback v roku 2021.

Jeho poslednou šancou niečo zmeniť v súčasných voľbách je tak nedeľňajší televízny duel, pretože kancelárkin tím súhlasil len s jednou priamou televíznou konfrontáciou. Možno aj preto, že počas troch predchádzajúcich kampaní Merkelová ešte nikdy ako víťazka z televíznych duelov neodišla. Ten nedeľňajší bude vysielaný súčasne štyrmi televíziami ARD, ZDF, RTL a SAT1 pod patronátom hviezd nemeckej moderátorskej politickej scény – Illner (ARD), Kloepell (ZDF), Maischberger (ARD) a Strunz (Sat1).

Očakáva sa, že tento duel bude sledovať 15 miliónov nemeckých divákov. Dosť na to, aby Schulz zahviezdil. Dosť na to, aby mu to Merkelová nedovolila. Uvidíme už túto nedeľu o štvrť na deväť.

 

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Olaf Scholz

Komentáre

Teraz najčítanejšie