Kotleba poradil ľuďom čítať Protokoly sionských mudrcov, podvrh o židovskom sprisahaní
Banskobystrický župan sa znovu prihlásil k svojmu antisemitizmu. V dezinformačnom rádiu naznačil, že za súčasnou migráciou do Európy môže byť židovské sprisahanie.
Poslanec a banskobystrický župan Marian Kotleba poradil ľuďom jednoduchý recept, ako odhaliť pozadie súčasnej migračnej krízy. Majú si prečítať knihu s názvov Protokoly sionských mudrcov.
Svoje odporúčanie dal Kotleba pred dvoma týždňami vo vysielaní internetového rádia Infovojna, kam si ho pozvali ako hosťa. „Treba si prečítať zaujímavú knižku, volá sa Protokoly sionských mudrcov. Tam si myslím, že nájde každý inteligentný človek predobraz toho, ako sa to bude vyvíjať,“ povedal Kotleba.
Protokoly sionských mudrcov sú podvrh, ktorý podsúva židom plány na ovládnutie sveta. Stali sa základom konšpiračnej teórie o židovskom sprisahaní, ktorá medzi vojnami pripravila pôdu pre holokaust. Na Protokoly sa odvolával napríklad Adolf Hitler alebo ľudácka propaganda Slovenského štátu.
Vďaka internetu sú dnes populárne aj v niektorých moslimských krajinách, kde je tiež prítomný antisemitizmus.
Sto rokov známy podvrh
Text Protokolov vznikol začiatkom 20. storočia v cárskom Rusku. Za autora historici označujú spolupracovníka tamojšej tajnej polície Matveja Golovinského.
Golovinskij jednoducho vložil údajným „sionským mudrcom“ do úst plány, podľa ktorých sa majú usilovať napríklad o ovládnutie médií, zlikvidovanie tradičnej rodiny alebo kresťanského náboženstva. O tom, že ide o podvrh, sa vie už takmer sto rokov (viac na konci článku).
Kotleba, prirodzene, na tieto súvislosti ľudí neupozornil. Protokoly prezentoval ako vizionárske dielo, ktoré ľuďom pomôže chápať, čo sa dnes v Európe deje.
„Porovnaním súčasného stavu a textu knižky bude človek veľmi jednoducho vedieť, kde sa dnes nachádzame a čo nás asi čaká,“ vysvetľoval.
Kotleba medzi svojimi
Internetové rádio Infovojna, kde Kotleba vystúpil, je projektom Norberta Lichtnera a Ľubomíra Huďa, ktorí pred časom odišli zo známejšieho Slobodného vysielača. Huďo teraz kandiduje na bratislavského župana s podporou ĽSNS.
Obe tieto médiá sa snažia ľudí presviedčať, že Západ je v rozklade a na Slovensko sa valí stále nová a nová pohroma. Z týchto posolstiev dlhodobo ťaží práve Kotlebova ĽSNS.
Kotleba mohol mať vďaka tomu pocit, že je medzi svojimi, a preto si dovolil povedať viac, než by povedal napríklad v diskusných reláciách v televízii.
Jeho výroky o Protokoloch zazneli v prvej časti celkovo dvojhodinovej relácie. Moderátor Lichtner sa ho spýtal, čo hovorí na to, že podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej si majú európske štáty podeliť migrantov. Alebo ako doslova povedal Lichtner: „Prečo nám chce Merkelová vnútiť týchto bubušov?“
Kotleba začal následne rozvíjať teóriu, že Merkelová je v skutočnosti „len jedným z hráčov“, ktorí majú uskutočňovať ďalšie plány, ktoré majú viesť až k likvidácii Európy. Viac vraj ľudia pochopia, keď si prečítajú Protokoly sionských mudrcov.
„Úlohou každého zodpovedného politika aj človeka je zabrániť degradácii a likvidácii všetkého národného a kresťanského,“ zakončil svoj výklad Kotleba.
Moslimov riadia židia?
Rozhovor s Kotlebom už niekoľko dní dopredu propagovali facebookové stránky podporujúce ĽSNS. Kotleba teda mohol vedieť, že ho budú počúvať jeho voliči. Záznam rozhovoru je aj na portáli Youtube, doteraz mal okolo 11-tisíc pozretí.
Denník N poslal poslancovi a hovorcovi ĽSNS Milanovi Uhríkovi otázky, čo týmto vyhlásením Kotleba sledoval. Myslí si, že za migráciou do Európy sú plány židov ovládnuť svet? A prečo ľuďom zatajil, že Protokoly sú v skutočnosti podvrh?
Uhrík na naše otázky nereagoval.
Radšej drahý od Slováka ako lacný od žida
Protokoly sionských mudrcov sú knižkou, ktorá má okolo štyridsať strán. Na Slovensku je legálna. Jej porevolučný preklad vyšiel v roku 1991, vo svojich katalógoch ju ponúka napríklad Metská knižnica v Bratislave.
Táto verzia (prípadne český preklad Protokolov) je bežne dostupná aj na internete. Z rôznych, nezriedka konšpiračných webov, sa dá stiahnuť vo forme PDF.
Podstatný však môže byť kontext. Kotleba knihu neprezentoval ako historický dokument a podvrh, ale ako dielo, ktoré sa zakladá na pravde. Vzhľadom na svoju minulosť môže len ťažko tvrdiť, že jeho odporúčanie nesúvisí s antisemitizmom.
Na židov Kotleba útočil už v začiatkoch svojho verejného vystupovania. Napríklad pri svojom prejave pri výročí vzniku Slovenského štátu v roku 2005 rečnil o tom, ako židia ohrozujú Slovákov – s odkazom na 150 rokov staré citáty Svetozára Hurbana Vajanského.
Na ďalšom z Kotlebových vtedajších podujatí rozdávali balenia cukru so slovenským znakom a nápisom „Radšej drahší od Slováka ako lacný od žida“.
To bolo ešte v čase, keď Kotleba viedol hnutie Slovenská pospolitosť, nechal sa oslovovať „vodca“ a jeho publikum tvorili holohlaví muži v uniformách imitujúcich Hlinkovu gardu.
Fašista len v náznakoch
Keď vo voľbách 2006 so svojimi kolegami získali 0,16 percenta hlasov (vtedy na kandidátke Slovenskej ľudovej strany), začal pracovať na zmene svojho imidžu.
Namiesto židov a odkazov na Slovenský štát tlačil do popredia napríklad sľuby, že urobí poriadky s neprispôsobivými Rómami. Chodil sa ukazovať v regiónoch, kde majú ľudia pocit, že na nich politici zabudli. A rok pred poslednými voľbami pridal ešte strašenie pred moslimskými migrantmi, ktorí vraj rozvrátia kresťanskú civilizáciu.
Jeho pôvodný svetonázor presakoval na povrch len v náznakoch – napríklad, keď v marci tohto roka daroval rodine s hendikepovaným dieťaťom šek na 1488 eur, ktorý zjavne odkazoval na skrytú nacistickú symboliku. V lete ho za to obvinila polícia.
O to viac môže byť prekvapivé, že teraz propagoval knihu, ktorá inšpirovala nemeckých nacistov a dnes patrí do povinnej výbavy ich novodobých nasledovníkov.
„Marian Kotleba je stále rovnaký, zaujímavé však je, že po rokoch, keď sa snažil zbaviť obrazu radikála a extrémistu, sa k svojim východiskám znovu otvorene prihlásil,“ hovorí odborník na extrémizmus Daniel Milo.
Interný antisemitizmus
Medzi skalnými kotlebovcami však bol antisemitizmus prítomný po celý tento čas. Bloger Ján Benčík vlani ukázal, že odkaz na stiahnutie Protokolov šírili aj niektoré stránky s logom ĽSNS.
V čase, keď ešte neboli toľko na očiach, dávali kotlebovci svoje pohnútky aj otvorene najavo. „Tým smradľavým židákom už úplne j*be, spravia čokoľvek, aby sa tam (Kotleba) nedostal,“ písal dnešný poslanec Peter Krupa na Facebooku pred voľbami 2012.
Reagoval tak na jeden z kritických článkov o Kotlebovej strane. Neskôr tento status zmazal a poprel.
Podobne urobil aj jeho poslanecký kolega Milan Mazurek, ktorý zase nepriamo popieral holokaust. Ešte pred svojím zvolením na Facebooku tvrdil, že „šesť miliónov a mydlá zo židov sú lži a rozprávky“.
Ich statusy skúmala aj polícia, prípady však odložila. Mazureka síce tento rok začala trestne stíhať, bolo to však za výroky na adresu Rómov v žilinskom rádiu Frontinus.
Mizíkov úlet
Po tom, ako sa kotlebovci vlani dostali do parlamentu, si na svoj antisemitizmus začali dávať väčší pozor. Napríklad na otázky o hokolauste odpovedali naučenou frázou, že sa k nim nemôžu vyjadriť, lebo nie sú historici.
Výnimkou bol len Kotlebov poslanec Stanislav Mizík. Začiatkom tohto roka na Facebooku napísal status, kde hodnotil ľudí, ktorých vyznamenal prezident Kiska podľa toho, či majú alebo nemajú židovský pôvod.
Mizík neskôr tvrdil, že zdieľal iba text, ktorý našiel internete. Polícia ho koncom apríla obvinila z „prečinu výroby extrémistických materiálov a prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia“.
Pred súdom za Protokoly
V tejto súvislosti stojí za zmienku tiež prípad, ktorý v súčasnosti riešia v susednom Česku. Tamojšie súdy posudzujú, či môže byť trestné aj šírenie samotných Protokolov sionských mudrcov.
Pred súd sa tam začiatkom roka 2017 dostal známy český antisemita Adam B. Bartoš, ktorý v roku 2015 vydal novú verziu Protokolov. Vyšetrovatelia to dali do spojitosti s inými Bartošovými aktivitami – napríklad s článkom, v ktorom označil holokaust za konšpiráciu alebo s ďalšou jeho antisemitskou knihou Obrezaná republika.
Na základe toho, ako i na základe Bartošových výrokov o migrantoch, ho obžalovali zo schvaľovania genocídy, hanobenia národa či šírenia nenávisti. Pri vyšetrovaní zároveň policajti zistili, že vydávanie antisemitských diel bolo pre Bartoša zaujímavé i finančne – podľa servera Seznam Zprávy mal z nich čistý zisk viac než 20-tisíc eur.
Bartošovo vydanie Protokolov bolo voľne k dispozícii aj na Slovensku. Na svojom webe ho ponúkalo napríklad kníhkupectvo Martinus, neskôr knihu stiahlo.
„Urobili sme tak po upozornení niektorých čitateľov, keď vyšli najavo extrémistické aktivity ich vydavateľa,“ vysvetľuje majiteľ firmy Michal Meško.
Kradnite, korumpujte
Protokoly pritom nie sú úplne záživné čítanie. Jednotlivé body sú rozvláčne, viaceré veci sa tam opakujú, obsahujú rôzne archaické výrazy – napríklad nežidovskí obyvatelia sú označovaní hebrejským termínom „Gojimovia“.
„Antisemitov, ktorí Protokoly čítali, je minimum. Z pamfletu sú využívané iba stereotypné konštrukcie o židovskej túžbe po svetovláde, ktorá sa hodí do ich vnímania sveta,“ píše česká historička Veronika Ludvíková vo svojej štúdii na serveri Moderní-dějiny.cz.
Úspech Protokolov vidia niektorí historici hlavne v tom, že stereotypy, s ktorými pracujú, sú univerzálne. „Protokoly sú použiteľné na akúkoľvek dobu a na akýkoľvek problém. Neobsahujú žiadne mená ani dátumy, môžu tak byť použiteľné vlastne kedykoľvek a kdekoľvek,“ vysvetľuje Veronika Ludvíková.
Píše sa v nich napríklad o tom, ako židia ovládli svetové financie, ako získali kontrolu nad médiami či nad výchovou mládeže. „Získali sme vplyv na justíciu, volebné právo, tlač, osobnú slobodu a na to, čo je najdôležitejšie pri vyučovaní, ktoré je základom slobodného života,“ uvádza ich slovenský preklad z roku 1991.
Ešte provokatívnejšie sú pasáže o tom, ako majú dosiahnuť konečnú svetovládu. Protokoly židom podsúvajú, že majú klamať, korumpovať, z politikov si robiť bábky, likvidovať tradičnú rodinu a v prípade potreby dokonca vyvolávať vojny.
„Musíme mať odvahu zničiť každý odpor proti nám tým, že podnietime všetkých susedov, aby vyhlásili vojnu štátu, ktorý by sa odvážil postaviť sa nám na odpor. Ak by sa však títo susedia spojili proti nám, odpovieme im svetovou vojnou,“ uvádza text.
Židia môžu za všetko
Prečo vôbec materiál vznikol? Podľa historičky Ludvíkovej existuje niekoľko verzií. Podľa jednej chcela cárska polícia rozšírením pamfletu ospravedlniť chystané represie voči židom. Podľa druhej potrebovala len na niekoho zvaliť vinu za biedne pomery v krajine.
„Ruské impérium prežívalo v tom čase závažnú krízu, ktorá ovplyvňovala nielen hospodársky a technický rozvoj, ale predovšetkým vyostrovala napätie v spoločnosti. Nespokojná so zaostávaním bola predovšetkým stredná trieda a inteligencia,“ vysvetľuje Ludvíková.
Prvú časť Protokolov uverejnili v roku 1903 petrohradské noviny Znamja (Vlajka), kompletný text vyšiel o dva roky neskôr v knihe spisovateľa Sergeja Nilusa.
„Nilus uviedol, že pamflet je zápisom z tajného stretnutia židov konaného v rokoch 1902 a 1903, ako sa to traduje dodnes. Dokument bol vraj odcudzený židovskej komunite, zatiaľ čo pôvodne ručne písané dielo bolo zničené,“ dodáva Ludvíková.
Protokoly sa spočiatku šírili len v cárskom Rusku – kvôli nim napríklad židov obviňovali zo zodpovednosti za porážku v rusko-japonskej vojne. Do Európy ich priniesli až po Októbrovej revolúcii emigranti z radov bielogvardejcov.
Vykradnutie francúzskej satiry
Že sú Protokoly podvrh, vyšlo najavo už čoskoro. Britský novinár Philip Graves napísal v roku 1921 sériu článkov pre noviny The Times, v ktorých odhalil, že viaceré pasáže sú okopírované zo staršieho francúzskeho diela Dialógy medzi Machiavellim a Montesquieuem v pekle.
Ide o satirické dielo, ktoré v roku 1864 napísal spisovateľ Maurice Joly. V knihe sa pomocou fiktívnych dialógov dvoch politických filozofov riešia plány, ako dosiahnuť svetovládu. Tie však Joly nepripisuje židom, ale vtedajšiemu francúzskemu cisárovi Napoleonovi III.
Spolupracovník cárskej tajnej polície Golovinskij o štyridsať rokov neskôr iba prevzal viaceré repliky a vložil ich do úst „sionským mudrcom“.
Švajčiarsky súd: je to smiešne
Za falsum ich v roku 1935 vyhlásil švajčiarsky súd v Berne. Podľa Ludvíkovej označil Protokoly za urážlivé, smiešne a zjavne nezmyselné.
„Dúfam, že príde doba, keď nikto nebude schopný pochopiť, ako si v roku 1935 tucet zdravých a zodpovedných ľudí mohol robiť srandu z inteligencie tohto súdu a diskutovať o pravosti Protokolov, ktoré boli a vždy budú len smiešnym nezmyslom,“ konštatoval na konci procesu sudca Walter Meyer.
Napriek tomu získavali Protokoly stále väčší ohlas. V medzivojnovom Nemecku sa priamo podpísali na nacistickej ideológii. Ich text vydal v roku 1923 teoretik nacizmu Alfred Rosenberg, neskôr z nich citoval Hitler vo viacerých prejavoch i vo svojej knihe Mein Kampf.
„Ako ďaleko je existencia tohto národa založená na nepretržitej lži, je možné nedostižným spôsobom vidieť na Protokoloch sionských mudrcov, ktoré židia tak nenávidia,“ písal Hitler.
S vtedy už známymi tvrdeniami, že ide o podvrh, sa vyrovnal jednoducho – keďže to písali noviny, tak to bude presne naopak. „Protokoly majú byť sfalšované, ako do sveta nariekavo vykrikuje Frankfurter Zeitung. To je, samozrejme, najlepším dôkazom ich pravosti.“
Ľudákom sa hodili
Na Slovensku vyšli Protokoly prvýkrát v roku 1939. Etnologička Zuzana Panczová zo Slovenskej akadémie vied vysvetľuje, že za ich uverejnením stál medzivojnový antisemita Jozef Bílik-Záhorský, ktorý použil ako podklad české vydanie z druhej polovice 20. rokov.
V úvode k slovenskému prekladu napísal: „Verím, že každý, kto túto knihu prečíta, postará sa o jej rýchle rozšírenie, aby každý Slovák vedel, čo nám židia pripravujú. Viem, že každý, kto si ju preštuduje a pochopí jej obsah v plnej miere, všemožne sa pričiní o to, aby táto medzinárodná kučeravá pliaga nemala viacej miesta, a to nie len medzi nami, ale ani medzi ostatnými árijskými národmi.“
Novému režimu Slovenského štátu, ktorý zbavoval židov slovenského občianstva, prišli Protokoly vhod. Odvolávali sa na ne napríklad články v ľudáckych novinách ako Gardista alebo Náš boj. „Obhajoba pravosti Protokolov bola súčasťou vojnovej propagandy na Slovensku až do roku 1945,“ hovorí Panczová.
Obľúbené u neonacistov i moslimov
Druhá slovenská verzia vyšla nedlho po Nežnej revolúcii. Ako autor je na nej podpísaný Robert Helebrant, v skutočnosti išlo o pseudonym, za ktorým bol bývalý český politický väzeň a neskorší antisemitský publicita Miroslav Dolejší.
V posledných rokoch sa o ich rozšírenie zaslúžil internet. Jednoduchým vyhľadávaním si človek môže nájsť takmer akúkoľvek jazykovú verziu a k nej aj najrôznejšie vysvetlenia, prečo sú pravdivé, hoci už pred sto rokmi bol dokázaný opak.
„V súčasnosti je možné nájsť na internete tisíce odkazov na najrôznejšie debaty či fóra, ktoré sa zastávajú buď nepravdivosti Protokolov, alebo naopak podporujú teórie o židovskom sprisahaní,“ vysvetľuje Ludvíková.
Veľkú popularitu si získali v niektorých moslimských krajinách. Napríklad v Egypte sa v prvých rokoch nového milénia šírili konšpiračné teórie, že Protokoly predpokladali napríklad útoky z 11. septembra 2001. Tento rok zase jordánska televízia odvysielala trojdielnu reláciu, v ktorej moderátor s odkazom na Protokoly tvrdil, že židia sú „hrozní ľudia, známi svojimi lžami, podvodmi a využívaním svárov“.
[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
