utorok

Najlepšia slovenská fotka roka vznikla v Prahe a urobil ju učiteľ informatiky

Nie je to žiadna katastrofa, protesty, vojny ani politické súboje. Víťazná fotografia súťaže Slovak Press Photo zachytáva radostný okamih bežného dňa. Jej autorom je Andrej Belovežčík zo Stropkova.

Víťazná fotografia Slovak Press Photo – Staromestské námestie. Foto – Andrej Belovežčík

Nie je to výjav z protikorupčných protestov, ktoré viedli študenti ani štrajk zamestnancov automobilky. Nie sú na nej žiadni politici ani obete vojen. Víťazná fotka súťaže Slovak Press Photo zachytáva bežný deň v Prahe na Staromestskom námestí.

„Vždy je ťažké vybrať jednu fotografiu, ktorá by mala v sebe nejaké silné posolstvo, obzvlášť, keď musíte vyberať z viac než dvoch tisícov fotiek, ktoré sa prihlásili. Ale táto sa dostala do popredia veľmi rýchlo. V čase, keď okolo seba vidíme tak veľa násilia odohrávajúceho sa vo verejnom priestore, sa nám zdalo, že práve táto fotka je symbolom pozitívnej alternatívy. Ukazuje, ako slobodne sa dá správať vo verejnom priestore a užívať si ho. Sme hrdí, že sme mohli oceniť práve tento záber,“ hovorí Nina Berman, americká fotografka, ktorá predsedala porote.

Autorom víťaznej fotografie je Andrej Belovežčík, ktorý fotí najmä pre radosť. Zväčša za fotografiami nikam nechodí, cesta do Prahy bola výnimkou. Bežne fotí všetko, čo sa deje v okruhu Stropkova, kde žije. Minulý víkend stihol zachytiť Dožinky, tuning days aj Dukelský beh mieru. Že by jeho fotka mohla uspieť v profesionálnej súťaži vôbec nečakal. „Keď mi zavolali, napadlo mi, či to nie je len nejaký žart,“ hovoril krátko po vyhlásení. Zmeškal kvôli nemu prvý školský deň, je totiž učiteľom informatiky na miestnom gymnáziu. Je však zrejmé, že by pokojne mohol viesť aj krúžky fotografie – odobrenie poroty už na to má.

Výlet za spontánnosťou

Fotografia ho vraj bavila už od detstva, pôvodne ju chcel aj študovať, ale strojarina sa jeho rodičom javila ako výhodnejšia cesta, a tak mu fotoaparáty ostali iba pre voľný čas. „Začínal som ako mnohí ostatní – v tmavej komore s čiernobielym filmom. Keď však prišiel farebný, pokračoval som, ale už menej, lebo s farebným procesom vyvolávania to už bolo trochu náročnejšie,“ hovorí Andrej Belovežčík. Keď nastúpila éra digitálnych aparátov, opäť sa k fotke intenzívne vrátil. Za klasickým filmom sa mu necnie. „Špičkoví fotografi síce vravia, že film je film a digitál nikdy takú fotku neurobí, ale na to, čo robím ja, mi stačí digitál a na vyvolávanie filmov som už lenivý,“ hovorí so smiechom.

Dnes buduje svoj archív na vlastnej webovej stránke, za osem rokov má jeho archív dvadsaťtisíc fotografií. Jeho meno by ste tam však hľadali zbytočne. Väčšina známych a ľudí, pre ktorých fotky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás