Denník N

Petra sa snaží žiť bez odpadu: Vysypať smeti chodím raz za tri mesiace

Petra Slezáková žije zero waste. Zdroj: Petra Slezáková
Petra Slezáková žije zero waste. Zdroj: Petra Slezáková

Petru Slezákovú inšpirovala Francúzka, ktorá neprodukuje takmer žiadny odpad. Pred časom sa rozhodla pre životný štýl s nulovým odpadom aj ona sama

Zero Waste, teda nulový odpad, je hnutie, ktorému urobila najlepší marketing Francúzka Bea Johnson. Jej kniha o tom, ako za jeden rok jej rodina vyprodukuje odpad, ktorým ledva zaplní malú nádobu, sa prekladala už do sedemnástich jazykov. Jej slovenskou nasledovníčkou je Petra Slezáková. Životný štýl Zero Waste ju nadchol, no nevedela ho dôsledne aplikovať na slovenské podmienky. Preto si vytvorila blog, v ktorom sa delí o svoje skúsenosti.

Boli ste vždy veľkou milovníčkou prírody, alebo sa vám jednoducho Zero Waste pritrafil?

Prírodu ako takú som vždy milovala, rada som chodila do hôr, ale spätne sa skôr považujem za človeka, ktorý bol priemerne uvedomelý. Recyklovala som papier, sklo, plasty a myslela som si, že to stačí.

Potom som objavila Beu Johnson, pozrela som si rôzne videá a prednášky a začala si uvedomovať aj globálne súvislosti, ktoré sa dnes už dosť objavujú aj v mainstreamových médiách.

Pochopila som, že recyklácia nie je riešenie, lebo nie je dokonalá a je aj energeticky náročná. Najlepším riešením je, aby odpad vôbec nevznikol.

Začala som pracovať na tom, aby som tú svoju kvapku v mori zmenila.

Dá sa zo dňa na deň začať so zero waste životom?

Presne tak to treba spraviť. Prvý krok musíte spraviť hneď teraz. Človek len nemôže čakať, že od zajtra bude produkovať len jednu sklenenú nádobku za rok ako Bea. V našich podmienkach to nie je zatiaľ reálne.

Každý si musí nájsť svoje tempo a veci, ktoré preňho fungujú, všeobecný recept neexistuje. Odporučila by som sa pozrieť do odpadkového koša. Uvedomiť si, čoho je tam najviac a postupne tie veci odstraňovať. U väčšiny je to bio odpad, ktorý tvorí skoro polovicu koša. Keď tam je veľa kuchynských utierok, skúste klasické riešenie starej mamy, ktorá by zobrala handru.

Pre niektorých by bolo prvým krokom samotné recyklovanie. Čo s plastmi?

Ľudia si myslia to isté ako ja kedysi. Že keď hodia téglik od jogurtu do plastov, tak je to super. Lebo väčšina ľudí to do žltého kontajnera ani nehodí. Problém je, že tieto materiály sa veľmi ťažko a energeticky veľmi náročne recyklujú.

Na Slovensku sa reálne recykluje len to, na čo sú odberatelia. V súčasnosti to sú PET fľaše a tetrapaky, a tam sme viac-menej skončili. Darmo ja do toho žltého kontajnera hodím, čo tam patrí, keď pre to nemajú odberateľa. Možnosť vyvážať odpad do Číny sa mi síce nikdy nepáčila, ale teraz aj tam zavreli hranice pre dovoz plastového odpadu, takže putuje rovno do spaľovne.

Preto je podstata zero waste redukovať aj recyklovateľný odpad a nekupovať veci, ktoré si môžete požičať.

Myslíte komunitné požičiavanie?

Zatiaľ som ho nemusela využiť, všetko potrebné si požičiam u priateľov. Existujú internetové platformy, kde sa veľakrát dajú veci požičať zadarmo.

Zmrzlinovač, badmintonové rakety, pekáreň na chlieb či stan nepotrebujete každý deň a požičať sa dajú ľahko napríklad v Knižnici vecí v Bratislave za malý členský poplatok. Pracovné nástroje sa dajú požičať aj v klasických predajniach, ale už za väčšiu sumu.

Petra Slezáková (37)

Vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a štrnásť rokov pracovala v bankovníctve.

Zdroj: Petra Slezáková
So zero waste začala na jar 2016 a o rok neskôr založila blog Zero Waste Slovakia s cieľom inšpirovať ľudí a zjednodušiť ich cestu k bezodpadovému životu v slovenských podmienkach. Momentálne je na voľnej nohe. Spolu s manželom žije v Petržalke. Inšpirovala ju Bea Johnson: „Stretla som ju osobne, je to rodená rečníčka. V tomto životnom štýle sa našla, a rozpráva o tom tak oduševnene, že jej nemôžete neuveriť.“

Bea Johnson produkovaniu nulového odpadu vymyslela päť pravidiel. Čoho sa pri nich držať? 

Sú v tvare obrátenej pyramídy a pre dokonalé fungovanie by sa mali aplikovať presne v uvedenom poradí: odmietať, redukovať, opätovne využiť, recyklovať a nakoniec skompostovať.

Odmietnite to, čo nepotrebujete, na schránku si nalepte zákaz vhadzovania letákov. Zredukujte, čo naozaj potrebujete, mne predsa stačí jeden pár riflí. Keď sa zničia, kúpim si v secondhande druhé.

Nepoužívajte jednorazové veci, treba nechať veci opravovať alebo ich inovatívne využiť, až potom pristúpiť k recyklovaniu.

Bio odpad treba vrátiť do prírody, keďže je zdroj živín. Živiny z nej len berieme a nevraciame. Tento neudržateľný proces sa raz zastaví.

Päť začiatočníckych bezodpadových krokov podľa Petry Slezákovej

  1. Plastové fľaše – alternatíva je jednoduchá. Kúpte si sklenenú, v ktorej čistá voda lepšie chutí, alebo antikorovú. Rovnako postupujem aj pri kúpe kávy so sebou, nosím si vlastný pohárik.
  2. Zameňte igelitku za plátennú tašku a mikroténové vrecká za sieťky alebo látkové vrecká.
  3. Nakupujte bezobalovo. Prineste si vlastnú nádobu, navštívte čapované drogérie, ktoré vznikli ako paralely k bezobalovým obchodom.
  4. Papierové utierky môžete nahradiť handričkami nastrihanými zo starého oblečenia. Miesto hygienických vreckoviek používať klasické znovu použiteľné vreckovky.
  5. Dajte oblečeniu ďalšiu šancu. Neodvracajte sa od secondhandov alebo online bazárov. Uprednostnite kvalitné oblečenie s nadčasovým dizajnom, ktoré vydrží dlhšie a máte ho s čím skombinovať.

 

Bea Johnson o tom, že zero waste znamená menej recyklovania. Zdroj: Youtube/TEDx Talks

V potravinách sa nad vašimi vlastnými obalmi nepozastavujú?

Veľmi málo, naposledy v Terchovej na dovolenke. Pani sa pýtala, či oni predávajú pečivo zabalené takto v sieťke, tak som jej to vysvetlila. Videla som, že som jej nasadila chrobáka do hlavy a začala nad tým uvažovať.

Ale v supermarketoch už skoro nenakupujem, iba výnimočne.

V supermarketoch ľudia nakúpia za dvadsať minút, keďže majú všetko na jednom mieste. Koľko času vám samotné nakupovanie zaberie?

Ja nakupujem hlavne zeleninu na trhu a ostatné potraviny kupujem v bezobalových obchodoch vo veľkom a teda iba raz za čas. Varím kreatívne a bez receptu. Z toho, čo mám na poličke. A až keď sa mi viacero ingrediencií minie a usúdim, že sa mi oplatí ísť na nákup, tak idem.

Keď mi chýba nejaké korenie, tak preň nejdem do mesta do špeciálneho bezobalového obchodu. Zastavím sa v ňom, až keď mám okolo cestu.

Dovtedy som neznášala varenie, myslela som si, že musím nasledovať recepty, ale keď som prešla na vegetariánstvo, začala som objavovať nové chute a využívať, čo rastie v záhrade. Snažím sa variť tak, aby sa nič nevyhodilo.

Bloček po nákupe si neberiete?

Podľa toho aký typ a, samozrejme, akú investíciu robím kvôli reklamácii. Všeobecne si beriem normálny papier, aby som zabezpečila, že bude správne zrecyklovaný. Termo papier si neberiem, nedá sa recyklovať a obsahuje nebezpečné BPA, ktoré radšej ani nechytať. Na Slovensku vám však, nanešťastie, predajcovia bloček musia dať.

Kupujete si nádoby, do ktorých ukladáte suroviny?

Rozhodne nie. Tri som dostala ako darček a zvyšok si odkladám z rôznych výrobkov. Mám dve poličky ponad kuchynský stôl a jednu malú, kde mám štyri nádobky. Nie je toho veľa a pekne to vyzerá.

Zahltenie sklenenými pohármi naozaj nehrozí, vždy sa dajú nejako využiť. Na skladovanie potravín, zaváranie, mrazenie či výrobu domácej kozmetiky. V jednej fľaške mám teraz napríklad doma vyrobený repelent. Ak sa mi náhodou zoskupí viac nádob, tak ich podarujem.

Takže skúšate aj vlastnú výrobu.

Na čistenie v domácnosti si namiešavam univerzálny čistiaci prostriedok. V pomere 1:1 zmiešam teplú vodu a ocot, prípadne kvapnem pár kvapiek esenciálneho oleja a nalejem do fľašky s rozprašovačom. Funguje na čistenie kuchyne, kúpeľne, práčky, okien, podlahy aj záchodu. Ak umývam spoločné panelákové priestory, pridám aj gél na riad.

Robím aj jogurty alebo napríklad zubnú pastu. Obe sa mi osvedčili. Jogurty už teraz menej, lebo som obmedzila konzumáciu mliečnych výrobkov, ale som úplne nadšená, že tomu prepadla moja mama.

Všetko, čo som zatiaľ vyrobila, sa dalo použiť, ale niektoré veci mi nevyhovovali, tak som pri ďalšej dávke upravila recept, aby to bolo hustejšie alebo s inou vôňou. Funguje to pokus-omyl.

Výroba domácej pasty. Zdroj: Petra Slezáková

Keď som naposledy navštívila čapovanú drogériu, kondicionéry ani šampóny mi nemohli načapovať kvôli pravidlám hygieny. Ako ste nahradili túto časť prípravkov?

Úplne som vymenila obsah svojej kozmetickej tašky, a s tým súvisel aj prechod k prírodnej kozmetike. V sprche používam klasické mydlo, obmieňam ho kvôli vôni.

Snažím sa podporovať slovenských výrobcov. Niekedy kupujem mydlá vyslovene na vlasy, ale keď idem na dovolenku, zoberiem kúsok univerzálneho a použijem ho do sprchy, ako penu na holenie aj šampón na vlasy. Bezobalové mydlá sa dajú veľmi ťažko zohnať, no balia ich do malej recyklovateľnej papierovej škatuľky.

Holím sa kovovým strojčekom, na ktorom si vymieňam žiletky, ktoré predávajú po piatich kusoch a sú plne recyklovateľné. Tie klasicky kupujem v drogériách.

Nepotrebujem už žiadne krémy na tvár, kde trištvrtinu tvorí voda a vo zvyšku nechcem vedieť, čo sa nachádza.

Miesto toho použijem bambucké maslo s čajovníkovým a levanduľovým olejom, keďže mám problémovú pleť. Pod oči si dávam buď mandľový alebo arganový olej. Kupujem ich v sklenených fľaštičkách.

S dekoratívnou kozmetikou to funguje podobne?

Jediný problém vidím v mejkape. Nenašla som žiadny, ktorý by mi vyhovoval. Robia ich aj v skle s bambusovým uzáverom, sú v podstate kompletne recyklovateľné, no nie bezobalové. V tomto som úplne neprešla, stále používam klasický mejkap.

Líčidlá na oči som našla také, ktoré mi vyhovujú. Odličujem ich morskou hubkou. Keď je pod vodou, zmäkne ako špongia, a jeden malý kúsok veľkosti dlane mi hádam vydrží aj päť rokov. Dám na ňu buď kokosový alebo olivový olej. Najlepšie je, ak je za studena lisovaný, panenský, môže však byť akéhokoľvek rastlinného pôvodu.

Olivový olej je súčasťou každej kuchyne, teda aj keď u niekoho prespíte, nemusíte si s tým robiť starosti.

Ukážka zero waste kuchyne. Zdroj: Petra Slezáková

Spomenuli ste, že žijete v paneláku. Môžete aj tam kompostovať?

V meste to je oriešok. Venovala som tomu najviac času, lebo človek možnosti vygoogli, ale musí ich aj aplikovať. Ja bývam v klasickom petržalskom paneláku. Mám šťastie, že začínajú vyrastať komunitné kompostoviská. Jedno mám relatívne blízko.

Ak si chcete založiť vlastné komunitné kompostovisko, stačí kontaktovať majiteľa pozemku, kde kompostér chcete postaviť a splniť určité hygienické podmienky. Mali by ste mať aj súhlas nadpolovičnej väčšiny susedov.

Existuje aj vermikompostér s dážďovkami. Veľa ľudí sa toho desí, ale niečo som si o nich naštudovala a majú dobré recenzie. Ani ich nemusíte mať v byte, ak máte pivnicu. Majú tam tmu a chladnejšie, kde im bude ešte lepšie. Existuje aj elektrický, ale doň treba viac investovať.

Ani dážďovky, teda vermikompostéry, nie sú úplne lacné.

Dizajnové nie, ale dajú sa vyrobiť aj z obyčajných škatúľ z Ikey za 10 eur. Venuje sa tomu napríklad Branislav Moňok z Priatelia Zeme, ktorý aj organizuje názorné prednášky.

Čo všetko do kompostu patrí?

Nesmie tam ísť mäso a mliečne výrobky. Ja som mäso prestala jesť práve kvôli globálnym súvislostiam a začala som pomaly prechádzať na rastlinnú stravu. Pred Veľkou nocou som držala prvýkrát v živote bezmäsitý pôst, ale vtedy sa aspoň ľudia nečudovali, prečo nejem mäso. ´Kvôli pôstu,´ povedala som, a bolo vybavené.

Bol to záväzok, štyridsať dní, keď som zistila, že ho vlastne nepotrebujem.

Koľko odpadu teda vyprodukujete?

Priemer na celý rok vychádza na osobu približne sedem kíl komunálneho odpadu, ostatný je recyklovateľný. Toho je tiež výrazne menej oproti tomu, čo sme mávali. Samozrejme, treba brať ohľad na to, že v domácnosti nežijem sama a môj manžel ide pomalšími krokmi ako ja, ale postupne napreduje. Aj on zisťuje, že niektoré veci sa dajú robiť inak a naozaj fungujú. Vysypať smeti chodievam štyrikrát do roka.

Rodina to chápe?

Podporu manžela som mala od prvej chvíle, no zvyšok rodiny sa na mňa zo začiatku tak zvláštne pozeral. Postupom času vidím, že aj ich to inšpiruje. Mama začala vyrábať vlastné jogurty pre celú rodinu, používa plátennú tašku, začala piť vodu z vodovodu a recykluje oveľa viac.

Najmenej chápu prechod k vegetariánstvu, vzhľadom na naše rodinné tradície. „V čom nie je mäso, to nie je jedlo,“ vravia. Ja môj štýl stravovania volám vegetarián light. Keby som išla na svadbu od jednej poobede do šiestej ráno a mala by som zjesť iba vegetariánske jedlo, môžem si dať ryžu, zemiaky a koláčiky. Vtedy si trošku dám aj z niečoho nevegetariánskeho. Nechcem sa trýzniť a mať o polnoci vyplazený jazyk od hladu a vyčerpania.

Keď som so Zero Waste začala, jednou z najťažších vecí bolo vysvetliť rodine, že nechcem darčeky. Radšej spoločný zážitok, ale nevedeli to prehryznúť. Snažili sa mi teda aspoň podarovať niečo, čo súvisí s týmto životným štýlom, a kúpili mi tri sklenené nádoby, v ktorých mám teraz strukoviny.

Ak chcete žiť Zero Waste, mali by ste si nosiť aj vlastnú slamku. Zdroj: Petra Slezáková

Máte pocit, že Zero Waste stojí menej peňazí?

Nerobila som si nejaký súpis ani prieskum. Ale z logického predpokladu, že aplikujem prvé tri body, odmietam, znovu použijem a redukujem, tak musím míňať menej. Nemyslím si, že keď som šošovicu kupovala v supermarkete a teraz v bezobalovom obchode, že v tom je veľký rozdiel.

Človek nesmie porovnávať hrušky a jablká. Šošovica v obchodných reťazcoch môže byť z Kanady, a tá bezobalová zo Slovenska. Veľký reťazec na výrobcu vie tak zatlačiť, že sa mu skoro nič nevráti. Radšej podporím spravodlivejšie praktiky. Nech ma kilo vyjde o pätnásť centov viac, ak viem, prečo.

 V USA, kde pracuje Bea Johnson, majú lepšie podmienky na bezobalový život?

Áno, tam aj v supermarketoch majú uličky s potravinami na váhu. Pôvodom to nebolo myslené ako bezobalovo, o žiadnom Zero Waste sa nechyrovalo. Tam sa predpokladalo, že si zoberiete mikroténové vrecko, do ktorého to navážite, len neplatíte za značku, obal či reklamu. Ale tým pádom sa im otvárajú obrovské možnosti.

Samozrejme to ovplyvňuje aj to, v akej oblasti Američan žije. V niektorých lokalitách majú perfektne vyriešený bio odpad. U nás v najväčších mestách, teda v Bratislave a v Košiciach, nemáme nič. Teraz pre rodinné domy rozdali kompostéry alebo teda nádoby na bio odpad, ale nesmie tam ísť kuchynský odpad, len záhradný. To je polovičné riešenie.

Bytovky sa neriešia, ja som koľkokrát písala na magistrát a OLO a kade tade. Jedni to hádžu na druhých. Bratislava aj Košice majú výnimku, lebo obe majú spaľovne a vedia „energeticky zhodnotiť bio odpad“, ako to pekne volajú, takže ho nemusia separovať.

Odpad štvorčlennej americkej rodiny za jeden rok. Zdroj: zerowastehome.com Foto: Coleman-Rayner

Prečo ste zakladali svoj blog?

Vedela som, aké ťažké boli prvé kroky pre mňa. Je síce super, že si človek vypočuje Beu Johnson a nadchne ho to, ale teraz prichádza problém, ako to zaviesť do praktického života.

Nevedela som, kde nakúpiť strukoviny bez obalu, nepoznala som bezobalovú kozmetiku a značky, ktoré spomínala Bea vo svojej knihe, sa na Slovensku nedali kúpiť. Musela som si sama robiť prieskumy a prácne všetko hľadať.

Zistila som, že tu nie je blog, ktorý by písal konkrétne nápady na život bez odpadu v slovenských podmienkach a pokryl život človeka vo veľkomeste. Každý začiatok si vyžaduje určitú dávku námahy, a preto dúfam, že moje tipy ľuďom nejakú prácu ušetria.

Teraz najčítanejšie