Denník N

Finančný analytik vymyslel so svojimi deťmi hru na motívy Dobšinského rozprávok

Autor hry Rozprávkari Matúš Teplický so zdrojom svojej inšpirácie – Dobšinského rozprávkami. Foto N – Samuel Prílepok
Autor hry Rozprávkari Matúš Teplický so zdrojom svojej inšpirácie – Dobšinského rozprávkami. Foto N – Samuel Prílepok

Matúš Teplický vymyslel stolnú hru Rozprávkari, v ktorej budú hráči zachraňovať rozprávky pred zloduchmi, ktorí ich ukradli.

Matúš Teplický má 34 rokov a svojim dvom malým deťom každý večer rozpráva rozprávky. Ako finančný analytik trávi veľa času pri počítači, a aj preto sa rozhodol, že vymyslí spoločenskú hru na tému Dobšinského rozprávok, pri ktorej by si spolu s rodinou mohol oddýchnuť od práce a techniky.

Hráte sa spoločenské hry?

Čím staršie sú moje deti, tým viac sa hrám spoločenské hry. Keď som bol dieťa, hrávali sme Dostihy a stávky, kvarteto a pexeso. To boli asi jediné hry, ktoré boli vtedy rozšírené, a aj keď je dnes výber oveľa širší, vyberám si väčšinou klasiky.

Ktorá je vaša najobľúbenejšia?

Mám rád hry, ktoré sú rýchle a zábavné, preto môj večný favorit bude pexeso.

Prečo ste sa rozhodli vyrobiť si vlastnú spoločenskú hru?

Nápad vznikol na dovolenke. S deťmi sme chceli vymyslieť aktivitu, ktorú by sme mohli robiť spoločne a ktorá by bavila aj ich, aj mňa. Začali sme vymýšľať spoločenskú hru, a keďže sme vtedy čítali Dobšinského, mala to byť hra o Dobšinského rozprávkach. Začali sme si kresliť postavy a čarovné predmety, ktoré sa nám do hry hodili, a vyrábať karty. Hru sme nazvali Rozprávkari. Po dovolenke sme zistili, že ten nápad má potenciál, a preto sme sa rozhodli, že hru dotiahneme do konca a vydáme, aby si ju mohli zahrať všetci.

Aký bude princíp hry?

Hlavný princíp je boj dobra proti zlu ako v každej rozprávke. V Rozprávkaroch je však tento princíp vyslovene rukolapný. Hráči bojujú zbraňami proti zlým postavám – zloduchom, a keď ich porazia, zachraňujú rozprávky. Príbeh, ktorý boju predchádza, hovorí o tom, že zlé postavy z rozprávok zistili, že v rozprávkach vždy ťahajú za kratší koniec. Preto ukradli rozprávky, v ktorých je zapísaná ich prehra. Úlohou rozprávkarov je zachrániť rozprávky, aby dobro opäť mohlo zvíťaziť nad zlom.

Rozprávkari. Pomôcť poraziť zloduchov a zachrániť rozprávky majú rozprávkové zbrane. Foto N – Samuel Prílepok

Bude hra rozprávať aj nejaké príbehy?

Je na hráčovi, aby si príbehy našiel. Nechceme deti nútiť, aby si príbeh prečítali alebo aby sa ho naučili naspamäť. Skôr ich hra má motivovať k tomu, aby sa o postavách, ktoré spoznali v hre, chceli dozvedieť viac a prečítali si rozprávky, v ktorých vystupujú.

Na stolovú hru Rozpravkári prebieha zbierka na Startlabe.

Ako sa stanem víťazom hry Rozprávkari?

Hráči zachraňujú rozprávky a za ne zbierajú body. Tie majú aj za porazenie najsilnejších zloduchov. Kto má najviac bodov, zvíťazil. Čiže je to pomerne jednoduchá hra.

Prečo práve Dobšinského rozprávky?

Dobšinského svet je mi blízky a ako dieťa som strávil veľa času čítaním jeho rozprávok. Teraz som ich aj vďaka mojim deťom opäť objavil. Zároveň má tento svet veľký herný potenciál, ktorý nie je využitý. Neviem o tom, že by existovala spoločenská hra podobná tej našej. Je veľa rozprávkových hier, ale žiadna z nich sa nesústreďuje tak komplexne na svet slovenských rozprávok. V Rozprávkaroch sa snažíme o to, aby rozprávky a postavy z nich fungovali spoločne. Páči sa mi, že môžeme vytvoriť nový pohľad na tento starý svet.

Video: Vznik hry podporuje aj Lukáš Latinák

Dobšinského rozprávky sú často krvavé a drsné. Je vaša hra vhodná pre deti?

Je zaujímavé, že práve tá krvavosť a drsnosť našich rozprávok ľuďom až tak neprekáža. Napríklad v jednej rozprávke Popelčík bojuje s drakom a z košele mu cícerkom tečie krv. Ak by to bol americký film, tak to rodičia deťom pozerať nedovolia, ale keďže to je slovenská rozprávka, tak to nezakazujú. Podľa mňa je to správne. Je to súčasť našej histórie. V našej hre sa však výslovne krvavým scénam vyhýbame.

Nezabudli už ľudia na Dobšinského rozprávky?

Veľa ľudí sa ma pýta, či musia poznať Dobšinského rozprávky, aby mohli hru hrať. Odpoveď je, že nemusia. Môžu ich spoznať práve vďaka Rozprávkarom. Hra im ich však len ukáže, nedokáže nahradiť knihu. Je to cesta, ako predstaviť tieto rozprávky novým generáciám.

Súčasťou hry teda nebudú žiadne texty s rozprávkami?

Súčasťou hry budú aj krátke texty o jednotlivých postavách a zbraniach. Prečo je tam práve strieborná šabľa alebo budzogáň, alebo z ktorej rozprávky je Železný mních.

Nie sú už Dobšinského rozprávky na túto dobu staré?

Nemyslím si. Majú veľkú výpovednú hodnotu pre ľudí z hocijakej doby. Sú tam univerzálne pravidlá o tom, ako by svet mal fungovať. To, že sú dobrí ľudia, ktorí víťazia, a zlí, ktorí by na konci vždy mali byť potrestaní. Zároveň sú magické a to sa deťom vždy páčilo a bude páčiť. Navyše, keď človek pozorne číta naše rozprávky, nájde v nich aj prvky, ktoré by pokojne obstáli v moderných príbehoch. Napríklad v Lomidrevovi je komická scéna, kde sa Lomidrevo podujme ušiť šaty pre princeznú. Prihlási sa ku krajčírovi a ten ho potom tajne sleduje cez kľúčovú dierku, ako strihá plátno na malé kúsočky, a hovorí si „no, ty čerta ušiješ“.

Je však rozdiel medzi novými a starými rozprávkami?

Moderné príbehy bývajú veľakrát prepracované do posledného detailu. Keď Pixar robí rozprávku, pracuje na nej intenzívne niekoľko ľudí naraz dovtedy, kým nie je dokonalá. Naše rozprávky vznikali iným spôsobom. Zdokonalili sa časom a fungujú v nich iné pravidlá. No pointa je stále tá istá. Vždy je niekto dobrý a niekto zlý a ten zlý na konci prehrá. Opakujú sa témy ako láska, priateľstvo, nezištná pomoc. A v tomto sa nové a staré rozprávky na seba veľmi podobajú.

Zelené karty sú rozprávky, ktoré treba zachrániť. Červení sú zloduchovia a modré sú zbrane, ktorými zloduchov hráč poráža. Foto N – Samuel Prílepok

A kým je v hre hráč?

Hráč je rozprávkar, ktorý zachraňuje rozprávky. Názov hry odkazuje na Dobšinského a všetkých ľudí, od ktorých Dobšinský pozbieral rozprávky. Je to také zabudnuté remeslo, ktoré si touto hrou chceme pripomenúť. Byť na chvíľu Dobšinským.

Aký bol proces vzniku hry?

Veľmi zložitý. Na začiatku je téma – napríklad rozprávkový svet s otázkou, čo v ňom. Skúšali sme rôzne nápady a mechanizmy a tie, ktoré nefungovali, sme vyhodili. Tie, ktoré by mohli fungovať, sme testovali na ľuďoch. Sledovali sme na nich, či reagujú pozitívne alebo nie. Veľakrát sa dostaneme do slepej uličky a vraciame sa naspäť. Pri Rozprávkaroch sme začali kreslením postáv. Keď sme nazbierali dostatočne veľa postáv, povedali sme si, že chceme mať v hre zbrane a bojovať proti zlým postavám. Mechanizmus boja sa vyvíjal priebežne a obohacovali sme ho prvkami zaujímavými pre hráča. Zlaté dukáty, tri želania. Ako v rozprávkach.

Video: Ako vznikali ilustrácie v hre Rozprávkari

Kedy ste vedeli, že máte tú správnu verziu?

Stále to bola metóda pokus-omyl. Hru sme hrali s dospelými aj s deťmi a hľadali sme si cieľovú skupinu. Vychádzal som z toho, že žiadna hra sa nemôže páčiť všetkým. Rozprávkari sú pre deti od ôsmich rokov a pre ich rodičov. Keď vidím, že sa tešia a bavia hrou, viem, že sme na dobrej ceste.

Čo všetko ste brali do úvahy pri tvorbe hry?

Veľa spraví téma, na ktorú sa dá spraviť hra. To je základ. Potom je herný mechanizmus. Každoročne vychádza množstvo nových hier a je veľmi ťažké vytvoriť úplne unikátny mechanizmus. Dôležité je, aby bol jednoduchý a funkčný. Komplikovanosť hry by nemala prichádzať z pravidiel, ale z interakcie hráčov. Na všetko ostatné stačí výkres, nožnice a ceruzky. A potom ilustrácie, tie sú v Rozprávkaroch veľmi dôležité – chceme dôstojne nadviazať na spracovanie Dobšinského rozprávok od takých majstrov, ako boli Fulla, Benka alebo Brunovský.

Kto vám pomáhal pri tvorbe hry?

Najväčší podiel na finálnej podobe hry má ilustrátorka Tina Minorová, ktorá pre hru vytvorila šesťdesiat krásnych obrazov. Ale každý, kto si hru zahral, mi pomohol. Najviac hrala Rozprávkarov moja mama. Vždy, keď sme mali možnosť, povedala „poď, zahráme si“. A potom bola vždy prekvapená, prečo sa zase zmenili pravidlá. Ďalej som mal šťastie, že Peter Černák, majiteľ obchodu s hrami, dostal do rúk prototyp, zapáčil sa mu a podporuje ma. Veľmi ma tiež motivoval môj kamarát Tomáš Rosputinský. Bol jeden z prvých, s kým som hru hral, a keďže má nos na dobré nápady, hneď povedal „ideme do toho“.

Čo bolo na tvorbe najťažšie?

Najťažšie je hru vydať. Vymýšľanie a vytvorenie hry je zábava. Ale v momente, keď sa z hry stáva produkt, ide do tuhého. Musíte riešiť veci, ktoré nesúvisia s hrou, ale skôr s obchodom, a je teda jedno, či chcete vyprodukovať a predať stolovú hru alebo hocičo iné.

Matúš Teplický vymyslel prvú verziu Rozprávkarov na dovolenke s deťmi, keď si spolu kreslili rozprávkové postavy. Dnes je z toho reálna hra. Foto N – Samuel Prílepok

Prečo ste sa pustili práve do stolovej hry a nie trebárs do počítačovej?

Jednak neviem programovať a jednak som chcel vytvoriť niečo, pri čom môže celá rodina spolu tráviť čas bez toho, aby pozerali do telefónov alebo tabletov. To je hlavná motivácia. Ubúda nám spôsobov, ako si sadnúť k jednému stolu a spoločne tráviť čas.

Ako ste zháňali peniaze?

Moderné technológie nám otvárajú mnohé možnosti. Chceme časť peňazí vyzbierať cez crowdfunding. Tento spôsob berieme ako test kvality toho, čo sme doteraz vytvorili. Ak nás ľudia podporia, vieme, že má zmysel pokračovať.

Hra je výnimočná aj ilustráciami, ktoré robila ilustrátorka Tina Minorová. Foto N – Samuel Prílepok
Hra má jednoduché prvky. Skladá sa z hracej dosky, kariet a rôznych žetónov. Foto N – Samuel Prílepok

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie