Denník N

Duda ide cestou Kováča, poľský prezident už nie je len figúrka vlády

Andrzej Duda. Foto – TASR/AP
Andrzej Duda. Foto – TASR/AP

Hoci je Andrzej Duda formálne najdôležitejšou osobou v Poľsku, dlhý čas bol vnímaný ako lojálna figúra podriadená Jarosławovi Kaczyńskému. Práve jemu Duda vďačí za svoju politickú kariéru.

Na začiatku bol blízkym spolupracovníkom Vladimíra Mečiara, ako prezident sa však Michal Kováč vydal svojou cestou a stal sa nádejou pre demokratickú opozíciu.

Podobný prerod, aký zažil slovenský prezident Michal Kováč, teraz zažíva aj poľská hlava štátu Andrzej Duda. Obrat v jeho spojenectve s neformálnym poľským lídrom Jarosławom Kaczyńským sa začal, keď nečakane vetoval dva z troch kritizovaných zákonov o súdnictve. Tie vyvolali v Poľsku cez leto veľké demonštrácie.

Z vysmievaného „Adriana“ sa tak stal samostatný politický hráč, ktorý má šancu zohrať dôležitú rolu nielen v poľskej politike, ale aj vo vzťahoch so Slovenskom, ku ktorému má blízko.

Začal ako bábka

Hoci je Duda formálne najdôležitejšou osobou v Poľsku, dlhý čas bol vnímaný ako lojálna figúra podriadená predsedovi vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosławovi Kaczyńskému. Práve jemu Duda vďačí za svoju politickú kariéru.

Od prekvapivého zvolenia v máji 2015 Duda len raz išiel do sporu s vlastnou stranou: podpísal protismogový zákon, ktorý umožnil samosprávam obmedziť používanie uhlia pri kúrení.

PiS pritom podporuje spaľovanie uhlia v starých kotloch, hoci to má veľmi negatívny vplyv na ovzdušie. Snaží sa tak udržať pri živote fakticky mŕtve poľské baníctvo.

Duda vtedy len chcel ukázať, že PiS-u sa netreba báť a že aj v tejto strane sa toleruje pluralita názorov. Pomohlo: PiS po parlamentných voľbách prevzal plnú moc a idyla sa skončila – od parlamentných volieb, ktoré boli na jeseň roku 2015, Andrzej Duda bez problémov podpisoval aj tie najhoršie zákony Práva a spravodlivosti, ktoré opozícia priamo nazývala „diktátorskými“.

Prezident aj v noci odsúhlasoval narýchlo prijaté zákony o ústavnom súde a prijímal prísahu od nových ústavných sudcov, ktorých opozícia a Výbor na obranu demokracie vnímajú ako nelegitímnych.

Po tom, čo sa prezident podpísal aj pod faktické zničenie nezávislosti Ústavného súdu a ďalšie sporné zákony, politológovia hovorili, že žiadne osamostatnenie Dudu už nebude možné – vraj mu opozícia aj tak neodpustí tieto „hriechy“ a PiS si nájde iného, lojálnejšieho kandidáta na voľby v roku 2020.

Ucho prezesa – komédia, ktorá zmenila politiku

Málokedy sa stáva, že nejaká politická satira môže politiku ovplyvniť až do takej miery, ako sa to stalo v Poľsku. Populárny satirik Robert Górski, líder „kabaretu morálnej nespokojnosti“, spustil v januári 2017 seriál Ucho prezesa (Ucho predsedu), v ktorom parodoval politickú situáciu v Poľsku.

Hlavnou postavou je Predseda (Práva a spravodlivosti), čiže Kaczyński, ktorého hrá samotný Gorski. Seriál sa odohráva v kancelárii Predsedu, ktorá je akýmsi „centrom riadenia štátu“. Predseda v nej pracuje a zároveň tam býva spolu so svojou mačkou a s lojálnym ministrom vnútra Mariuszom (Błaszczakom).

Počas svojho pracovného dňa Kaczyński prijíma rôznych hostí, pričom aj samotná premiérka a jej ministri sa správajú ako počas návštevy cisára na viedenskom dvore: premiérka, ministri – všetko sú len formálne a bezvýznamné funkcie. Všetky záležitosti aj tak rieši Kaczyński, čiže seriálový Predseda, ktorého Gorski prezentuje ako sympatického diktátora.

Predseda strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski. Foto – TASR/AP

O tom, kto smie vstúpiť do tejto najdôležitejšej kancelárie v štáte, rozhoduje milá tajomníčka, pani Basia. A tu je najdôležitejšia vec: takmer všetkým sa podarí dostať do kancelárie. Výnimkou je iba prezident. Navyše, pani Basia ani Kaczyński si v tomto seriáli nepamätajú mena prezidenta Dudu a namiesto „Andrzej“ ho volajú „Adrian“.

Seriál je veľmi populárny a meno „Adrian“ sa stalo populárnou prezývkou poľského prezidenta medzi jeho odporcami. A „Adrianom“ a jeho nesamostatnou povahou dosiaľ pohŕdala nielen opozícia, ale aj viacero politikov PiS vrátane kontroverzného ministra obrany Antoniho Macierewicza.

Seriál Ucho prezesa trefne poukázal na túto zvláštnosť poľskej politiky – štát fakticky riadi obyčajný poslanec bez akejkoľvek funkcie vo vláde. Zvláštne je aj to, že niektorí ministri (Antoni Macierewicz alebo Jan Szyszko) majú väčšiu moc ako samotná premiérka Szydłová a že prezident Duda, formálne najdôležitejšia osoba v Poľsku, je úplne na dne hierarchie. Alebo aspoň bol, kým mu to nezačalo prekážať.

Osamostatnenie

Zmena prišla v júli 2017. Po tom, ako PiS zničil nezávislosť ústavného súdu a prevzal kontrolu nad verejnoprávnymi médiami, kontroverzný minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro pretlačil tri zákony, ktoré by podľa opozície znamenali koniec nezávislosti najvyššieho súdu aj súdnictva vôbec.

Návrh zákona vyvolal protesty opozície aj davov ľudí, ktorí vyšli do poľských miest, no aj napriek tomu bol veľmi rýchlo schválený.

Desaťtisíce protestujúcich obyvateľov už hovoria aj o nástupe diktatúry, ale vláda sa nechystá ustupovať. Kaczyński vystupuje v Sejme a veľmi nervózny hovorí o tom, že tí, ktorí protestujú, zavraždili jeho brata. Demonštrantom však nechce ustúpiť. Pomaly sa zdá, že Kaczyński už zvíťazil, no prezident Duda bez konzultácie s ním oznámi, že dva zákony o súdnictve bude vetovať, pretože sú nedemokratické.

Politici PiS a novinári lojálni strane otvorene hovoria o zrade, na prezidenta letia nadávky zo strany jeho nedávnych kolegov a sympatizantov. Opozícia, naopak, chváli toto riešenie a je pripravená odpustiť prezidentovi dávne „hriechy“, ak jeho osamostatnenie bude pokračovať.

Ďalšie udalosti svedčia o tom, že to nebola len epizóda – Andrzej Duda už skutočne nedokázal strpieť imidž „Adriana“ zo satirického seriálu. Príkladom mierneho osamostatnenia prezidenta je aj jeho súčasný konflikt s kontroverzným ministrom obrany Antonim Macierewiczom – hlava štátu v ňom prešla do ofenzívy.

Prezident sa tiež snaží otvoriť sa iným politickým stranám, nielen PiS – hovorí sa o snahe oprieť sa o Poľskú ľudovú stranu (PSL) a hnutie Kukiz-15.

Čo bude ďalej?

Predtým, ako budeme špekulovať na tému budúcnosti Andrzeja Dudu, zhrňme jeho politickú karieru. Andrzej Duda pochádza z Krakova, z rodiny inteligencie, takisto ako jeho žena – učiteľka nemeckého jazyka. Absolvoval právo na Jagelovskej univerzite, kde potom pôsobil ako vedecký pracovník.

Jeho politické názory boli vždy dosť umiernené, na začiatku milénia bol dokonca členom liberálnej Únie slobody (strana Leszka Balcerowicza a stredoľavicových intelektuálov, do ktorej patril aj Donald Tusk a veľká časť politikov súčasnej Občianskej platformy).

Od 2005 roku bol v PiS, bol blízkym spolupracovníkom Lecha Kaczyńského. Politické pohľady zosnulého prezidenta boli úplne odlišné od tých, ktoré má jeho brat Jarosław – Lech bol umiernený, hovorí sa, že by nepripustil zničenie nezávislosti súdnictva.

V rokoch 2010 – 2011 bol poslancom mestskej rady Krakova a v roku 2010 kandidoval za PiS na primátora – získal 22 %, no skončil až tretí a nepodarilo sa mu postúpiť do druhého kola volieb. Súčasní politici Občianskej platformy, ktorí boli vtedy mestskými poslancami, jeho vtedajšie pôsobenie v mestskej rade vnímajú skôr pozitívne: podľa nich patril Duda k tej časti politikov PiS, s ktorými sa im relatívne dobre spolupracovalo.

V 2011 roku bol zvolený za poslanca Sejmu a v 2014 sa dostal do europarlamentu. Vtedy patril k menej známym politikom PiS. Keď ho na jeseň 2014 Jarosław Kaczyński vymenoval za kandidáta na prezidenta, bolo to veľké prekvapenie, lebo Dudu poznal mimo Krakova málokto.

Na druhej strane, PiS mala vo vtedajších prieskumoch zlé výsledky a Kaczyński sa aj preto rozhodol do volieb postaviť „liberála“. Ukázalo sa to ako dobrý ťah, ktorý mu priniesol nečakané víťazstvo.

Duda si však bol vedomý toho, že za svoju nomináciu vďačí Kaczyńskému, a preto bol voči nemu úplne lojálny. Až doteraz.

Sú rôzne scenáre ohľadom Dudovej budúcnosti – vrátane toho, že si Kaczyński do volieb v roku 2020 nájde „lepšieho“ kandidáta, ako je Andrzej Duda. Ani to však neznamená, že súčasný prezident nemá šancu na znovuzvolenie.

Dudovo osamostatnenie sa veľmi páči umiernenejšiemu krídlu PiS, ktorému sa nepozdávajú diktátorské tendencie vedenia, no na druhej strane sa mu páči konzervativizmus strany. Aj keby prišlo k otvorenému konfliktu Kaczyński – Duda, za súčasného prezidenta sa postaví asi polovica politikov a voličov PiS a podporiť ho môžu aj priaznivci ľudovcov, Kukiza a časti platformy.

Duda a Kiska na hrade Devín. Foto – TASR

Andrzeja Dudu možno hodnotiť rôzne, ale Poľsko nikdy predtým nemalo prezidenta, ktorý by tak dobre rozumel slovenským reáliám. Prakticky pre všetkých obyvateľov Krakova je Slovensko blízka krajina, kam sa vždy a často jazdilo. Dokonca im je blízky aj slovenský jazyk.

Funguje to aj opačne. Napríklad Popradčania, vrátane Andreja Kisku, chápu Poliakov. Dobre si rozumejú aj Duda s Kiskom a majú potenciál na to, aby spolu iniciovali významný projekt, ktorý by zlepšil slovensko-poľské vzťahy. Tie nie sú najhoršie, ale sú málo intenzívne, najmä v oblasti dopravy a medziľudských vzťahov. Avšak nato, aby sa niečo v tejto oblasti zmenilo, by bolo potrebné ďalšie osamostatnenie poľského prezidenta, najmä v oblasti zahraničnej politiky.

Kaczyńského Poľsko

Svet

Teraz najčítanejšie