Denník N

Ľuboš Lorenz: Nechápem, prečo zo mňa ruská ambasáda a naša polícia proti mojej vôli vyrábajú hrdinu

Ľuboš Lorenz a advokáti Daniel Lipšic s Romanom Frnčom po prepustení. Foto – TASR
Ľuboš Lorenz a advokáti Daniel Lipšic s Romanom Frnčom po prepustení. Foto – TASR

Som si istý, že tento proces vyhrám, tvrdí výtvarník po troch nociach v cele.

ĽUBOŠ LORENZ sa narodil v roku 1982 v Košiciach, pôsobí ako výtvarník a aktivista. V roku 2015 spolu s umelcom Petrom Kalmusom farbou pomaľovali pamätník komunistického politika Vasila Biľaka v Krajnej Bystrej. V roku 2016 sa to isté pokúsili urobiť s pamätnou tabuľou komunistického prokurátora Jána Pješčaka vo Veľkom Lipníku. Pri tejto akcii ho napadol starosta obce a spôsobil mu zranenia. Aktuálne bol tri noci zadržiavaný políciou v cele za strhnutie kosákov s kladivami z pomníka obetiam 2. svetovej vojny v Košiciach. Prokurátor mu najskôr navrhol väzobné stíhanie, na súde však svoju žiadosť stiahol, a tak bol prepustený na slobodu.

Váš kamarát, umelec Peter Kalmus, má na krku obžalobu za poškodenie kosákov a kladív na pomníku v Košiciach, ktorého sa mal údajne dopustiť v auguste 2016. Napriek tomu ste odtiaľ v stredu 30. augusta tohto roku strhli ďalších šesť symbolov komunizmu a ďalšie dva poškodili. Nemali ste vzhľadom na postup štátu voči Kalmusovi obavy?

Pripomínam, že 21. augusta tohto roka sme tie kosáky s kladivami dávali dole asi šiesti. Vtedy sme od nich pomník kompletne oholili. O sedem dní neskôr ich tam košická správa mestskej zelene nalepila znovu – vraj pri príležitosti blížiaceho sa sviatku Slovenského národného povstania. Oni si snáď vážne myslia, že SNP znamená Sovietske národné povstanie.

Ihneď som chcel zasiahnuť, lenže som bol v Bratislave a priatelia ma odhovorili, aby som cestoval proti noci. Keby som ich neposlúchol, kosáky s kladivami by boli dole najneskôr 29. augusta. Takto som to musel urobiť až na ďalší deň.

Vtedy sa už predsa vedelo, že miesto po poslednom strhávaní symbolov komunizmu zvyknú strážiť policajti.

Už keď som tam prišiel, videl som auto dopravných policajtov. Bolo mi však jasné, že konám v súlade so zákonom, takže som očakával, že polícia mi v tom skôr pomôže a bude ma chrániť. Dával som predsa dole symboly, ktoré boli na pomníku nalepené v rozpore s viacerými zákonmi.

Zaistili vás okolo tretej popoludní. Svoje konanie ste vysielali v priamom prenose na Facebooku.

Vysielal som to, lebo som tušil, že to nemusí dopadnúť dobre. Videom som chcel byť chránený. Práve preto som si bral aj knižku. Myslel som si, že ju budem čítať počas čakania na výsluch. Ani vo sne som nič netušil o akomsi skrátenom vyšetrovaní a o tom, že ma môžu držať v cele až tri noci. Vedieť to, asi by som akciu nevykonal pred očami policajtov.

Veľmi dobre totiž vedeli, že trest, ktorý mi za to hrozí, je banálny, a tak sa snažili maximálne mi to skomplikovať, kým ma ešte majú vo svojej moci. Odporné. Som si absolútne istý, že nakoniec ma budú musieť zbaviť všetkých obvinení, lebo som neporušil jediný paragraf jediného zákona.

Prišiel zo strany polície aspoň náznak pochopenia pre váš čin?

Je to paradox, ale najviac pochopenia prejavil policajt, ktorý ma zaistil. Rozprávali sme sa, kým som čakal na výsluch. Správal sa veľmi korektne a slušne.

Zaistil vás. Ak mal pre vás pochopenie, stačilo mu obrátiť zrak inam, nie?

Chápem, že zasiahol, lebo vtedy vôbec nevedel, o čo ide. A keď už ma zaistil, musel podať aj hlásenie. Pevne preto verím, že som týmto svojím prípadom detailne vysvetlil danú tému mnohým policajtom. Nabudúce už možno budú konať inak.

Ako sa k vám policajti správali?

Boli ku mne mimoriadne odporní a hnusní. Už keď ma vzali do auta, nechali ma dlho čakať, pričom na ňom zavreli všetky okná. Bolo strašne teplo, domáhal som sa vetrania, ale policajt – to už bol iný než ten dopravný – mi len cynicky odvrkol, že som to mal robiť v noci.

Ďakujem mu za radu, podobné akcie však robím aj v noci už dávno. Keď sa tam potom náhodne zjavila televízia, začal na mňa vykrikovať, že tak o toto mi teda išlo – o medializáciu a popularitu. Klasická tupá narážka od tupého človeka. Nakoniec mi aj tresol dverami do nohy.

Iný policajt mi odmietol posunúť v aute sedadlo, hoci videl, že mám vážny problém v ňom sedieť. Doslova som ho prosil. Reagoval tým, že som obmedzený na osobnej slobode. Na moje slová, že nemá právo ma týrať, povedal, že to musím strpieť. Bol to taký typický maličký a zakomplexovaný policajt, ktorý si potreboval dokazovať, aký je dôležitý, hoci tiež netušil, o čo ide.

To sa nik z policajtov nesprával slušne?

Tí, čo ma odvádzali do cely predbežného zadržania na prvú noc, boli slušní. Slušní boli aj policajti, ktorí ma brali na súd v deň prepustenia. Ostatní nešetrili hlúpymi narážkami a trápnymi vtipmi typu, že som mal sedieť doma a nič by sa nestalo. Reagoval som, že nič by sa nestalo, keby sedeli doma oni. Vyšetrovateľ sa celý čas len nechutne škeril a smial, pohŕdavo mi opakoval, že musí ísť striktne podľa zákona, strápňoval sa hlúpymi poznámkami.

V kancelárii mal nálepky Thor Steinar, obľúbenej značky oblečenia neonacistov. Na Pribinovej ulici asi dodnes sídli verejná bezpečnosť a na poschodí gestapo.

Silné slová, nie?

Nie. Neskôr som sa dozvedel, že už v prvý večer sa ku mne snažil dostať môj priateľ a advokát Roman Frnčo, ale nepodarilo sa mu to.

Akým právom tiež neskôr pri mojej debate s advokátom, kde máme zo zákona právo na súkromie, boli prítomní policajti? Nevadí, aspoň sa dozvedeli, čo si naozaj myslím o vyšetrovateľovi. O to otvorenejšie som hovoril.

O dôslednosti polície najviac svedčí to, že ma posadila na lavicu, kde ma stále niečo tlačilo. Podľa obrysov na koženke, ktorou bola potiahnutá, som pochopil, že tam niečo je. Z diery v čalúnení som nakoniec vytiahol injekčnú striekačku.

Chápete – policajti sú tak mimo, že narkoman si priamo u nich schová striekačku a oni ju nenájdu! Absurdné.

Čo ste vypovedali pred vyšetrovateľom?

Odmietol som vypovedať, lebo bolo zbytočné znovu hovoriť pravdu, ktorú všetci poznajú – že som nič neporušil, naopak, zabraňoval som porušovaniu zákona. Nemalo by to zmysel.

Vyšetrovateľ mi pritom vážne tvrdil, že čokoľvek nalepené na pomníku je súčasťou pamiatky a nesmie sa to dať dole, lebo by to bola dehonestácia. Spýtal som sa ho, či sa to týka aj nalepenej žuvačky. Reagoval, že nepochybne vidím rozdiel medzi kosákmi s kladivami a žuvačkou.

Povedal som, že to je pravda – žuvačka nie je symbolom zločineckého režimu. A kým žuvačka by časom odpadla sama, kosákom s kladivami som musel pomôcť.

Ako ste trávili čas v cele predbežného zadržania?

Od kamarátky som tesne pred zadržaním dostal Mňačkovu knihu Ako chutí moc. Dovolili mi ju vziať si so sebou, takže som prvé dve noci čítal a konfrontoval obsah knihy s realitou.

Tušili ste, čo sa deje vonku?

Nejaké informácie zvonku som mal od advokáta – že ľudia protestujú aj v Bratislave, že o tom píšu noviny. Dokonca, keď ma po prvej noci viezli na výsluch, policajti priamo do vysielačky dostali pokyn, aby ma doviedli zadným vchodom, nech nevidím vonku šaškovať protestujúcich. Tým však len upriamili moju pozornosť na to, že tam niekto je.

O to ľahšie sa mi to potom celé znášalo. Neviem si predstaviť, ako nepríjemne by sa na mojom mieste cítil nevinný človek, ktorý nie je známy na verejnosti. Nemal by žiadnu podporu. Byť zadržaný na niekoľko dní pritom nie je vôbec príjemné.

Premýšľal som aj nad politickými väzňami bývalého režimu, ktorí museli stáť v Jáchymove celú noc vo vode, ktorých mlátili a ktorí netušili, či odtiaľ po dlhých rokoch niekedy vyjdú živí. To boli skutoční hrdinovia, ja hrdinom určite nie som. Navyše, na rozdiel od tých, ktorých mučili komunisti, ja mám istotu, že to celé vyhrám.

Čo ste si pomysleli, keď ste sa dozvedeli, že prokurátor vám navrhuje väzbu?

Nič. Navrhol to známy proharabinovský prokurátor. Jednoducho som mal na tohto zákerného „Urválka“ šťastie. Arogantné štátne zložky dokonca odmietli návrh môjho advokáta, aby sa pamiatkový úrad vyjadril, či sú kosáky s kladivami vôbec chránené alebo nie.

Stanovisko úradu je pritom jednoznačné – nie sú. Chceli sme to doplniť do spisu, vyšetrovateľ však o tom nechcel ani počuť. Dobre sa totiž zabával na mojej bezmocnosti a na tom, že pôjdem do väzby. Jeho selektívne vnímanie zákona bolo neuveriteľné.

Faktom je, že tie kosáky s kladivami v minulosti opakovane strhlo množstvo ľudí. Niektorých polícia neriešila vôbec, iní dostali pokutu, len vy ste sa zrazu ocitli v cele predbežného zadržania a so žiadosťou prokurátora, aby ste ostali vo väzbe. Je to v ostrom kontraste s tým, že keď to isté nedávno urobil bývalý politický väzeň, ani ho len nevypočúvali.

Lebo vedeli, že by to bola strašná hanba – trestať obeť komunistického režimu za to, že strhol jeho symboly? Nedokázali by to vysvetliť. Takto v praxi vyzerá sovietska, teda selektívna rovnosť pred zákonom.

Je za tým výrazný vplyv ruskej ambasády. Priznala sa sama vyhlásením, že sa cíti strhnutými kosákmi a kladivami pobúrená. Mentálne sa tým prihlásila ku komunistickému režimu. Pravda je pritom taká, že stíhať by mali ľudí, ktorí tam tie symboly zla lepia.

Konkrétne?

Kto ambasáde okamžite sľúbil, že dá veci do poriadku, čo v praxi znamená opätovné nalepenie kosákov a kladív? Primátor Richard Raši. Na vine je teda Smer a ruská ambasáda. Je šialené, že Raši má svoje velenie v Kremli.

V Červenej armáde predsa bojovali aj príslušníci iných národov ako ruského. Ten pomník je večne pomočený, špinavý, popraskaný, sčasti rozobratý a zdemolovaný, sú tam aj odpadky, to však nikoho nezaujíma. Podstatné pre mentálnych komunistov je, aby tam boli symboly zločineckého režimu.

Mnohí vás obviňujú, že dehonestujete pamiatku vojakov, ktorí nás oslobodili.

Nezmysel, veď práve Peter Kalmus k pomníku priniesol aj kvety. Urobil to, aby si už nik nedovolil spochybňovať, že si obetu tých vojakov vážime.

Títo vojaci nemôžu za to, pod akým velením a proti komu bojovali. Svoj život položili za to, aby vyhnali fašizmus, a za to im patrí moja obrovská vďaka aj úcta. Ak by už nešlo o nič iné, tak práve z úcty k týmto vojakom tam kosáky a kladivá nemajú čo hľadať.

Kto kde vzal, že to všetko boli komunisti? Pomery v Červenej armáde boli hrozné, tí vojaci boli bití z oboch strán – protivníkom aj vlastnými ľuďmi. O to väčšia je moja vďaka, že odtiaľto dokázali vyhnať fašistov.

Po oslobodení však prichádza sloboda. Bola tu? Vinou komunistov sme sa jej nedočkali. Za to však spomínaní vojaci rozhodne nemôžu. Kosáky s kladivami by nepochybne urazili aj ich.

Aká je vaša vnútorná motivácia riešiť problém práve týmto spôsobom? Priveľa ľudí vás nazýva bláznom, šašom, exhibicionistom či výtržníkom, ktorý sa nevie inak zviditeľniť. Argumentujú tým, že protestovať proti komunistickému režimu sa dá aj dôstojnejšie, že toto je trápne.

Na hrubé vrece patrí hrubá záplata. Čo znamená protestovať dôstojne? Veď komunisti po takzvanom oslobodení zlikvidovali obrovské množstvo ľudí priamo z Košíc. Koľkých odvliekli do gulagov? Už sa zabudlo, že Sovietsky zväz našich ľudí zneužíval ako lacnú pracovnú silu?

Môj protest je adekvátny. Komunistický režim zničil životy státisícom ľudí v Československu, v celosvetovom meradle ide o systém, ktorý má na svedomí najviac obetí.

Komunisti niekam umiestnia vulgárne symboly a mne chcú kázať o slušnosti? Moja reakcia bola správna a slušná. Ak do mňa niekto strieľa, je nebodaj neslušné opätovať streľbu? To snáď nie. Ak niekto propaguje zlo, je mojím právom to zastaviť.

Nabudúce to teda urobíte znovu?

K tomu sa nechcem vyjadrovať. Nerád dávam sľuby, potom sa nimi cítim viazaný. Sľuby sa majú plniť.

Tak inak – zmenilo takmer štvordňové zadržanie váš prístup k veci? Cítite po krokoch polície a prokuratúry čosi ako strach, respektíve aspoň neistotu?

Ukázalo sa, čo všetko sú tieto zložky schopné urobiť len na základe zvláštnych tlakov zhora. Faktom je, že ma to celé najmä posilnilo. Rozhodne ma to nezastrašilo.

Vo vašom prípade sa angažoval aj prezident Andrej Kiska. Hovoril s generálnym prokurátorom, ktorý mu príde kroky svojich ľudí osobne vysvetliť. Ako vnímate celkovú vlnu podpory na vašu adresu?

Som za ňu veľmi vďačný a chystám sa všetkým poďakovať aj osobne, respektíve aspoň cez správy a status na Facebooku. Reakcia prezidenta ma príjemne prekvapila. Myslel som si, že zasiahnuť môže, až keď príde k najhoršiemu, dokonca by som sa nečudoval, keby teraz nekonal.

Rozhodne sa však chcem poďakovať najmä svojim dvom advokátom – Romanovi Frnčovi a Danielovi Lipšicovi, ktorí okamžite zmenili svoj súkromný program a pomohli mi, pričom to urobili zdarma. Ani mi o tom vopred nepovedali.

Chcem poďakovať aj politikom ako Alojz Hlina, ministerka Lucia Žitňanská, Peter Osuský, František Šebej, Ondrej Dostál a ďalší, ktorí stáli na mojej strane, všetkým občanom, čo ma podporili v uliciach či na internete, ale aj médiám, ktoré nedovolili, aby sa tá nezákonnosť predlžovala. Priznávam pritom, že počas zadržiavania som si aj želal, aby vonku vznikol nejaký tlak.

Dôvod?

Hoci je isté, že tento proces vyhrám, nebyť tlaku verejnosti a médií, asi by som dnes vonku nebol. Pustili by ma možno o týždeň. A už tri noci vo väzbe sú fakt sila, ktorú neprajem nikomu.

Pár dní pred vaším zadržaním zverejnil svoj názor na vaše akcie s Petrom Kalmusom aj novinár Martin Hanus z portálu postoj.sk. Podľa neho z tých činov cítiť trápnosť, výstrednosť, nevkus. Strhávaním kosákov a kladív 21. augusta ste vraj prekročili hranicu, z čoho on cíti „nepatričnosť a sebastrednosť“. Odhliadnuc od toho, že Kalmusa obvinil krivo, lebo ten v daný deň nič nestrhával, dokážete rozumieť takémuto pohľadu?

Ten hnus som čítal. Všetci slušní ľudia stoja na našej strane. Na akú sa postavil on, je jeho vec. Skutočný antikomunista nemá rád kosáky a kladivá, respektíve nemôže tolerovať ich propagáciu. Inak totiž toleruje netoleranciu.

Že však na nás nadávajú takíto ľudia, je v poriadku, pre mňa to nič neznamená. Spomínaný článok čosi svedčí akurát tak o Hanusovi, nie o nás.

Citujem z neho: „Kalmusa a Lorenza verejné ocenenie elity zjavne povzbudilo k ďalším demoláciám, na ktoré dnes netreba veľa odvahy, ale najmä chuť provokovať – napokon, obaja zaiste poznajú zákony, takže nevyhnutné opletačky s políciou sú len vopred zakalkulovanou súčasťou umeleckej exhibície.“

Na rozdiel od Hanusa zákon poznám. Keby sa dodržiaval, žiadne opletačky s políciou by nevznikli. Sebastredný a nepatričný bol ten článok, nie moje konanie.

O zmene formy teda neuvažujete?

Polícia mi ukázala, že dokáže človeka šikanovať, hoci koná v súlade so zákonom. V podstate teda môže hocikoho šikanovať aj za nič. Ako sa dá potom zmeniť forma protestu? Vzhľadom na to, čo sa stalo, je moja forma protestu irelevantná, lebo faktom je, že ma polícia buzerovala za niečo, čo mala urobiť sama.

Čo vás prekvapuje na celej veci najviac?

Absolútne nechápem, prečo zo mňa ruská ambasáda a polícia proti mojej vôli vyrába hrdinu. Ja sa o to nesnažím, žiadnym hrdinom nie som. Dajú ma do cely, hoci vedia, že verejnosť aj médiá si to všimnú a že sa im to vráti ako bumerang? Zvláštne uvažovanie.

Už doteraz ste boli terčom obrovských „hejtov“ a vyhrážok na Facebooku. Neobávate sa, že sa to ešte zhorší?

Nie, lebo ak by som mal dnes reagovať na každú podpornú správu, ktorá mi prišla za posledné dni, budem odpovedať celý deň. Aj si ho nájdem. Ak by som mal odpovedať na všetky nenávistné, výhražné a urážlivé správy za rovnaké obdobie, vybavil by som to za dve minúty.

Situácia sa teda úplne otočila. A možno sa stalo len to, že tých štyroch trollov už nebaví zakladať si stále nové účty, keďže ich vždy rovno zablokujem.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Prípad Lorenz

Rozhovory

Teraz najčítanejšie