Potrebujú Vysoké Tatry tento festival?

Dá sa rozčuľovať, že toto do hôr vôbec nepatrí. Rovnako sa to dá zľahčovať slovami, že Tatry majú úplne iné a oveľa väčšie problémy, alebo sa tešiť, že vám víkend spríjemnila dobrá hudba v peknom prostredí. Každá zo spomínaných možností má svoje argumenty.

Po návšteve prvého ročníka festivalu Tatra Flowers, ktorý sa cez víkend konal na niekoľkých miestach vo Vysokých Tatrách, sa to dá zhrnúť tak, že jeho najvášnivejší odporcovia sedeli doma pri počítačoch a tapetovali sociálne siete komentármi, kým zástancovia prišli osobne. To isté sa stáva Pohode. Kto na nej nebol, predstavuje si ju úplne inak, aká naozaj je.

Čím vyššie, tým tichšie

Keď po troch hodinách odkedy sme zaparkovali auto v Smokovci, prichádzame v nadmorskej výške 2000 metrov k Téryho chate, nevidíme a nepočujeme nič. Je hmla, až keď sme úplne blízko, začnú sa ozývať prvé tóny. Okolo členov sláčikového kvarteta stojí pár desiatok zvedavcov. Akustické nástroje sú bez akéhokoľvek ozvučenia, ich zvuk sa po pár metroch stráca.

Muzikanti po necelých pätnástich minútach vyhlásia, že v tomto počasí to ďalej nepôjde a že koncert dohrajú o štvrtej v hoteli na Hrebienku. Téryho chata je plná turistov, ktorí sa občerstvujú. Mnohí vôbec netušia, že sa práve koná nejaký festival.

„To sa tu takto hráva stále?“ pýtajú sa nás dve ženy v strednom veku z Čiech. Keď im vysvetlíme, o čo ide, a dozvedia sa, že večer vystúpi na Štrbskom Plese Jana Kirschner so SĽUK-om, poďakujú a hovoria, že sa tam pôjdu pozrieť.

Len o deň predtým, v piatok, to tu vyzeralo úplne inak. Bolo o viac než desať stupňov teplejšie a celá Malá Studená dolina so štítmi bola nasvietená slnkom. Voľný deň, ideálny na túru.

„Za celý deň sa tu mohlo premlieť vyše tisíc ľudí,“ odhadujú chalani, ktorí obsluhujú na Téryho chate. Plno bolo vnútri aj vonku, na plošine nad chatou stáli a sedeli ľudia počúvajúci špeciálny koncert skupiny Billy Barman. Unplugged v pravom slova zmysle – bez bicích, bez mikrofónov, bez gitarových komb a akejkoľvek aparatúry. Iba dve akustické gitary, zvonkohra, husle a speváčky zo SĽUK-u.

Skôr než si urobíte vlastný názor, je dobré vedieť niekoľko dôležitých informácií a faktov.

Na Téryho chate, na Skalnatom Plese aj na Hrebienku sa všetky koncerty začínali na pravé poludnie a trvali maximálne do 15:00. Teda v časoch, keď sa tam prirodzene pohybuje najviac ľudí. Okrem toho sa ešte hralo v Tatranskej Lomnici – v kostole, na harfe a v parku, kúsok od stanice tatranskej električky. Na Popradskom plese bola len „edukatívno-zážitková zóna TANAP-u“ pre rodiny s deťmi.

Jediný večerný koncert s pódiom a veľkým ozvučením bol v sobotu v areáli skokanských mostíkov na Štrbskom Plese, kde hrala Jana Kirschner. Na pódiu mala len základnú zostavu svojej sprievodnej kapely – gitarista (hral výlučne na španielke), cimbalista, klarinetista, basák a bubeník.

Špeciálnemu miestu speváčka prispôsobila aj playlist, s výnimkou hitoviek Sama a Na čiernom koni, kde sa k nej pridali členovia a členky SĽUK-u, skôr pomalé balady. Posledná skladba doznela pred ôsmou hodinou.

Keď ste počas koncertu Jany Kirschner vyšli z areálu pre štyri tisícky ľudí, už ste hudbu takmer vôbec nepočuli. Presvedčte sa sami, v úplnom závere tohto videa:

Tatra Flowers sa konal so súhlasom vedenia Tatranského národného parku a štátnej ochrany prírody. Neštátni ochranári ešte pred jeho začiatkom protestovali a vyzvali umelcov, aby zvážili svoju účasť. Festival si nevymysleli developeri ani „Bratislaváci“, ale rodák zo Spišskej Novej Vsi, ktorý má eventovú agentúru. Získal podporu hneď troch veľkých partnerov (čo je zriedkavé pri prvých ročníkoch nových akcií) a rozhodol sa urobiť ho bez vstupného, primárne pre bežných návštevníkov Tatier. Niečo ako bonus k občerstveniu za túrou, ako vkusný soundtrack do tejto prírodnej scenérie. Nešlo o to zarobiť čo najviac, vstupenky sa predávali iba na koncert SĽUK-u a Jany Kirschner, aby sa nestalo, že príde viac ľudí, než areál na Štrbskom Plese zvládne.

Dá sa na to pozerať rôznym spôsobom. Pre niekoho to zostane len snahou vymyslieť si akciu, aká tu ešte nebola, zbytočný nápad a pokračovanie premeny národného parku na lunapark. Pre iných spríjemnenie pobytu v horách hudbou, ktorá sa nehráva v komerčných rádiách. Priamo na mieste sme nezaregistrovali nikoho rozčuľovať sa, že prišiel na turistiku, za pokojom a tichom, no niekto mu to kazí. To, samozrejme, neznamená, že takí ľudia neexistujú, len sa cez uplynulý víkend Tatrám radšej vyhli.

Priamo na mieste sme si všimli aj to, že na najvyššie miesto festivalu prišli disciplinovaní ľudia, ktorí za sebou nezanechali neporiadok a spolu s dobrovoľníkmi všetko upratali. Lietajúci dron nad hlavami návštevníkov už bol cez čiaru, ale organizátori tvrdia, že nepatril nikomu z ich tímu, a hneď, keď ho zaregistrovali, požiadali majiteľa, aby ho okamžite stiahol na zem, čomu s ospravedlnením vyhovel.

V každom prípade v sobotu na Téryho chate a v jej okolí nič nenaznačovalo tomu, že deň predtým tam zavítalo veľmi veľa ľudí. Niektorí špeciálne za koncertom skupiny Billy Barman, niektorí len prechádzajúc cestou do Veľkej Studenej doliny. V blízkom okolí chaty sa dali vidieť aj kamzíky, ktoré ani počas hudby nikam neutekali, lebo na prítomnosť ľudí sú už zvyknuté.

Dva úplne iné festivaly

Je to stará dilema. Koľko vlastne ľudí, koľko akcií – a možno ešte dôležitejšie akých akcií – znesú Tatry? Prvé vysokohorské chaty a chodníky k nim začali vznikať už na prelome 19. a 20. storočia, keď je pekne, je na nich cez víkendy plno. Žiadna samota, masovka – v najvyššom stupni ochrany. Dole v osadách dnes rastú nové hotely, penzióny a parkoviská, takže návštevnosť, pochopiteľne, stúpa a pre návštevníkov pribúdajú aj rôzne nové atrakcie. Téryho chata je otvorená celoročne, Slovenský klub turistov už dlho organizuje masový výstup na Kriváň, na Hrebienku sú týždňové medvedie dni, po tatranskej magistrále sa konajú preteky bežcov, developeri by zase radi rozšírili priestory a servis pre lyžiarov.

Keď zostaneme pri hudbe, pri zjazdovkách bežne hučia rádiá a možno neviete, že na Zbojnícku chatu aj na Rysy chatári nechali vyniesť klavíry. A teraz čo, kde sa končí romantika filmu Medená veža? Ani miestni obyvatelia sa nevedia dohodnúť, či je dobre, keď je turistov veľa, alebo naopak.

Po uplynulom víkende sa zdá, že hranicu toho, čo je vo Vysokých Tatrách ešte možné, si najlepšie nastaví sama príroda. Hoci na prelome augusta a septembra tu dlhodobo býva najpríjemnejšie a najstabilnejšie počasie, tentoraz to dopadlo inak a v budúcnosti sa to môže opakovať, pretože takéto výkyvy počasia už počas leta nie sú žiadnou zvláštnosťou.

Celý Tatra Flowers sa v podstate rozdelil na dva festivaly s úplne inou atmosférou. Piatok vyšiel podľa ideálnych predstáv organizátorov aj návštevníkov, v sobotu aj v nedeľu hmla a mrholenie presunuli takmer všetky open-air koncerty do interiérov. Do hotela Hrebienok na Skalnatom Plese do galérie Encián.

Keby to zostalo takto, festival by mal určite o polovicu odporcov menej. Aj organizátori by museli menej improvizovať a nestalo by sa, že návštevníci sa dozvedali informácie o zmenách miest a časov neskoro. Ak organizátori už naozaj myslia na ďalšie ročníky Tatra Flowers, čaká ich ešte veľa vysvetľovania, o čo im vlastne ide, s akým obsahom a v akej forme. Lebo pod slovami hudobný festival si väčšina ľudí stále predstavuje niečo úplne iné než to, čo sa reálne počas uplynulého víkendu vo Vysokých Tatrách udialo.