Denník N

Keď budhisti šíria strach, vyháňajú moslimov a Su Ťij s tým nič neurobí

Na úteku do Bangladéša. Foto – AP
Na úteku do Bangladéša. Foto – AP

Sú moslimovia, nemajú žiadne občianstvo a v desaťtisícoch utekajú pred masakrami. „Riešenie zúfalej situácie Rohingov je veľmi zložité, prakticky nemožné,“ hovorí slovenský expert Richard Turcsányi priamo z Barmy.

Každý deň ich prídu tisíce. Prechádzajú cez zablatené cesty a rozvodnené potoky v džungli, aby sa dostali do relatívneho bezpečia v Bangladéši. A utiekli tak z Barmy pred hroziacimi masakrami zo strany budhistickej väčšiny.

Už je to týždeň, čo v najchudobnejšom barmskom štáte Rachine znovu vypuklo nábožensky a etnicky motivované násilie. Na jeho začiatku militatní Rohingovia zaútočili na vládne jednotky a tie neváhali s tvrdou reakciou.

OSN odhaduje, že odvtedy počet Rohingov – moslimskej menšiny v Barme – na úteku do Bangladéša prekročil 73-tisíc. Už predtým žilo v zúfalých podmienkach na úteku okolo 400-tisíc Rohingov, teraz sa k nim môže pridať ďalších stotisíc.

„Niektorí sú vyziabnutí, vyčerpaní a vyhladovaní s apatickými bábätkami, s ešte dlhou cestou k utečeneckému táboru,“ opisuje New York Times dramatickú situáciu na hraniciach medzi Barmou a Bangladéšom, ktorú Rohingom komplikujú typické monzúnové dažde.

„Bijú nás a strieľajú po nás. Veľa ľudí zahynulo. Veľa žien znásilnili a zavraždili,“ povedala o násilnostiach pre CNN Hamida Begumová, jedna zo žien na úteku v preplnenom bangladéšskom utečeneckom tábore.

Podľa OSN patria Rohingovia medzi najprenasledovanejšie menšiny na svete.

Zastaviť násilie? Takmer nemožné

„Riešenie situácie v západnom štáte Rachine je veľmi zložité, prakticky nemožné. Existujú navyše obavy, že násilie sa presunie aj do ďalších častí Barmy, kde prevláda pocit, že mierový proces je neúspešný,“ rozpráva pre Denník N slovenský odborník na Áziu Richard Turcsányi.

Atmosféru nenávisti v tejto vyše 50-miliónovej krajine v juhovýchodnej Ázii sleduje osobne už mesiac.

Mjanmarsko, ako štát oficiálne premenovala chunta, je etnicky veľmi fragmentovaná krajina. Približne dve tretiny jeho obyvateľstva tvoria etnickí Barmčania, zvyšnú tretinu predstavujú desiatky rôznych etník. Podľa Turcsányiho žijú najmä pri hraniciach s ostatnými krajinami – teda s Bangladéšom, Indiou, Čínou, Laosom a Thajskom.

„Barmčania sú budhisti a tvoria asi 85 percent obyvateľstva. Celkovo sú však tieto čísla veľmi nespoľahlivé. Vláda sa totiž z politických dôvodov snaží zvýšiť pomer budhistov aj Barmčanov v populácii,“ hovorí slovenský analytik. Svoju krajinu, Mjanmarsko, vníma väčšinové obyvateľstvo ako posvätnú krajinu budhizmu. „Veria, že budhizmus sa sem dostal ešte počas života samotného Budhu. Aj hlavná pagoda v Rangúne Šwedagon a iné pamiatky boli podľa legendy založené ešte počas života zakladateľa budhizmu,“ dodáva Turcsányi.

Keď k tomu prirátame skutočnosť, že mnohí budhistickí mnísi sú okrem silného náboženského presvedčenia aj skalopevne nacionalisticky založení a cítia veľkú potrebu uchrániť Barmu ako budhistickú, máme podľa slovenského experta zarobené na problém. Islam podľa Turcsányiho vnímajú ako nebezpečenstvo, ktoré môže budhizmus v Barme zničiť.

Debata o islame v Barme miestami podľa neho pripomína európsky diskurz o utečencoch z moslimských krajín. „Islam je vnímaný negatívne takmer po celom Mjanmarsku. Pozícia vlády je, že ide o ilegálnych migrantov z Bangladéša, a nielen vláda, ale aj bežní ľudia vrátane predstaviteľov mimovládok ich volajú Bengálci. Celú otázku vnímajú veľmi zjednodušene ako bezpečnostný problém,“ vysvetľuje Turcsányi.

Tento problém sa týka vyše jedného milióna ľudí.

Prečo Su Ťij mlčí

Situácii Rohingov, ktorých sa nedávno zastal aj pápež František pred plánovanou cestou do Mjanmarska, paradoxne nijako nepomáha ani to, že v krajine sa popri chunte dostala k moci aj nositeľka Nobelovej ceny za mier a dlhoročná politická väzenka Su Ťij. Napriek častým nábožensky a etnicky motivovaným masakrom sa odmieta zastať Rohingov.

Su Ťij a predstaviteľ vojenskej chunty. Foto – AP

„Na jednej strane Su Ťij stále nemá situáciu v krajine úplne pod kontrolou, keďže armáda ovláda asi 25 percent parlamentu a ústava jej dáva právo kedykoľvek znovu zaviesť vládu chunty. Takže Su Ťij ju nechce provokovať. Armáda má tiež pod kontrolou najvplyvnejšie ministerstvá ako obranu a vnútornú bezpečnosť. Operácie, ktoré prebiehajú v problematickom štáte Rachine, prebiehajú práve v ich réžii a mimo právomocí Su Ťij,“ hovorí Turcsányi.

Obava z návratu chunty však nie je pre slávnu absolventku z Oxfordu jedinou motiváciou.

„Su Ťij sa na obranu Rohingov nevyjadruje nielen preto, že proti sebe nechce popudiť vojakov, ale preto, že by ju potom kritizovala veľká časť Barmčanov. Tí vo všeobecnosti nemajú radi zahraničné mimovládky a predstaviteľov, čo kritizujú často neľudské zaobchádzanie s Rohingmi.“

Tretí dôvod je podľa Turcsányiho ten, že obraz globálnej ikony bojujúcej za ľudské práva, ktorý o Su Ťij panuje v zahraničí, sa príliš vzdialil od reality. „Moja skúsenosť po vyše mesiaci v Barme je, že mnohí ľudia sú z nej sklamaní. Ide hlavne o ľudí z občianskej spoločnosti a menšín, ktorí čakali isté zlepšenie. Su Ťij však radšej balansuje medzi tým, čo jej dovoľuje armáda, a snahou neprísť o popularitu medzi väčšinovými Barmčanmi. Stále má veľkú podporu medzi nižšou a strednou vrstvou Barmčanov,“ dodáva Turcsányi.

Zamotaná špirála násilia

Krajina sa podľa neho ocitla v špirále násilia, pri ktorej je veľmi ťažké povedať, kto ju začal. Tentoraz to zrejme boli militanti spomedzi Rohingov, ktorí zaútočili na barmských policajtov. Rohingovia sa bránia, že sa len snažia vydobyť si rovnaké práva, ako majú ostatní.

Väčšina z nich je bez dokumentov, odsúdená na život bez perspektívy a bezpečia.

„Niektorí z nich naozaj žili po celé generácie v Barme, niektorí prišli z Bangladéša. Mnohí mali barmské občianstvo, ale po jeho reforme v 80. rokoch oň prišli. Preto je ťažké určiť, kto má naň nárok a kto nie. Moja osobná skúsenosť je, že pokiaľ nie sú etnickí Barmčania, je pre nich mimoriadne ťažké získať občianstvo a spolu s ním aj základné ľudské práva,“ rozpráva Turcsányi. Podobný názor majú inšpekcie OSN.

„Nezostali žiadne dediny, žiadni ľudia,“ cituje New York Times 46-ročného farmára, ktorý je po vládnych masakroch už štvrtý deň na úteku. Human Rights Watch zdokumentovalo na základe satelitných snímok veľké škody spáchané požiarom. V jednej dedine narátali sedemsto zničených budov.

Z násilia sa obviňujú obe strany.

Genocída Rohingov

Teraz najčítanejšie