nedeľa

Ľuboš Lorenz: Nechápem, prečo zo mňa ruská ambasáda a naša polícia proti mojej vôli vyrábajú hrdinu

Som si istý, že tento proces vyhrám, tvrdí výtvarník po troch nociach v cele.

Ľuboš Lorenz a advokáti Daniel Lipšic s Romanom Frnčom po prepustení. Foto – TASR

ĽUBOŠ LORENZ sa narodil v roku 1982 v Košiciach, pôsobí ako výtvarník a aktivista. V roku 2015 spolu s umelcom Petrom Kalmusom farbou pomaľovali pamätník komunistického politika Vasila Biľaka v Krajnej Bystrej. V roku 2016 sa to isté pokúsili urobiť s pamätnou tabuľou komunistického prokurátora Jána Pješčaka vo Veľkom Lipníku. Pri tejto akcii ho napadol starosta obce a spôsobil mu zranenia. Aktuálne bol tri noci zadržiavaný políciou v cele za strhnutie kosákov s kladivami z pomníka obetiam 2. svetovej vojny v Košiciach. Prokurátor mu najskôr navrhol väzobné stíhanie, na súde však svoju žiadosť stiahol, a tak bol prepustený na slobodu.

Váš kamarát, umelec Peter Kalmus, má na krku obžalobu za poškodenie kosákov a kladív na pomníku v Košiciach, ktorého sa mal údajne dopustiť v auguste 2016. Napriek tomu ste odtiaľ v stredu 30. augusta tohto roku strhli ďalších šesť symbolov komunizmu a ďalšie dva poškodili. Nemali ste vzhľadom na postup štátu voči Kalmusovi obavy?

Pripomínam, že 21. augusta tohto roka sme tie kosáky s kladivami dávali dole asi šiesti. Vtedy sme od nich pomník kompletne oholili. O sedem dní neskôr ich tam košická správa mestskej zelene nalepila znovu – vraj pri príležitosti blížiaceho sa sviatku Slovenského národného povstania. Oni si snáď vážne myslia, že SNP znamená Sovietske národné povstanie.

Ihneď som chcel zasiahnuť, lenže som bol v Bratislave a priatelia ma odhovorili, aby som cestoval proti noci. Keby som ich neposlúchol, kosáky s kladivami by boli dole najneskôr 29. augusta. Takto som to musel urobiť až na ďalší deň.

Vtedy sa už predsa vedelo, že miesto po poslednom strhávaní symbolov komunizmu zvyknú strážiť policajti.

Už keď som tam prišiel, videl som auto dopravných policajtov. Bolo mi však jasné, že konám v súlade so zákonom, takže som očakával, že polícia mi v tom skôr pomôže a bude ma chrániť. Dával som predsa dole symboly, ktoré boli na pomníku nalepené v rozpore s viacerými zákonmi.

Zaistili vás okolo tretej popoludní. Svoje konanie ste vysielali v priamom prenose na Facebooku.

Vysielal som to, lebo som tušil, že to nemusí dopadnúť dobre. Videom som chcel byť chránený. Práve preto som si bral aj knižku. Myslel som si, že ju budem čítať počas čakania na výsluch. Ani vo sne som nič netušil o akomsi skrátenom vyšetrovaní a o tom, že ma môžu držať v cele až tri noci. Vedieť to, asi by som akciu nevykonal pred očami policajtov.

Veľmi dobre totiž vedeli, že trest, ktorý mi za to hrozí, je banálny, a tak sa snažili maximálne mi to skomplikovať, kým ma ešte majú vo svojej moci. Odporné. Som si absolútne istý, že nakoniec ma budú musieť zbaviť všetkých obvinení, lebo som neporušil jediný paragraf jediného zákona.

Prišiel zo strany polície aspoň náznak pochopenia pre váš čin?

Je to paradox, ale najviac pochopenia prejavil policajt, ktorý ma zaistil. Rozprávali sme sa, kým som čakal na výsluch. Správal sa veľmi korektne a slušne.

Zaistil vás. Ak mal pre vás pochopenie, stačilo mu obrátiť zrak inam, nie?

Chápem, že zasiahol, lebo vtedy vôbec nevedel, o čo ide. A keď už ma zaistil, musel podať aj hlásenie. Pevne preto verím, že som týmto svojím prípadom detailne vysvetlil danú tému mnohým policajtom. Nabudúce už možno budú konať inak.

Ako sa k vám policajti správali?

Boli ku mne mimoriadne odporní a hnusní. Už keď ma vzali do auta, nechali ma dlho čakať, pričom na ňom zavreli všetky okná. Bolo strašne teplo, domáhal som sa vetrania, ale policajt – to už bol iný než ten dopravný – mi len cynicky odvrkol, že som to mal robiť v noci.

Ďakujem mu za radu, podobné akcie však robím aj v noci už dávno. Keď sa tam potom náhodne zjavila televízia, začal na mňa vykrikovať, že tak o toto mi teda išlo – o medializáciu a popularitu. Klasická tupá narážka od tupého človeka. Nakoniec mi aj tresol dverami do nohy.

Iný policajt mi odmietol posunúť v aute sedadlo, hoci videl, že mám vážny problém v ňom sedieť. Doslova som ho prosil. Reagoval tým, že som obmedzený na osobnej slobode. Na moje slová, že nemá právo ma týrať, povedal, že to musím strpieť. Bol to taký typický maličký a zakomplexovaný policajt, ktorý si potreboval dokazovať, aký je dôležitý, hoci tiež netušil, o čo ide.

To sa nik z policajtov nesprával slušne?

Tí, čo ma odvádzali do cely predbežného zadržania na prvú noc, boli slušní. Slušní boli aj policajti, ktorí ma brali na súd v deň prepustenia. Ostatní nešetrili hlúpymi narážkami a trápnymi vtipmi typu, že som mal sedieť doma a nič by sa nestalo. Reagoval som, že nič by sa nestalo, keby sedeli doma oni. Vyšetrovateľ sa celý čas len nechutne škeril a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Prípad Lorenz

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102226 z vás dostáva správy e-mailom