Denník N

Prvýkrát od čias Dzurindu sa prepisujú obranné dokumenty, hrozbou je aj propaganda

Nové obranné dokumenty za hrozbu označujú aj šírenie dezinformácií. Tento rok napríklad niektorí ľudia na Facebooku zdieľali falošnú fotku Andreja Kisku (vľavo), na ktorej mal propagovať ukrajinský prapor Azov, ktorý sa hlási k symbolike SS. V skutočnosti Kiska držal vlajku z erbom Mariupoľu. Foto – kancelária prezidenta
Nové obranné dokumenty za hrozbu označujú aj šírenie dezinformácií. Tento rok napríklad niektorí ľudia na Facebooku zdieľali falošnú fotku Andreja Kisku (vľavo), na ktorej mal propagovať ukrajinský prapor Azov, ktorý sa hlási k symbolike SS. V skutočnosti Kiska držal vlajku z erbom Mariupoľu. Foto – kancelária prezidenta

Do strategických dokumentov nominanti koalície napísali, že chceme jednoznačne patriť na Západ. Rusko je považované za hrozbu, ale iba v náznakoch.

Písal sa september 2005. Slovensko bolo novým členom NATO a Európskej únie, premiérom bol siedmy rok Mikuláš Dzurinda. Británia sa spamätávala z teroristických útokov v londýnskom metre, Západ si hľadal cestu k Vladimirovi Putinovi.

V tomto období štát naposledy aktualizoval svoju bezpečnostnú stratégiu a obrannú stratégiu. Ide o dva kľúčové dokumenty, ktoré pomenovávajú, čo sú hlavné hrozby pre Slovensko a kam chceme geopoliticky patriť.

Po dvanástich rokoch je hotová  revízia oboch dokumentov, ktorú pripravili ministerstvo zahraničných vecíministerstvo obrany. Predbežné návrhy zverejnili na vládnom portáli slov-lex. O výslednej podobe bude teraz rozhodovať vláda a poslanci v parlamente.

Podľa týchto návrhov chce Slovensko jednoznačne patriť na Západ. Kľúčové je pre neho členstvo v EÚ a NATO, ako aj dobré vzťahy s USA.

„Za najdôležitejšie považujem jednoznačné potvrdenie transatlantického smerovania slovenskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ako aj toho, že NATO je a zostáva základným garantom bezpečnosti,“ hovorí štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd), ktorého tím sa podieľal na príprave materiálov.

O Rusku sa nepriamo píše ako o hrozbe, dokumenty odsudzujú napríklad anexiu Krymu, hoci menovite ako vojenská hrozba Rusko spomenuté nie je. Za problém je prvýkrát označené aj šírenie dezinformácií a „škodlivá propaganda“, ktoré vyvolávajú rozbroje medzi ľuďmi.

Smer Západ

Oba dokumenty vznikali pod dohľadom nominantov Smeru, SNS a Mostu-Híd. Prozápadná orientácia je v nich jasná bez ohľadu na to, že premiér Fico ešte pred dvoma rokmi relativizoval ruskú hrozbu a predseda SNS Andrej Danko dokonca hovoril, že členstvo v NATO Slovensku škodí.

„Integrácia v EÚ a NATO je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahranično-politický vplyv a všestranne podporuje jej rozvoj. Pre SR sa EÚ stala životným a hodnotovým priestorom a NATO obranným a bezpečnostným pilierom,“ píše sa v dokumentoch.

Podobne ako v roku 2005 sa výslovne spomína spojenectvo s USA. „Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenska majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy. Slovenská republika sa bude snažiť o ich aktívnu zaangažovanosť pri budovaní stabilnej a bezpečnej Európy,“ uvádza bezpečnostná stratégia.

Čo sú hlavné hrozby pre Slovensko?

Zatiaľ čo napríklad na slovenskom Facebooku sú už dva roky hlavnou témou migranti, nové strategické dokumenty sa primárne venujú inej téme. Ako hrozbu spomínajú agresívnu politiku Putinovho Ruska, hoci iba v náznakoch. V obrannej stratégii sa nepriamo hovorí o okupácii Krymu, o konflikte na východnej Ukrajine, ale tiež o vojnách na Blízkom východe.

„Bezpečnostné prostredie v Európe je zhoršené najmä v dôsledku násilného narušenia zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc susedného štátu Slovenskej republiky a pričlenenia časti jeho územia k inému štátu a ozbrojených konfliktov vo východnej časti Európy a v regiónoch južne od nej,“ uvádza text.

O Rusku sa menovite ale píše v prehľade udalostí, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvnili medzinárodné vzťahy. V návrhu bezpečnostnej stratégie je odsúdená napríklad anexia Krymu a referendum, ktoré Rusko využilo ako zámienku.

„Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov SR je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole, a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR, ktorý má dopad na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu,“ uvádza bezpečnostná stratégia.

Slovensko tento rok prevzalo prvý z deviatich vrtuľníkov Black Hawk. Ich nákup za štvrť miliardy eur je najväčším slovensko-americkým projektom v oblasti armády. Foto – MOSR

Tieto formulácie sú zrejme výsledkom viacerých kompromisov, ktoré sa rodili na ministerstvách obrany i zahraničia. Pre porovnanie: nová česká obranná stratégia, ktorú tiež schválili tento rok, pomenováva tieto veci naplno.

„Na východe Európy Ruská federácia otvorene realizuje svoje mocenské ambície, a to aj za použitia vojenskej sily. Pritom sa nezdráha porušovať normy medzinárodného práva, vrátane narušenia územnej celistvosti okolitých krajín,“ píše sa v českom dokumente.

Vojna nie je vylúčená

Posledná obranná stratégia z roku 2005 tvrdila, že Slovensku „v dlhodobom časovom horizonte nehrozí rozsiahly konvenčný vojenský konflikt a znižuje sa závažnosť a rozsah ďalších hrozieb vojenského charakteru“.

Ani najnovšie dokumenty nestrašia bezprostrednou hrozbou vojny, istý posun však je vidieť: „Hrozba ozbrojeného útoku proti Slovenskej republike je nízka, nemožno ho však úplne vylúčiť.“

Slovenska sa môže dotknúť napríklad agresia voči niektorému zo štátov EÚ a NATO, čo by znamenalo, že by Slovensko malo ponúknuť týmto štátom pomoc.

Možný agresor opäť nie je menovaný, z kontextu je však jasné, že je znova reč o Rusku, ktoré sústreďuje vojenský arzenál na hraniciach s pobaltskými štátmi.

„Koncentrácia rozsiahleho a moderného konvenčného vojenského potenciálu v blízkosti východných hraníc štátov NATO alebo EÚ môžu viesť k vzniku krízovej situácie ohrozujúcej tieto štáty a následnému plneniu zmluvných záväzkov Slovenskej republiky,“ dodáva obranná stratégia.

O škodlivej propagande

Vôbec prvýkrát je v takýchto kľúčových dokumentoch spomenutá hrozba súvisiaca so šírením dezinformácií. Tento fenomén ohrozuje Slovensko v tom, že zvyšuje napätie medzi ľuďmi a podkopáva dôveru v prozápadné smerovanie.

„Škodlivá strategická propaganda vrátane dezinformačných aktivít má potenciál polarizovať spoločnosť, rozvracať politický systém, oslabiť dôveru občanov v demokratický a právny štát, ich vôľu brániť ho a spochybňovať význam členstva Slovenskej republiky v NATO a EÚ,“ píše sa v návrhu obrannej stratégie.

Doteraz túto hrozbu spomenulo iba ministerstvo vnútra v jednom svojom vyhlásení v júni minulého roku. Bolo však konkrétnejšie, vo vyhlásení otvorene povedalo, že Slovensko sa stalo cieľom ruskej propagandy.

Zanedbané školstvo ako hrozba?

Ako ďalšie hrozby sú spomenuté kybernetické útoky, terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, pôsobenie cudzích tajných služieb, extrémisti a tiež nelegálna migrácia: „Negatívny vplyv na zabezpečovanie obrany štátu môžu mať predovšetkým terorizmus a masívna nelegálna migrácia súvisiace so zlyhávajúcimi štátmi najmä v regiónoch Afriky, Blízkeho a Stredného východu, ďalej extrémizmus, a činnosť cudzích spravodajských služieb.“

Bezpečnostná stratégia v tejto súvislosti hovorí aj o „výzvach“, ktoré vyplývajú z globalizácie – napríklad to, že vďaka internetu si je možné vyrobiť zbrane a dozvedieť sa, ako efektívne naplánovať teroristický útok.

„Rozmach v oblasti informačných technológií a všeobecný prístup k internetu uľahčujú dostupnosť zbraňových systémov a návodov na ich výrobu, ako aj ďalších skúseností potrebných pre plánovanie a vykonanie útokov,“ píše sa v texte.

Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára však dokumenty zabudli napríklad na sociálne problémy v niektorých regiónoch či zanedbané školstvo, ktoré tiež môžu Slovensko ohrozovať.

„Ide napríklad o vylúčené komunity, nedostupnosť kvalitného vzdelávania pre sociálne slabé skupiny. To môže mať za následok rastúci extrémizmus a zníženie odolnosti ľudí voči propagande,“ hovorí Bednár.

Začiatkom roku sa Facebookom virálne šírili obrázky a videá presunu amerického konvoja. Šírili ich napríklad kotlebovci, aby vyvolávali fámy, že Slovensku hrozí nejaká okupácia.

Zahraničné posily

Bezpečnostná stratégia je vo svojej podstate komplexnejší dokument, ktorý pomenúva, čomu všetkému dnes Slovensko čelí – vrátane napríklad surovinovej závislosti či globálnych ekologických zmien.

Obranná stratégia je už užšie zameraná. Venuje sa konkrétne hrozbám, ktoré majú riešiť vojaci.

Podľa verzie z roku 2005 mala napríklad armáda budovať hlavne expedičné schopnosti, aby bola schopná pôsobiť naraz v dvoch rôznych zahraničných operáciách. Podľa najnovšieho návrhu sa má venovať hlavne hrozbám, ktoré sa týkajú priamo Slovenska.

Spomína sa napríklad scenár, že na Slovensko budú musieť prísť vojaci zo spojeneckých štátov. „Slovenská republika ako hostiteľská krajina poskytne podporu zahraničným ozbrojeným silám prijatým na svojom území na účelmi pomoci a pri jej kolektívnej obrane alebo na iné účely.“

Popri tom má Slovensko budovať sily rýchlej reakcie, zapájať sa medzinárodných cvičení a tiež vysielať svojich expertov na špecializované pracoviská NATO, ktoré sa venujú napríklad kybernetickej obrane či kontrašpionáži.

SNS si presadila brannú výchovu

Popri tom sa do návrhu dostali niektoré nápady, ktoré zjavne pretlačili nominanti SNS – napríklad branná výchova na školách. „Branná výchova sa realizuje vo výchovno-vzdelávacom procese v štátnom vzdelávacom programe na základných školách a stredných školách,“ uvádza obranná stratégia.

Spomína sa aj potreba robiť pozitívne PR smerom k ľuďom. „Príprava obyvateľstva na obranu štátu zahrnie aj informovanie obyvateľstva o problematike obrany štátu vrátane významu členstva Slovenskej republiky v NATO a EÚ. Takéto informovanie prispeje aj k formovaniu pozitívneho vzťahu obyvateľstva k obrane štátu a k jeho odolnosti voči škodlivej strategickej propagande.“

Bezpečnostná stratégia i obranná stratégia by mali byť parlamentom schválené do konca roku. V nadväznosti na ne majú vzniknúť ešte ďalšie, konkrétnejšie dokumenty. Z nich má byť napríklad jasné, do akých vojenských schopností bude Slovensko investovať a aké veľké zbrojné nákupy uskutoční.

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie