Čo nám hurikán povedal o regionálnych novinároch

Autorka je americká novinárka a historička.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Som tisíce kilometrov ďaleko, ale stále som chodila na internetovú stránku Houston Chronicle, aby som mala predstavu o tom, čo sa deje v Texase. Masovo šírené video, na ktorom voda zaplavovala štúdio houstonskej televízie, zas bolo prvým dôkazom vážnosti povodní. Dokonca aj z diaľky bolo zrejmé, že miestni novinári sa snažili informovať ľudí, ako sa zachrániť, kam ísť a čo robiť. Čo ak by tam neboli?

Na mnohých miestach nie sú: obzvlášť autokratické režimy nemajú miestne médiá v obľube. Večer môžete v ruskej televízii sledovať dramatické násilie v Sýrii alebo pokračovanie ságy rusko-amerického konfliktu, ktorý ruskí hlásatelia najnovšie preštylizovali na ešte väčšiu drámu ako reprízu druhej svetovej vojny. („Keď čelíme NATO, čelíme dedičom tých kolaborantov s Hitlerom, ktorí prežili vojnu,“ vyhlásil napríklad nedávno ruský vicepremiér.) No len ťažko si urobíte predstavu o tom, čo sa deje vo vašom vlastnom meste. Lokálne správy nájdete ťažko, a ak existujú, často sa prispôsobujú národnému naratívu. Nedozviete sa o korupčných škandáloch na vlastnej radnici či zneužívaní miestnej polície. Ak sa nedostanete k videám Alexeja Navaľného, najslávnejšieho ruského disidenta, nedozviete sa, že si vo vašom okrese ruský prezident postavil luxusnú daču. A keď udrie katastrofa, nebudete vedieť, čo robiť.

V Rusku miestne médiá zabili plánovane. V Spojených štátoch a mnohých iných demokraciách im uškodila strata tradičného podnikateľského modelu. Kým celonárodné médiá získavajú nových predplatiteľov a trhy, zdroje reklamy, ktorá podporovala lokálne médiá od Houston Chronicle po náprotivky vo Francúzsku či v Španielsku, vysychajú. Hoci dôvody sú odlišné, výsledok je rovnaký.

Slabosť miestnych médií znamená, že dôležité rozhodnutia, ako sú územné plánovanie či zloženie školskej rady, vznikajú vo vákuu. Absencia diskusie na miestnej úrovni je potom jedným z faktorov, ktoré prispievajú k odcudzeniu Američanov od politiky, k ich vzájomnej nedôvere či dokonca k alarmujúcemu a dobre zdokumentovanému úpadku viery v demokraciu. Neprekvapuje to, ak čítate a počúvate iba o veľkých celonárodných udalostiach, ktoré sa vás v skutočnosti bezprostredne nedotýkajú. Alebo ak si o kongrese myslíte, že je to viac akási inštitúcia vo Washingtone ako orgán s koreňmi na miestnej úrovni. Prečo by ste sa za ňu potom mali cítiť zodpovední?

V predchádzajúcich rokoch bol celonárodný príbeh neobyčajne odpudivý. Lenže minulotýždňové miestne správy z Texasu také neboli. Ukazovali bežných Američanov, ktorí si napriek predpokladaným rasovým a kultúrnym rozdielom navzájom pomáhali. Mešity otvárali svoje dvere pre bezdomovcov; záchranári zo všetkých prostredí pomáhali obetiam zo všetkých prostredí. Takzvané Cajunské námorníctvo, čo je flotila malých lodí louisianských dobrovoľníkov, smerovalo na pomoc priamo do búrky. Jeden z nich povedal, že to bol „recipročný dar lásky“ – vďaka Houstonu za jeho pomoc počas hurikánu Katrina. Všetky tieto gestá boli ďalším pripomenutím, že náš veľký národný príbeh podceňuje mnohé z toho, čo je na Amerike dobré (alebo priam skvelé).

Samozrejme, o povodniach v Texase prinášali spravodajstvo aj celoštátne denníky. Washington Post, podobne ako Houston Chronicle, dočasne zrušil elektronické predplatné, aby o nešťastí mohol čítať každý, kto to potreboval. No ako hladina vody klesne a začne sa s nápravou škôd, záujem celoštátnych novinárov nevyhnutne vyprchá. Videla som to na sebe v mesiacoch po Katrine. Bývalá editorka v Raleigh News & Observer píše, že to isté sa po katastrofálnych búrkach stalo v Severnej Karolíne: „Len čo ustúpia povodne, pozornosť potrebujú pleseň a hniloba, podvody, byrokratické zlyhania, environmentálne pohromy a zničené komunity“ – a zostali len miestni novinári, kto sa na to podujal.

Sillsová tvrdí, že miestne médiá budú v nasledujúcich mesiacoch potrebovať dodatočnú podporu od rôznych partnerov, a má pravdu. Pre tých, čo uvažujú o tom, akú charitu v nasledujúcich dňoch podporia, mám jeden nápad: okrem prístrešia a neodkladných záchranných operácií premýšľajte o tom, ako podporiť miestnych novinárov. Nikdy neviete, kedy ich budete potrebovať vy.