Denník N

Žiadna žena nebola vo vesmíre tak dlho, no to nie je jediný rekord Peggy Whitsonovej

Peggy Whitsonová poletuje na medzinárodnej vesmírnej stanici. Foto – NASA/AP
Peggy Whitsonová poletuje na medzinárodnej vesmírnej stanici. Foto – NASA/AP

Vo vesmíre strávila celkovo 665 dní. Na stanici ISS rada vymýšľala recepty a najviac si užívala prechádzky vo vesmíre.

Keď sa v roku 1969 prechádzali po Mesiaci Neil Armstrong a Buzz Aldrin, mnoho detí, čo ich sledovali v televízii, zatúžilo stať sa astronautom. Bola medzi nim aj farmárska dcéra z Iowy Peggy Whitsonová (57).

Na rozdiel od väčšiny to aj dokázala.

Na začiatku tohto týždňa sa vrátila zo svojej ďalšej misie vo vesmíre, na ktorej strávila 288 dní. Keď sa k tomu prirátali jej prechádzajúce lety, dospelo sa k číslu 665 dní. Tak dlho nebola vo smere žiadna astronautka a ani nikto z Američanov.

Biochemička Whitsonová okrem vedeckých experimentov a rôznych prác technického charakteru vymýšľala na Medzinárodnej vesmírnej stanici aj nové recepty na oživenie nudnej stravy astronautov. Je tiež najstaršou ženou, čo bola vo vesmíre. Ďalej sa ani jedna žena „neprechádzala“ vo vesmíre tak často ako ona. Podarilo sa jej to desaťkrát.

Keď jej zatelefonoval s gratuláciou prezident Donald Trump, žartovala, že sa chystá aj na let na Mars.

Tvrdá práca

Whitsonová podľa vlastných slov za svoje úspechy vďačí prísnym rodičom a tvrdej práci na farme. Od základnej školy dostávala ocenenia ako najlepšia študentka. Bakalársky titul získala z chémie a biológie, a hoci ju jej profesor, ktorý v nej videl obrovský talent, nahováral, aby sa prihlásila na medicínu, ona si vybrala biochémiu, lebo to bol v NASA vždy žiadaný odbor.

Získala niekoľko štipendií aj medailu dekana a v roku 1986 sa zamestnala v NASA. Pracovala v pozemnom podpornom tíme na mnohých vesmírnych experimentoch. Keď sa uchádzala o pozíciu astronautky, neodporučili ju. Ona sa však nevzdala a prekonala aj to, že ju ľudia od tejto práce odhovárali, lebo je žena. Jej matka jej však hovorievala, že môže byť, čím len chce.

Po desiatich rokoch ju napokon prijali do kurzu pre astronautov. Po šiestich rokoch tréningu v USA a Rusku v roku 2002 prvýkrát vzlietla do vesmíru na vesmírnej lodi Endeavour ako letecká inžinierka. V roku 2008 sa ako prvá žena v histórii stala veliteľkou misie na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a opäť si to zopakovala tento rok.

Z ISS sa mohla vrátiť už v júni, ale využila príležitosť a pobyt si predĺžila.

Rešpekt

Whitsonovú jej americkí kolegovia vysoko rešpektujú, napokon, nikto z nich nebol vo vesmíre dlhšie ako ona. Randy Bresnik, ktorý po nej preberá velenie na ISS, ju označil za „americkú vesmírnu nindžu“.

Astronautka si vždy pobyt vo vesmíre vedela užiť, naučila sa prekonávať aj fyzické a hlavne psychické záťaže, ktoré dlhý pobyt na vesmírnej stanici prináša. „Je to len na vás, aby ste si to zariadili tak, aby to bolo čo najpríjemnejšie a mohli ste sa z toho tešiť.“

Na vesmírnej prechádzke. Foto – NASA/AP

Najradšej spomína na výstupy do vesmíru. „Byť schopný vznášať sa a pohybovať sa takmer bez námahy a robiť so svojím telom, čo len chcete, je fakt úchvatné.“

Sú však veci, ktoré jej na ISS chýbajú. Okrem splachovacej toalety je to aj pizza. Na tú sa teší hneď po tom, čo sa po regeneračnom pobyte vráti domov.

Doteraz do vesmíru letelo 60 žien, prvou bola Valentina Tereškovová. Svoje astronautky majú okrem USA a Ruska aj Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Irán, India, Čína a Taliansko. Pri vesmírnych misách zahynuli tri ženy.

Jedna pri havárii raketoplánu Challenger (1984), dve v raketopláne Columbia (1997).

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vesmír

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie