Denník N

Najlepšia slovenská fotka roka vznikla v Prahe a urobil ju učiteľ informatiky

Víťazná fotografia Slovak Press Photo – Staromestské námestie. Foto – Andrej Belovežčík
Víťazná fotografia Slovak Press Photo – Staromestské námestie. Foto – Andrej Belovežčík

Nie je to žiadna katastrofa, protesty, vojny ani politické súboje. Víťazná fotografia súťaže Slovak Press Photo zachytáva radostný okamih bežného dňa. Jej autorom je Andrej Belovežčík zo Stropkova.

Nie je to výjav z protikorupčných protestov, ktoré viedli študenti ani štrajk zamestnancov automobilky. Nie sú na nej žiadni politici ani obete vojen. Víťazná fotka súťaže Slovak Press Photo zachytáva bežný deň v Prahe na Staromestskom námestí.

„Vždy je ťažké vybrať jednu fotografiu, ktorá by mala v sebe nejaké silné posolstvo, obzvlášť, keď musíte vyberať z viac než dvoch tisícov fotiek, ktoré sa prihlásili. Ale táto sa dostala do popredia veľmi rýchlo. V čase, keď okolo seba vidíme tak veľa násilia odohrávajúceho sa vo verejnom priestore, sa nám zdalo, že práve táto fotka je symbolom pozitívnej alternatívy. Ukazuje, ako slobodne sa dá správať vo verejnom priestore a užívať si ho. Sme hrdí, že sme mohli oceniť práve tento záber,“ hovorí Nina Berman, americká fotografka, ktorá predsedala porote.

Autorom víťaznej fotografie je Andrej Belovežčík, ktorý fotí najmä pre radosť. Zväčša za fotografiami nikam nechodí, cesta do Prahy bola výnimkou. Bežne fotí všetko, čo sa deje v okruhu Stropkova, kde žije. Minulý víkend stihol zachytiť Dožinky, tuning days aj Dukelský beh mieru. Že by jeho fotka mohla uspieť v profesionálnej súťaži vôbec nečakal. „Keď mi zavolali, napadlo mi, či to nie je len nejaký žart,“ hovoril krátko po vyhlásení. Zmeškal kvôli nemu prvý školský deň, je totiž učiteľom informatiky na miestnom gymnáziu. Je však zrejmé, že by pokojne mohol viesť aj krúžky fotografie – odobrenie poroty už na to má.

Výlet za spontánnosťou

Fotografia ho vraj bavila už od detstva, pôvodne ju chcel aj študovať, ale strojarina sa jeho rodičom javila ako výhodnejšia cesta, a tak mu fotoaparáty ostali iba pre voľný čas. „Začínal som ako mnohí ostatní – v tmavej komore s čiernobielym filmom. Keď však prišiel farebný, pokračoval som, ale už menej, lebo s farebným procesom vyvolávania to už bolo trochu náročnejšie,“ hovorí Andrej Belovežčík. Keď nastúpila éra digitálnych aparátov, opäť sa k fotke intenzívne vrátil. Za klasickým filmom sa mu necnie. „Špičkoví fotografi síce vravia, že film je film a digitál nikdy takú fotku neurobí, ale na to, čo robím ja, mi stačí digitál a na vyvolávanie filmov som už lenivý,“ hovorí so smiechom.

Dnes buduje svoj archív na vlastnej webovej stránke, za osem rokov má jeho archív dvadsaťtisíc fotografií. Jeho meno by ste tam však hľadali zbytočne. Väčšina známych a ľudí, pre ktorých fotky vznikajú, ho už dôverne pozná, a tak mu to vyhovuje. Nechýba na žiadnej miestnej akcii. „Fotím všetko, čo sa v meste a okolí deje. Nedá sa tam veľmi špecializovať iba na kultúru či šport, lebo tých akcií zasa nie je až tak veľa a ja skrátka chcem fotiť, tak fotím všetko,“ hovorí Andrej Belovežčík.

Svoje fotky potom zavesí na web a ak sa niekomu páčia, nechá ich, nech si ich stiahnu, ak ich chcú pre vlastnú radosť. „Nič z toho nemám, iba ak sa náhodou podarí nejaké umiestnenie v súťaži ako teraz, ale robím to hlavne preto, lebo ma to baví,“ hovorí. „Keď tu už nebudem, ostane po mne aspoň moja práca. A na dokumentárnych fotografiách je najlepšie to, že čím sú staršie, tým sú lepšie. Ľudia zabúdajú, fotky im dokážu oživiť spomienky, a to sa mi páči,“ dodáva.

Na výlet do Prahy, kde urobil víťaznú fotku súťaže, išiel zámerne práve kvôli fotografovaniu. V malom meste je fotograf nápadný, navyše, všetci ho už poznajú a vedia, že bude fotiť. V takej situácii sa iba ťažko zachytí spontánny moment. „Chcem zachytiť skutočnosť takú, aká je. Nič inscenované, nič hrané. Ale keď vytiahnem fotoaparát v Stropkove, ihneď si ma všimnú a každý sa začne kontrolovať, tváre sa zmenia,“ hovorí Andrej Belovežčík.

Do Prahy, ktorú si vybral najmä pre množstvo turistov, vyrazil s jediným cieľom – chodiť od rána do večera ulicami a fotiť, čo sa deje okolo. „Za tých pár dní som urobil tisíce fotiek, ale keď som uvidel túto na väčšom formáte, hneď mi padla do oka, do srdca. Tak som ju poslal, aby som vedel, čo si o nej pomyslia odborníci. Keď človek niečo robí, potrebuje spätnú väzbu, potrebuje vedieť, či sa púšťa dobrým smerom. Nikdy nemôže byť voči svojej práci objektívny. Ale nemyslel som si, že by z toho niečo bolo, nie je to téma, ktorá by bola nejako závažná. Iba som to vyskúšal,“ dodáva.

Šport má rezervy

Fotografia zo Staromestského námestia v Prahe je prvou z ocenených v súťaži najlepších novinárskych fotografií uplynulého roka.

Tento rok do súťaže prihlásili autori zatiaľ najviac prác, päťčlenná porota – Nina Berman (USA), Jana Hojstričová, Jindřich Štreit (ČR), Bénédicte Kurzen (FR) a Roman Vondrouš (ČR) – vyberala spomedzi dvoch tisícok fotografií. Najviac pozitívne hodnotila kategóriu študentov, ale aj fotografické portréty, posun k lepšiemu nastal aj v kategórii Príroda a Aktualita, slabšie boli reportážne práce.

„Veľké pozitívum je, že sme našli iba minimum prác, ktoré by boli nesprávne upravené vo photoshope, čo je vždy problémom pri veľkých súťažiach, akým je aj Word Press Photo,“ hovorí Nina Berman. Naopak, zdá sa jej, že by autori mohli viac pracovať s výberom fotografií do sérií. „Ak chcete budovať príbeh, každá fotka musí zachytávať iný moment. A nesmú sa v sérii miešať čiernobiele a farebné fotografie, to skrátka nefunguje.“

Svoje rezervy má podľa poroty kategória športu. „Stále v nej chýba čosi, čo by ma prekvapilo, zábery, ktoré idú viac do hĺbky. Športová fotografia by nemala byť na vedľajšej koľaji, myslím, že ju aj fotografi môžu vnímať ako dobrý nástroj v pohotovosti na iné žánre, reportáž či dokument. Kto zvládne športovú fotku, zvládne aj ostatné. A navyše, športová fotografia neznamená, že fotíte iba tie najzásadnejšie akcie, naopak, môžete robiť zákulisie, príbehy športovcov aj športy, ktoré nepatria k vychyteným. Možno to niekoho inšpiruje, napokon, aj fotka, ktorej sme dali hlavnú cenu nevznikla pri žiadnej zásadnej udalosti. Aj banálna situácia môže mať v sebe silnú emóciu a môže z nej vzniknúť dobrý záber,“ tvrdí Roman Vondrouš.

Víťazov desiatich kategórií sa dozvieme 19. septembra, keď sa otvorí aj výstava všetkých ocenených v priestoroch bratislavskej Staromestskej radnice. Medzitým si môžete pozrieť výstavu Noor by Noor – výber fotografií autorov jednej z najlepších svetových fotografických agentúr, ktorú otvorili v Galérii Nadácie Slovak Press Photo v Zichyho paláci v Bratislave.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie