Denník N

Genetik: Produktivita a pracovné tempo sú na Slovensku výrazne nižšie. Ako lepšie využiť svoj potenciál?

Juraj Gregáň vo svojom novom laboratóriu na UK. Foto – Vladimír Kuric/J. G.
Juraj Gregáň vo svojom novom laboratóriu na UK. Foto – Vladimír Kuric/J. G.

Vedec Juraj Gregáň z UK skúma zákonitosti miešania genetickej informácie. Ide o proces, ktorý predchádza vzniku života každého z nás. Po 17 rokoch v zahraničí pokračuje vo vedeckej kariére na Slovensku.

V rozhovore sa dozviete:

  • čím sa Juraj Gregáň zaoberá a čo objavil,
  • prečo po úspešnej kariére v zahraničí pokračuje na Slovensku,
  • ako sú na tom slovenskí študenti a vedci v porovnaní s tými zahraničnými
  • aké má vedec skúsenosti s eurofondmi
  • čo by poradil ľuďom, ktorí uvažujú o vedeckej kariére

Čím sa zaoberáte a čo ste objavili?

Za tie roky, čo pracujem v laboratóriu, sa objavov nahromadilo viacero, ale spomeniem aspoň niektoré. Počas doktorandského štúdia som objavil proteín, ktorý v bunkách prenáša magnézium cez bunkové membrány. Ako postdoktorand som zistil, že mutantný proteín, ktorý spôsobuje sluchové postihnutie u ľudí, je toxický a zabíja bunky. Neskôr ma začali zaujímať chromozómy a v mojom laboratóriu sme objavili viacero proteínov, ktoré sú potrebné na správne rozdelenie chromozómov počas bunkového delenia (mitózy) alebo špeciálneho bunkového delenia (meiózy). Pri niektorých z nich sme zistili aj mechanizmus, akým v bunke fungujú. Veľa času som strávil aj vypracovaním nových techník a postupov, ktoré sa používajú v genetike a bunkovej biológii.

Juraj Gregáň (1973)

je genetik. Vyštudoval mikrobiológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorát z genetiky si spravil na univerzite vo Viedni. Pôsobil na Oxfordskej univerzite (2001 – 2003) a na Ústave molekulárnej patológie vo Viedni (2003 – 2006). Na univerzite vo Viedni viedol v rokoch 2006 až 2013 výskumnú skupinu. V roku 2013 presunul svoje laboratórium na Katedru genetiky Prírodovedeckej fakulty UK, kde skúma delenie buniek a biológiu chromozómov v kvasinkách.

Ako by ste zistenia svojej práce vysvetlili laikovi?

Procesy, ktoré ako vedci pozorujeme, sú často veľmi zložité a nie je ľahké opísať ich jednoduchými slovami tak, aby im rozumeli ľudia, ktorí sa danej téme nevenujú. Ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo nie je ľahké byť dobrým učiteľom. A tiež to prispieva k tomu, že ľudia radšej sledujú futbal alebo cyklistiku, ako by sledovali najnovšie vedecké objavy. V tomto smere máme my vedci veľký priestor na zlepšenie, aby sme našu prácu verejnosti prezentovali jednoduchým a atraktívnym spôsobom.

Ľudí by mohlo zaujať, že DNA (genetická informácia), ktorú máme v bunkách, je niekoľko veľmi dlhých molekúl. Keby sme ich rozbalili, tak by boli asi jeden meter dlhé, zatiaľ čo bunka je taká malá, že ju voľným okom nevidíme. Snažíme sa zistiť, ako je možné, že keď sa bunka delí, dokáže takéto dlhé a zložité DNA molekuly zdvojiť a rozdeliť ich do dcérskych buniek tak, aby mala každá dcérska bunka jednu kópiu z každej DNA. Je veľmi dôležité, aby to bunka zvládla, pretože ak urobí chybu, tak dcérske bunky buď neprežijú, alebo môžu spôsobiť rôzne ochorenia vrátane rakoviny.

Niektorí členovia laboratória: zľava Daniel Filip, Lucia (Karvaiová) Molnárová, Judita Richterová a Juraj Gregáň. V laboratóriu ďalej pracujú: Andrea Ševčovičová, Katarína Gáplovská-Kyselá, Barbora Huraiová, Eva Szabová, Nina Mayerová a Simona Veselá. Foto – Vladimír Kuric/J. G.

Ako by ste porovnali školstvo, v ktorom ste vyrástli vy a v ktorom vyrastajú vaše tri deti?

Na Slovensku som mal šťastie na niekoľko vynikajúcich učiteľov, od ktorých som sa veľa naučil. Na druhej strane musím povedať, že väčšinu vedomostí, ktoré nás v škole učili, som po skončení školy nepotreboval. Rýchlo som zistil, že ma zaujíma biológia, a v tomto smere som sa vzdelával sám bez ohľadu na to, čo sme robili v škole. Tieto vedomosti boli potom rozhodujúce v mojej kariére. Vo vede je dôležité učiť sa od tých najlepších a tiež pracovať na viacerých kvalitných pracoviskách. Preto je bežné, že vedci po niekoľkých rokoch zmenia pracovisko, krajinu a nájdu si nových kolegov. Aj keď to nebolo jednoduché, tak sme sa aj s manželkou a deťmi viackrát sťahovali a okrem Bratislavy sme žili v Oxforde a vo Viedni, kde som mal možnosť pracovať s vynikajúcimi kolegami.

Ak to mám porovnať s terajšou dobou, v ktorej vyrastajú moje deti, tak zásadné rozdiely nevidím. Stále je najdôležitejšie nájsť oblasť, ktorá študenta fascinuje, a tú potom rozvíjať. Nezmenilo sa ani to, že veľa vecí, ktoré sa moje deti v škole učia, nebudú po skončení školy potrebovať. Jeden rozdiel však vidím v tom, že keď som študoval na gymnáziu aj na vysokej škole, tak limitujúcim faktorom pre mňa bol prístup k informáciám. Veľmi som si vážil každú zaujímavú knihu alebo publikáciu, ku ktorej som sa dostal. V dnešnej dobe majú moje deti prístup k informáciám takmer neobmedzený a musia si vedieť vybrať, ktoré informácie sú tie najdôležitejšie.

Prečo ste sa po 17 rokoch vrátili na Slovensko?

Aj keď som takmer celú svoju doterajšiu vedeckú kariéru strávil v zahraničí, dianie vo vede na Slovensku ma vždy zaujímalo a chcel som prispieť k tomu, aby sa aj u nás robila kvalitná veda. Hlavne som prišiel s nádejou, že tu založím vedeckú skupinu, ktorá bude produktívna a úspešná. Moji kolegovia a kolegyne na Prírodovedeckej fakulte UK mi poskytli priestor a pomohli prekonať veľa administratívnych prekážok. Myslím si, že sme sa úspešne rozbehli, a aj keď bol náš výskum podporený hlavne peniazmi zo zahraničia, som vďačný, že sme dostali aj dva granty zo slovenských grantových agentúr. Bohužiaľ, tieto dva granty tento rok skončia a od januára 2018 zatiaľ nemám zo slovenských agentúr na výskum žiadne peniaze.

Juraj Gregáň vo svojom novom laboratóriu na UK. Foto – Vladimír Kuric/J. G.

Ako sú na tom slovenskí študenti a vedci v porovnaní so zahraničím?

Teraz si asi narobím veľa nepriateľov, ale keď nechcem byť pokrytecký, tak musím povedať, že pracovné tempo a produktivita sú na Slovensku výrazne nižšie. Je to spôsobené kombináciou viacerých faktorov vrátane slabej motivácie a tiež množstvom zbytočných činností, ktoré sa od vedcov a študentov vyžadujú. Musím však tiež doplniť, že sú na Slovensku aj vedci a študenti, za ktorými vidno obrovský kus práce a ktorých si veľmi vážim.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí uvažujú o vedeckej kariére?

Ak je študent zanietený pre niektorú oblasť vedy, je v tom aj dobrý a úspešný a je preňho lákavá predstava venovať takmer všetok svoj čas danej téme, tak by mohol skúsiť dať sa na vedeckú kariéru. Vedecká kariéra má z môjho pohľadu veľa výhod. Sám sa môžem rozhodnúť, čo budem skúmať, kedy urobím experiment, a môžem si vybrať ľudí a študentov, s ktorými budem pracovať. Pri vedeckej práci som tiež spoznal veľa zaujímavých ľudí a krajín. Aj keď je teraz môj plat výrazne nižší, ako bol vo Viedni, keď je vedec úspešný, nemá problém získať aj adekvátne finančné ohodnotenie. Ale pre tých, ktorí chcú rýchlo zarobiť veľké peniaze alebo pracovať maximálne osem hodín denne, nie je vedecká kariéra vhodná.

Žiadali ste o eurofondy?

Viackrát. Fakt je, že eurofondy, o ktorých rozhodovali Slováci a o ktoré sa mohli uchádzať iba slovenské pracoviská, som nedostal. Na druhej strane, získal som peniaze z fondov Európskej únie v konkurencii žiadateľov zo všetkých štátov Európskej únie. O nich však rozhodovali rešpektovaní odborníci z EÚ.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie