nedeľa

Ako sme sa postavili k sochám: Symboly zločinov a trest pre umelcov

Od pádu komunistického režimu ubehlo už takmer 28 rokov, ale Slovensko stále rieši otázku, čo s jeho symbolmi. Ľuboš Lorenz sa preto dostal až do väzby.

Ľuboš Lorenz odstránil z pomníka obetiam 2. svetovej vojny v Košiciach kosáky a kladivá z preglejky. Tri noci za to strávil vo väzení. . Foto - TASR

Mnohé komunistické symboly padli už krátko po revolúcii, tie menej významné sa udržali dodnes a zopár ďalších pripomienok komunistickej minulosti vzniklo. Ich existencia a osádzanie polícii neprekáža, keď však výtvarník Ľuboš Lorenz odstránil z pamätníka druhej svetovej vojny v Košiciach kosáky a kladivá, hneď z toho bola väzba.

Neboli to ani pôvodné symboly, tie už predtým niekto ukradol. Nebol to ani Lorenzov prvý pokus upozorniť radikálnym gestom na našu komunistickú minulosť a jej druhý život. A nebolo to ani prvýkrát, čo tento človek za svoj čin symbolicky zaplatil.

Ale nech už ho považujeme za idealistu alebo exhibicionistu, prvýkrát sedel vo väzbe za niečo, čo podľa všetkého trestným činom nie je. Naopak, kosák a kladivo sú symbolmi totalitného režimu, ktorý sme pred vyše štvrťstoročím odmietli a ktorý naše zákony považujú za protiprávny.

Na druhej strane však stojí nie celkom zanedbateľný argument, že tieto symboly boli tiež symbolmi armády, ktorá v druhej svetovej vojne oslobodzovala aj Slovensko od fašizmu.

A aby to bolo ešte komplikovanejšie, do tretice treba dodať, že toto oslobodzovanie zároveň výrazne pomáhalo tomu, aby jednu totalitu rýchlo nahradila druhá, i keď vtedajšie Československo si komunistickú vládu zvolilo aj dobrovoľne.

Symboly útlaku nie sú naším špecifikom

Nie je to však nijaká výnimočná situácia, ktorá sa týka len Slovenska. Problémy so symbolmi starých režimov majú aj iné postkomunistické krajiny alebo dokonca aj krajiny, ktoré o komunizmus ani nezavadili.

Na Ukrajine ohlásili, že odstránili už všetky sochy Leninov. foto - tasr/ap

Príkladom tých prvých je Ukrajina, kde v posledných rokoch strhli viac ako tisícku sôch prvého sovietskeho diktátora Vladimira Iľjiča Lenina. Sovietsky zväz sa rozpadol už koncom roku 1991, no jeho pripomienky tam vydržali aj napriek obrovským stratám na ľudských životoch, ktoré tomuto národu spôsobil komunistický režim, až dodnes. Až Majdan a ruská invázia a okupácia ukrajinských území pohli tamojšiu politickú reprezentáciu a obyvateľstvo k tomu, aby urobili to, s čím sme sa my do veľkej miery vyrovnali už krátko po roku 1989.

Svoju symbolickú kauzu má však aj Nemecko, a to ani nie jeho bývalá komunistická časť. V máji sa vojenská univerzita v Hamburgu rozhodla zvesiť fotografiu bývalého sociálnodemokratického kancelára Helmuta Schmidta, ktorého meno škola nesie, pretože na fotke mal oblečenú uniformu Wehrmachtu. Nanešťastie,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |