pondelok

Ak máte naozaj radi divokú prírodu, svojho psa do nej neťahajte

Americké národné parky bojujú s ľuďmi, ktorí nedokážu pochopiť, že psy do chráneného územia nepatria. Namiesto toho, aby rešpektovali pravidlá, sú schopní navádzať veterinárov na podvod a riskujú svoj život aj život svojho miláčika.

Foto: Flickr.com/Ben J. Gibbs

Píše Katy Robertsová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Desiatky miliónov Američanov sa aj toto leto rozhodli zažiť nezabudnuteľné prázdniny v národných parkoch, v lesoch, v divočine či pri prezeraní pamiatok. Mnohí z nich si vzali so sebou aj svojho milovaného labradora, a ako je najnovšou módou, možno mu obliekli aj turistickú vestičku.

Ak majú psy vstup do národných parkov povolený, väčšinou nesmú chodiť po turistických chodníkoch, len v niektorých prípadoch môžu byť na vôdzke kratšej ako dva metre. V chránených lesoch sa so psom môžete prechádzať aj po chodníku, ale zvyčajne musia byť aj tu na vôdzke.

Stačí však odbočiť z chodníka hoci len dvesto metrov a je úplne bežné stretnúť psa na miestach, kde je to zakázané, prípadne ho vidieť, ako voľne behá tam, kde sa vyžaduje, aby bol priviazaný.

Pýtate sa, akú škodu by už len takéto drobné priestupky mohli spôsobiť? Väčšiu, než si myslíte, vraví Marjorie Woodruffová, ktorá už viac ako štyridsať rokov prednáša o outdoorových aktivitách, najčastejšie v arizonskom Veľkom kaňone. Woodruffová mi v e-mailovom rozhovore vysvetlila, prečo je v tomto prípade postoj „pravidlá sa ma netýkajú“ taký škodlivý.

Prečo by psy nemali byť povolené ani v odľahlých častiach národných parkov?

Psy sú predátory a divé zvieratá stresuje už len ich prítomnosť. Dokonca aj psy na vôdzke, a pripomínam, že na vôdzke by mali byť v parkoch vždy, negatívne ovplyvňujú divokú prírodu.

Problém je aj v tom, že mnohí majitelia po svojich psoch v lese neupratujú, tvrdia, že ich odpad je „prírodný“. Nie je to pravda, Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) psie výkaly radí do rovnakej kategórie ako herbicídy, insekticídy či mastné a toxické chemikálie. Môžu totiž prenášať množstvo chorôb vrátane začervenia, parvovírusu, giardiózy, salmonelózy a kryptosporidózy.

Často zabúdame na to, že väčšina psov nepatrí medzi ideálnych turistov. Keďže sa nepotia ako my, veľmi rýchlo sa prehrievajú. A turisti zvyčajne nemajú dostatok vody pre seba, nieto ešte pre svoje psy. V júli musela v národnom parku Veľký kaňon priletieť po jedného vyčerpaného psa helikoptéra. Ani vám nemusím vravieť, aké to bolo drahé a nebezpečné. Nezodpovední majitelia vzali svojho psa na dno priepasti, kde bolo približne 50 stupňov Celzia, tak nečudo, že sa prehrial.

Foto: Flickr.com/Jason McCord

Nosia ľudia psy do národných parkov častejšie alebo parky iba navštevuje viac ľudí?

Návštevnosť národných parkov jednoznačne stúpa. Robíme všetko pre to, aby ľudia chodili do prírody. Čím viac z nich si zamiluje naše národné parky, tým viac ľudí získame na svoju stranu, keď pôjde o ich ochranu.

Príliš veľa ľudí sa však správa egocentricky, keď ide o pobyt v prírode. Zväčša ich vôbec nezaujíma, ako ich správanie ovplyvňuje iných ľudí, tobôž ešte životné prostredie. Často počúvam: „Iba sa snažíme prežiť príjemné chvíle.“ A popri tom kreslia po skalách, zakladajú nelegálne ohne a ich pes voľne pobehuje po okolí.

Nedávno ste spomínali, že problémy spôsobujú najmä ľudia, čo tvrdia, že pes je ich „asistentom“. O čo ide?

Ak turistov upozorníte na to, že psy sú v národných parkoch zakázané, deväť z desiatich odpovie, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |