Denník N

Terazky som prokurátor

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Tak neviem, je kosák s kladivom symbolom ideológie, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu ľudských práv? Optikou prípadu Ľuboša Lorenza asi nie.

Autor je členom Living Memory

Asi všetci poznáme legendárnu postavu z knihy a filmu Čierni baróni, majora Terazkyho. Nedávno na jednom stretnutí o ňom hovoril pamätník Jan Dus. Jan Dus je bývalý PTPák, signatár Charty 77 a politický väzeň. Spomenutý Terazky nechal v objekte, bývalom zámku, v ktorom jeho prápor slúžil, zbúrať barakovú fontánu, aj vypíliť niekoľkokilometrovú lipovú alej, ktorá k zámku viedla.

V skutočnosti sa nevolal Terazky, ale Gazda. Aj scéna so sláčikovým kvartetom je pravdivá. „Pekne hráte, chlapci, len ta trúba vám tam chýbá.” Major sa pravdepodobne dopustil barbarského činu, zničil kultúrnu pamiatku. To však v časoch budovateľských bolo všetkým jedno. Lenže on a súdruhovia jemu podobní neničili len kultúrne pamiatky, ale ľudské životy. A vo veľkom.

„Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.” Trestný zákon tiež hovorí: „Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.”

Tak neviem, je kosák s kladivom symbolom ideológie, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu ľudských práv? Asi nie, minimálne optikou prípadu Ľuboša Lorenza. Mimochodom, jeho skoro menovec, posledný šéf Štátnej bezpečnosti – výkonného orgánu potláčania ľudských práv – medzi nami slobodne korzuje. Dobre, bol odsúdený, ale pekne s podmienkou. Do väzenia sa nikdy nepozrel. Teda možno pozrel, keď šéfoval ŠTB. No ani vo vyšetrovacej väzbe nikdy nesedel. Nebol predsa žiadny dôvod, však. Zato Ľuboš Lorenz si ju asi bude pamätať. Aby viac neničil kultúrne pamiatky.

Veľmi to pripomína staré dobré Lorencove časy. Keď bolo treba varovať – profylaxia sa to volalo a aj volá.  S takými „máničkami“, ako je Lorenz, sa bezpečnosť vedela veľmi účinne vyrovnať a zdá sa, že duch Alojza Lorenca nevymizol. Provokuje? Dáme mu. Do držky mu dať nemôžeme, tak mu aspoň šnúrky z topánok vezmeme. Budeme sa tváriť, že so zločincami vieme tvrdo zatočiť. Však to nie je „náš“ človek, tak žiadne jednanie v rukavičkách.

Nuž a tiež by bolo dobré poznať meno prokurátora, ktorý tak iniciatívne a nekompromisne konal. Veľmi by zaujímalo, či „vandalizmus“ vidí aj v iných oblastiach spoločenského života, ako len v ochrane kultúrnych pamiatok, na ktorých svietia kosáky a kladivá. Prívrženci týchto symbolov jeho konanie určite privítali. A iste mu tlieskali aj prívrženci iných hnutí volajúcich po vláde tvrdej ruky, upierajúci svoje zraky a vrecká k blahodarnej Moskve.

Spravodlivosť nech je slepá, ale neznamená to, že má mať zatemnenú myseľ a nemal by jej chýbať cit pre mieru. No asi sme dospeli do doby, keď nie je trestné maľovať hákové kríže, ale trestné je ich zatierať, alebo strhávať. Alebo je to iné? Možno v tom, že nemecké veľvyslanectvo by určite neprotestovalo. Tam sa toho od čias druhej svetovej, na rozdiel od východu, dosť zmenilo. Len som si myslel, že my už východom nie sme. To však asi bol hlboký omyl. Model prokuratúry máme stále sovietsky. Čo je horšie, ostal v nej aj sovietsky model myslenia. Čo bolo, to ostalo, terazky som prokurátor. Trúba nám tu, zdá sa, nechýba. Len toto už vôbec nie je absurdné. Je to veľmi smutné, hlúpe a nebezpečné.

Komentáre

Teraz najčítanejšie